STARDOM SR2760-2S-S2 alebo dva 2,5 palcové HDD v jednom 3,5“ balení.

Firma STARDOM patrí medzi malých až stredných dodávateľov technológií pre ukladanie a zálohovanie dát. V jej portfóliu sa v poslednom čase objavila aj novinka - model SR2760-2S-S2. Tento dokáže pojať dva 2,5“ SATA disky a „namiešať“ z ních podľa požiadavky diskové pole buď typu RAID0, alebo typu RAID1. Stačí iba vsunúť obidva „obsadené“ šuflíky s 2,5“ SATA HDD, vybrať si typ poľa pomocou prepínača na zadnom paneli, pripojiť napájací kábel, SATA kábel a môžeme tento naoko 3,5“ HDD používať so všetkými jeho výhodami.

Balenie

Kúpou tohoto výrobku sa Vám do rúk dostane decentná a nenápadná kartónová krabica. Táto toho o vnútre svojím vzhľadom dosť napovie.



V predu sú zobrazené dve možné farebné prevedenia a taktiež náznak toho, že pre činnosť potrebuje dva HDD.



Zadná strana je popísaná v ôsmich jazykoch, a štandardne nie je ani jeden z nich Slovenský. Sú na nej popísané špecifikácie - základné vlastnosti, možnosti výberu diskového poľa, podpora operačných systémov, rozmery a hmotnosť.

Špecifikácie a vyhotovenie

V nasledujúcej tabuľke sú popísané základné špecifikácie RAID modulu. Tieto som v podstate okopčil a preložil do jazyka slovenského zo stránky výrobcu.



Ďalej budú nasledovať fotografie so stručným popisom.



Na obrázku je predný panel RAID modulu. Na ňom sú z ľavej strany: mechanické zámky. Slúžia ako aretácia proti vysunutiu a odpojeniu "šuflíkov" s osadenými HDD - tie sú na obrázku v strede.
RAID modul obsahuje dve viacfarebné LED kontrólky umiestnené na ľavo medzi zámkami. Každá LED je pre jeden HDD. LED pre indikáciu stavu osadených HDD používajú červenú, modrú a ich zmes - fialovú farbu.
Na pravo sa nachádzajú "tlačidlá" po stlačení ktorých sa vysunie a odpojí nezaaretovaný šuflík s HDD.



RAID modul sa pripája k PC pomocou komunikačného rozhrania SATA II ( teda SATA-300 ), ktoré podporuje maximálne 3GHz. Podporované diskové polia sú typu RAID0 a RAID1. Prepína sa medzi nimi prepínačom ktorý je "utopený" v zadnom paneli. To znamená striping, alebo mirroring dvoch použitých HDD jedným prepnutím. Diskové polia a ich vlastnosti nebudem popisovať - tieto sú už popísané v odkazoch v úvode, takisto v obidvoch druhoch príručiek a celkom prehľadne a zrozumiteľne aj v tomto článku. Na napájanie je určrný štandardný napájací 22-pinový SATA konektor.
RAID modul podporuje tzv funkciu HOT SWAP, a to znamená možnosť výmeny jedného z HDD za behu RAID modulu. Toto však znamená v prípade použitia poľa typu RAID0 deštrukciu diskového poľa a okamžitú stratu všetkých údajov na ňom. V prípade použitia poľa typu RAID1 sa po výmene jedného - predpoklad aj poškodeného HDD, v tom prípade že druhý HDD funguje správne, automaticky pole typu RAID1 "rebuildne" - obnoví - teda dáta ostanú v bezpečí. :)



Fotografia vnútorných SATA komunikačných a napájacích konektorov je na obrázku vyššie.
Na chladenie osadených HDD v RAID module je "neviditeľne" nainštalovaný 30mm ventilátor výrobcu SUNON. Tým pádom sú dva HDD ktoré sú v RAID module "natesnané" blízko vedľa seba ako sardinky aktívne chladené. Aktívne chladený je aj samotný radič ( MCU ) obsluhujúci SATA II vonkajšie rozhranie a taktiež dvojicu vnútorných - toto som zistil po rozobraní a náhľade do vnútorností RAID modulu. Chrobák o veľkosti asi 3 x 2 cm má na sebe nalepený celkom veľký hliníkový kúsok - okopčený z procesorov rady 80386 a nižších :).



Na obrázku sú pekne vedľa seba RAID modul, dva HDD ( ešte v obaloch :) ) a šuflíky. Všetky tieto vecičky sa nevedia dočkať spoločného pospájania a inštalácie do PC.
Operačné systémy uvedené v tabuľke taktiež nemajú problém s obsluhou RAID modulu. Ten sa navonok "tvári" ako jeden bežný SATA II HDD.
Z podporovanej výslednej vyskladanej kapacity dvoch HDD viac ako 2TB je jasné, že výrobca hľadí aj do budúcnosti a výrobok nie je "hračka".





Do dvoch šuflíkov teda osadíme 2,5" HDD. Na toto nám bude treba jeden krížový skrutkovač, dva HDD a osem skrutiek.



Osadené šuflíky nahodíme do RAID modulu a zamkneme proti vysunutiu. Modul potom pomocou štyroch skrutiek upevníme do 3,5" pozície v PC skrinke. Potom pripojíme komunikačný aj napájací SATA kábel a RAID modul môžme začať používať.

Metodika testovania & Výsledky

RAID modul som testoval na nasledovnej zostave:
- CPU: AMD Athlon X2 4000+ Brisbane ( 65W, 2100MHz, 65nm ) @ 2940MHz
- Chladič CPU: Noctua NH-U12P + extra pull fan Noctua NF-S12–1200
- MoBo: ASUS m2n sli deluxe, BIOS 1302
- RAM: DDR2 A-DATA 2*1GB / 800MHz @ 980MHz
- VGA: MSI GF8800GTS/640
- HDD: 2*WD2500KS @ RAID0, WD3200AAKS
- DVD RW: LG GSA-H44N
- PCI karta: DeLock PCI FireWire 800 2+1
- Ventilátory: 2*Noctua NF-S12–1200 push / pull
- PSU: Fortron BS2 500W + Noctua NF-S12–1200

Ako benchmarky mi poslúžili programy HD-tach a HD-Tune a SiSoft Sandra Lite.
Program HD-tach som použil na meranie hodnôt rôznych druhov čítania HDD a RAID polí. HD-TACH-RW som nezohnal.
Program HD-tune by mal merať zasa hodnoty rôznych druhov zápisu