Ešte keď boli nové procesory pod informačným embargom, mali sme možnosť pohrať sa s kráľovsky vybavenou doskou od Asus-u. Prečítajte si, čo všetko ponúka nová generácia Deluxe.
Úvod, nové Intel čipsety pre SandyBridge
Ako to už býva u Intel-u zvykom, nové procesory rovná sa nové čipsety. A s tým spojený nútený upgrade aj základnej dosky. Pritom P55 a jeho SandyBridge nástupca P67 sa funkčne líšia len v málo detailoch. Oba vedia rozdeliť 16 PCIexpress liniek z procesora na dva x8 sloty pre Crossfire/SLI, P55 aj P67 majú 14 USB a 6 S-ATA portov, oba majú integrovaný gigabit ethernet a celkovo osem prídavných PCIexpress liniek. Funkčne sa teda zdajú totožné.
Sú to ale nové verzie štandardov, ktoré odlišujú nový čipset od starého. Zo šiestich S-ATA portov sú dva už s rýchlosťou 6Gbps (S-ATA III), PCIexpress 2.0 linky nemajú polovičnú rýchlosť ako u predchodcu, ale plný 1GB/s obojsmerne. Hlavnou výhodou vyššej priepustnosti je ten, že výrobcovia dosiek nebudú musieť siahať po neštandardných riešeniach, ak na niektorú z liniek budú chcieť zavesiť napríklad USB 3.0 radič. Intel na USB 3.0 ešte u novej platformy nemyslel, aj keď by sa pre užívateľov hodil viac ako S-ATA III. V tomto smere je to rovnaké – stále sa musíme spoľahnúť samostatné prídavné čipy.
Prepojenie s procesorom je takisto riešené cez DMI zbernicu, no u P67 je rýchlosť dvojnásobná, teda 4GB/s. To by malo stačiť na komunikáciu rýchlejších periférnych čipov s procesorom. DMI je v podstate len štvorica PCIe liniek, a keďže sa tie u P67 dočkali zdvojnásobenia rýchlosti, rovnako to je aj s DMI.
Obdobne ako P55, aj P67 Express čipset je vyrábaný 65nm procesom. Znie to možno na dnešnú, 32nm dobu ako prežitok z éry minulej, no Intel zvykne na čipsety používať staršie procesy. A mimo toho, aj napriek tomuto faktu je TDP naozaj nízke – len 6,1W. Na chladenie postačí akýkoľvek kus rebrovaného hliníka, výrobcovia ale tradične siahnu po niečom, čo vzbudí dojem „poriadneho“ čipu.
Nechýba podpora zapojenia diskov do RAID polí, využiť je možné verzie 0, 1, 0+1 a 5. Ak sa zapoja disky na všetky porty, tie s rýchlosťou 6Gbps by sa mali prepnúť do režimu 3Gbps.
P67 aj H67 už nemajú staré PCI rozhranie. Ak nejaké takéto sloty na doskách so socketom LGA1155 uvidíte, zaručene pochádzajú z prídavného čipu, ktorý opäť „visí“ na PCIe linke. PCI zbernicu nájdeme len u biznis verzií čipsetov B65 a Q67, tie nás ale na tomto mieste moc nezaujímajú.
Intel P67 Platform Controller Hub
Na drvivej väčšine bežne predávaných dosiek nájdeme teraz dva čipsety – P67 a H67. H-čková verzia sa líši hlavne tým, že má zbernicu FDI, ktorá zabezpečuje prenos videsignálov z integrovaného grafického jadra v procesore. Ak chcete využívať Intel grafiku a QuickSync funkciu na urýchľovanie ekódovania, prípadne grafiku pretaktovať, potrebujete H67. Prídete však o možnosť pretaktovania procesora a RAM pamätí cez otvorené násobiče. P67 toto zvládne, no na druhej strane sa rozlúčte s grafickým jadrom procesora a tiež jeho QuickSync funkciou. Kombináciu aktivovanej grafiky a pretaktovania procesora plus pamätí prinesie až čispet Z68 niekedy v najbližších mesiacoch.
Mimochodom, P67 a jemu podobní by sa už nemali po správnosti nazývať čipSET, keďže ide iba o jeden čip. Na nič lepšie sa však zatiaľ neprišlo a označovať ho ako Platform Controller Hub (PCH) podľa Intelu je predsa len trocha krkolomné.
Príslušenstvo, špecifikácie, softvér
Séria Deluxe od Asusu býva tradične vybavená popri základných kábloch a manuáloch aj všemožnými „hračkami“ a gadgetmi, ktoré, priznajme si, často skončia nevyužité. Zdá sa že výrobca od tohto trendu upustil a v novej generácii nájdeme „len“ toto:
Potrebné manuály, krytka konektorov, prepojovací mostík pre multi-GPU zapojenie grafických kariet nVidia, Asus Q-Connector na prepojovanie káblov skrinky, DVD so softvérom, šesť S-ATA káblov (2x S-ATA II, 4x S-ATA III) a nakoniec 2,5“ panel s dvojicou USB 3.0 portov. Tento sa zapája do konektora na základnej doske pod pamäťovými slotmi a poskytne USB 3.0 porty na predný panel skrinky z vlastného NEC čipu. Veľmi praktické a vítané príslušenstvo.
Kým u starších základných dosiek sme poznali AISuite ako súbor viacerých samostatných aplikácií, po novom nájdeme všetky pod jednou strechou. Spúšťajú sa z jedného rozhrania, akéhosi pásu tlačidiel, ktorý sa dá pohodlne minimalizovať. Funkcií je požehnane:
- TurboV Evo pre manuálne alebo automatické pretaktovanie a zmenu napätí
- Digi+ VRM na nastavovanie parametrov napájacieho obvodu procesora. Dá sa ovládať úroveň Load-line calibration (veľkosť poklesu napätia pri záťaži), rozsah limitu pre prúd do procesora alebo tiež spínacia frekvencia. Všetky položky sú vysvetlené, prípadne aj názorne graficky zvýraznené (napríklad zmenou kontroly napájacích fáz sa mení pomer účinnosti vs. výkon)
- EPU pre rôzne režimy úspory resp. výkonu celého systému, definovať sa dá napríklad aj úroveň podvoltovania procesora, čo šetrí energiu hlavne v záťaži
- FAN Xpert na reguláciu otáčok ventilátorov. Vybrať sa dá z preddefinovaných profilov, alebo si užívateľ vie meniť krivku aj manuálne, ale iba pre dva 4pin PWM konektory
- Probe II je nástroj na monitorovanie aktuálnych napätí, otáčok ventilátorov a teplôt, s možnosťou nastavenia alarmov
- Sensor Recorder vie zaznamenať vybrané parametre v grafickej podobe – napätia, otáčky, teploty.
- BT Go! – vlastná aplikácia pre integrovaný BlueTooth modul. Umožňuje prenášanie údajov, synchronizáciu alebo dokonca prehrávanie hudby z pripojeného mobilného telefónu, cez niektoré smartfóny sa dajú aj na diaľku ovládať určité funkcie. Bt To Net premení pripojený telefón na modem.
Základná doska
Asus zvolil myslím si veľmi podarenú farebnú kombináciu čierneho PCB a prevažne modrých ostatných prvkov. V priehľadnej skrinke hanbu rozhodne robiť nebude, záujemcovia o kompletne čiernu výbavu sa však musia poobzerať u konkurencie.
Rozloženie konektorov je ukážkové, všetky sú po krajoch dosky. Rozmiestnenie konektorov pre ventilátory je vyriešené veľmi prakticky – zadný ventilátor skrinky má k dispozícii PWM riadený 4pin konektor, do prednej resp. spodnej časti skrinky zas možno osadiť ďalšie tri ventilátory priamo napojené na dosku. Novinkou je konektor pre USB 3.0 predný panel, ktorý je tesne pod slotmi pre RAM pamäte a je tak teda veľmi blízko 2,5“ pozíciám v tradičnej skrinke.
Konektory pre USB 2.0 sú len dva (spolu pre 4 porty), na zadnom paneli je ich osem, čo spolu dáva 12. Posledné dva sú použité pre BlueTooth modul a pre napájaný eS-ATA.
Chladiče okolo socketu sú pomerne masívne, pred kúpou je dobré skontrolovať či váš CPU chladič nemá rebrá príliš nízko, teda či nebude kolidovať. Stredná časť je v podstate zbytočná, pretože nedolieha na žiadne Mosfet-y, ide skôr len o efekt. Aspoň ale svojou výškou neprekáža inštalácii dlhšej prídavnej karty do PCIe x1 slotu, rovnako ako ani chladič čispetu.
Sloty pre RAM pamäte majú mechanizmus už dlhšie používaný Asusom a aj inými výrobcami – do jednej strany sa moduly iba zasunú, západky sú na druhej strane. Nezabudnite osadiť najprv modré sloty, ktoré sú primárne. Doska má aj tlačidlo MemOK, ktoré v podstate nastaví bezpečné hodnoty pre pamäte a pokúsi sa naštartovať systém. Je to výhodné napríklad pri pretaktovaní alebo pri problémoch s kompatibilitou. Táto funkcia mi už niekoľkokrát aj reálne pomohla u iných modelov Asus, čo sa o všetkých funkciách, ktoré výrobcovia dnes vymýšľajú aby sa odlíšili, povedať nedá.
Ako je na fotografii vyššie vidno, chladiče napájacích obvodov sú upevnené plastovými kolíkmi, ostatné kusy už pevnejšími skrutkami.
Medzi prvý PCIexpress x16 slot a PCI slot si našiel cestu prídavný PCIe prepínač od PLX (pex8608-ba50bc), ktorý poskytuje 8 PCIe liniek druhej generácie. Nutný je preto, lebo osem PCIe liniek z čipsetu by nepostačovalo na všetky prídavné čipy a radiče. Počítajme spolu – 4 linky pre PCIe x4 slot, ďalšie dve pre PCIe x1 sloty, dve pre prídavné USB 3.0 čipy, minimálne jedna pre Marvell S-ATA 6Gbps čip, jedna pre Realtek sieťovú kartu a samozrejme jedna aj pre prídavný radič zabezpečujúci PCI zbernicu. Spolu je to teda minimálne jedenásť, čo už presahuje možnosti P67 čipsetu s ôsmimi linkami.
PCIe x16 sloty vedia fungovať v režime x8 + x8 a Deluxe verzia dosky samozrejme podporuje aj SLI (CrossfireX je bez licenčných poplatkov, nájdeme to teda na každej doske s dvojicou PCIe x16 slotov). Tretí PCIe x16 slot je elektricky len štvorlinkový. Rozloženie počíta aj s dvojslotovými chladičmi, dve takéto karty budú mať stále jeden voľný slot pod sebou na nasávanie čerstvého vzduchu.
Zadný panel má kombinovaný PS/2 port pre staršiu myš alebo klávesnicu, celkovo desať USB portov (z toho dva štandardu 3.0), dve gigabit sieťové karty, pričom jedna využíva integrované obvody v P67 čipsete (čím sa aj výrobca chváli nálepkou „Intel Ethernet“). Ďalej potrebné analógové a digitálne (optické) audiovýstupy, FireWire a dva krát eS-ATA (z JMicron radiča). Modrý plast vľavo hore je krytka BueTooth modulu. Zatúlalo sa aj praktické tlačidlo na premazanie nastavení BIOS-u.
S-ATA portov je celkom osem, z toho presne polovica už s rýchlosťou 6Gbps. Dva (biele) patria P67 čipu, dva (tmavomodré) zas prídavnému Marvell radiču. Naklonenie o 90° je vítané. Marvell má vlastné RAID rozhranie.
Na doske sú aj dva mikrospínače – EPU zapína šetriace funkcie a nie je príliš zaujímavý, a druhý TPU, ktorý aktivuje automatické pretaktovanie (TurboV Processing Unit). Prepnutie do zapnutej polohy má v podstate rovnaký účinok ako zapnutie funkcie v BIOS-e. Testovaný procesor Core i5-2300 sa automaticky pretaktoval z 2,8GHz na 3,4GHz, pričom sa zvýšili hodnoty násobičov funkcie Turbo na najvyššie možné a takt zbernice sa dvihol na 103MHz. Nastavené napätia neboli nijak vysoké a pretaktovanie perfektne stabilné aj na BOX chladiči. Myslím že toto ocenia hlavne menej skúsení overclockeri – stačí pred zapnutím počítača prepnúť spínač do druhej polohy a máme bezpečne pretaktované. Viem si predstaviť aj ziskuchtivých predajcov PC zostáv, ktorí by si mohli za službu „pretaktovanie“ vypýtať nejaký ten malý príplatok. S takouto funkciou by to bol v podstate čistý zisk bez námahy :-).
Potešia aj tlačidlá pre štart a reset systému, no to len v prípade že budete niekedy prevádzkovať systém mimo skrinky. Na diagnostiku problémov je tu aj osemsegmentový, dvojciferný displej.
Chladiče napájacích obvodov sú dostatočne masívne aj na vyššie pretaktovanie, stredný modul je zbytočný úplne a časť pre chladenie P67 čipu je nad dimenzovaná snáď len kvôli efektu. Maličký čip naozaj nevyprodukuje veľa stratového tepla. Malý, biely, plastový výčnelok zo spodu tohto chladiča slúži ako rozptyľovač svetla z LED diódy pod ním.
Čím sa Asus asi najviac hrdo chváli sú napájacie obvody. Nazýva ich DIGI+ VRM a podľa názvu sa jedná o digitálne VRM. Nie je to ale úplne pravda, ide len o digitálne riadenie inak tradičných napájacích komponentov, v tzv. fázach. O riadenie sa stará jeden mikroprocesor a nie kaskáda viacerých driverov, ako to býva zvykom u iných dosiek. Pre procesor je dostupných až 16+2 fáz z kvalitných Mosfet tranzistorov, feritových cievok a pevných kondenzátorov. Kontrolér pritom vie dynamicky rozdeľovať záťaž a prípadne aj všetky až na jednu fázu vypnúť. Podľa Asus-u vie dokonca prerozdeľovať záťaž podľa teplôt. Hlavnou devízou je však možnosť vlastného ladenia, či už cez BIOs alebo cez aplikáciu AI Suite. Meniť sa dá úroveň potlačenia Vdroop (pokles napätia v záťaži procesora), spínacia frekvencia po 10kHz krokoch alebo aj maximálny prúd do procesora.
Celkovo sa dá hodnotiť fyzické spracovanie dosky ako výborné, komponenty sú rozmiestnené logicky a prakticky, súčiastky použité iba tie kvalitnejšie, chladenie dimenzované dobre. V podstate v tomto smere niet čo vytknúť.
BIOS
Už pred ohlásením nových dosiek sa vedelo, že výrobcovia po prvý krát vo veľkom nasadia namiesto klasického BIOS-u novší UEFI. Tento má oveľa viac „pod kapotou“ ako len grafické rozhranie, pre užívateľov je však zaujímavé práve to. Už dávnejšie sa objavilo pár pokusov (napr. MSI na LGA775 doskách), no väčšie rozšírenie sa nekonalo. Dnes sa karta obracia a väčšina základných dosiek už bude postupne prechádzať na modernejší UEFI. Hybným faktorom ale nie je len konkurenčný boj o zákazníka, ale aj nutnosť podpory bootovania z diskov väčších ako 2,2TB – na trhu sa po prvý krát začínajú objavovať 3TB modely.
UEFI sa líši od BIOS-u viacerými faktormi. Zabezpečí o niečo rýchlejší proces prvotnej inicializácie zariadení (POST), podporuje schému GPT namiesto MBR u pevných diskov, nie je teda obmedzený na 2,2TB kapacitu ale dokáže si poradiť až s 9,4ZB (9,4*1021 Bajtov). Opúšťa už obmedzujúci 16 bitový režim s maximálnou adresovateľnou pamäťou 1MiB a podporuje už 32-bitový alebo aj 64-bitový mód. Vďaka tomuto vedia aplikácie pristupovať k viac pamäti už pred bootovaním operačného systému. Pridaná je podpora ovládačov zariadení, funguje teda napríklad bohatší grafický režim (vrátane myši) a aj sieť. UEFI ponúka možnosť vlastného boot manažéra a odbúrava tak nutnosť použitia samostatného, od operačného systému.
Asus vsadil už na UEFI a vytvoril svoje vlastné grafické rozhranie. Ovládať sa dá aj myšou, no stále som mal skôr pocit že najlepšie to ide klávesnicou. Ako keby bola myš len malým bonusom k plnohodnotnému ovládaniu klávesmi. Tak či onak, zmena je to zaujímavá a užívateľsky prívetivejšia. Starí overclockeri budú mať možno chvíľu hrôzu z toľkých „omaľovániek“, no dá sa na to rýchlo privyknúť . Po prvom vstupe do rozhrania sa zobrazí mód s názvom EZ Mode. Ten poskytuje základný pohľad na stav systému – niekoľko informácií o doske, procesore, pamätiach, teplotách, napätiach a otáčkach ventilátorov. Zvoliť sa dá režim činnosti EPU, či už pre maximálne šetrenie energie alebo pre normálny stav, a nakoniec celkom dole je grafická reprezentácia priority bootovania zo zariadení.
Tlačidlom vpravo hore sa prepneme do Advanced Mode kde nás už čakajú tradične známe položky, usporiadané podľa schémy zo starších BIOS-ov. V horných paneloch sa prepíname medzi položkami Main (informácie o systéme), Ai Tweaker (funkcie pre pretaktovanie), Advanced, Monitor, Boot a Tool. V sekcii Ai Tweaker sú všetky potrebné položky na pretaktovanie procesora resp. nastavenie pamätí, pozitívne hodnotím vysvetlivky jednotlivých funkcií na pravom paneli.
V sekcii Advanced sú položky pre konfiguráciu funkcií procesora, voľbu primárneho grafického adaptéra, či celkom užitočné nastavovanie S-ATA portov a ich funkcie Hot-Plug. Nájdeme tu aj nastavenie „Onboard Device Configuration“, teda napríklad zapínanie a vypínanie prídavných čipov a podobne.
Na záložke Monitor sú jednak informácie o teplotách a otáčkach, ale predovšetkým nastavenia regulácie pripojených ventilátorov. Okrem troch profilov Standard, Siletn a Turbo je možnosť manuálneho ladenia. To spočíva v nastavení maximálnej a minimálnej teploty, ku ktorým je pridelená aj hodnota otáčok v percentách z maxima.
Pretaktovanie, spotreba
Na novej platforme, kde Intel integroval generátor frekvencií do procesora, už nenájdeme veľa rozdielov v schopnostiach dosiek čo sa týka pretaktovania. Takmer bez rozdielu sa dá tvrdiť, že každá doska zvládne 103MHz až 104MHz na zbernici, viac je skôr výnimka. Neexistuje totiž žiadna „delička“ pre ostatné frekvencie, takže ďalším zvyšovaním si iba privodíte nestabilitu iných komponentov.
Intel aj kvôli tomuto povolil na procesoroch bez označenia „K“ niekoľko násobičov nad štandardný Turbo režim. V BIOS-e/UEFI potom stačí zvýšiť tieto násobiče, prípadne pridať na BCLK z 100MHz na stále stabilných 103MHz. V žiadnom prípade sa nedosiahne maximum, aké by SandyBridge procesor dokázal, no ako sa hovorí – „aspoň niečo keď už nič“.
Asus nám zapožičal svoju dosku s jedným takýmto uzamknutým, resp. čiastočne odomknutým procesorom – Core i5 2300. Ten má základný takt 2,8GHz, Turbo beží v podstate stále a takt je 2,9GHz pri vyťažení všetkých jadier. Pretaktovanie je možné iba vyššie opísaným spôsobom, teda nejaké zázraky sa nekonajú. Vyskúšal som preto ako sa zachová automatické pretaktovanie. Dá sa zapnúť viacerými spôsobmi, buď v UEFI rozhraní (OC Tuner), cez Windows aplikáciu alebo prepínačom na základnej doske. Po zapnutí sa systém reštartoval a nastavili sa tieto hodnoty:
- BCLK z 100MHz na 103MHz
- RAM na 1866MHz (po zmene BCLK je to cca 1924MHz)
- Turbo násobiče z 31 na 35
Doska v podstate využila všetky dostupné prostriedky na zvýšenie výkonu, výsledkom čoho bola frekvencia procesora 3,4GHz pri vyťažení všetkých jadier, resp. 3600MHz pri vyťažení jedného jadra. Napätie pritom nepresiahlo žiadne nebezpečné hodnoty, v týchto oblastiach ostalo dokonca pod 1,3V.
Na automatiku je to pekný výsledok, v podstate bezproblémové pretaktovanie aj na BOX chladiči. Priznám sa že tak bez námahy a úspešne som ešte automatické pretaktovanie nezažil. Otázne je, ako by sa doska zachovala pri procesore s otvoreným násobičom. Vo vyšších taktoch už zvykli dosky nastavovať pomerne nebezpečné napätia. A ako to tak vyzerá po skúsenostiach užívateľov, SandyBridge procesory neobľubujú vysoké hodnoty, ideálne je držať sa vždy pod 1,4V.
Napájacie obvody sú dimenzované výborne, limit teda bude už iba na procesore.
Cvak – a je pretaktované. Jednoduchšie to už naozaj nejde.
Overenie funkcie EPU je pomerne jednoduchou záležitosťou – nastavil som postupne všetky režimy bez zmeny nastavení a odmeral spotrebu bez záťaže a v záťaži. Z minulosti viem, že akékoľvek „optimalizácie“ sa prejavia len veľmi málo oproti zníženiu napätia procesora. Tu je vidno nižšiu spotrebu hlavne v záťaži. Aj EPU na P8P67 Deluxe ťaží najviac práve zo znižovania napätia.
Ako je zrejmé, spotreba v stave bez záťaže sa ovplyvniť moc nedá. Z troch položiek v UEFI je na tom so spotrebou rovnako režim Normal a Power Saving, až Windows aplikácia vie zhodiť spotrebu ešte nižšie, no za cenu nižšej frekvencie procesora (stav Max Power Saving).
Skúsenosti, záver
Keďže toto bola prvá základná doska so socketom LGA1155, nečakajú nás dnes žiadne benchmarky a porovnania s inými modelmi. Tých pár dní, keď sa na doske testoval výkon Core i5 2300 procesora a tiež výkon RAM pamätí na platforme SandyBridge som nezaznamenal žiadne problémy či nedostatky. Nestáva sa často, aby základné dosky v takto rannom štádiu vývoja BIOS-ov UEFI neboli bez nejakých problémov, zdá sa ale že Asus sa tentoraz dobre pripravil.
Snáď jediným problémom Asus P8P67 Deluxe bude jej cena. V obchodoch stojí okolo 220€, čo síce nie je extrém, no užívateľa prinúti uvažovať. Rozdiely v možnostiach taktovania sa od lacnejších modelov z ponuky Asus líšiť nebude, keďže úspech či neúspech dnes už záleží skôr na procesore. Treba zvážiť, či sa pridaná hodnota v podobe výbavy navyše aj využije a či nepostačí niektorá „okresanejšia“ P8P67 od Asus-u. Napríklad P8P67 Pro má takmer všetko, čo by som osobne od SandyBridge dosky požadoval – podporu Crossfire aj SLI v režime x8 + x8, dobre chladené napájacie obvody, BlueTooth modul, dva USB 3.0 radiče, S-ATA 6Gbps z P67 čipsetu, automatické pretaktovanie prepínačom na doske, Intel sieťovku, UEFI a totožne logické rozmiestnenie prvkov. Nemá v balení predný USB 3.0 panel do skrinky, stojí ale o dobrých 50€ menej.
Je to pomerne ťažká pozícia, hodnotiť P8P67 Deluxe. Pri niekoľkodňovom testovaní nezaváhala ani raz, výbava je luxusná, všetko funguje ako by malo. No ak sa od svojich lacnejších sestier líši iba hardvérovou výbavou, asi by som oželel tých pár „fičuriek“ navyše a vyskúšal napríklad aj spomínanú P8P67 Pro.
Porovnanie základných dosiek - kliknite pre úplný zoznam
Za zapožičanie základnej dosky P8P67 Deluxe ďakujeme spoločnosti ASUS:
rottenkiwi
emPORiO
BurnerTom
PaterAnton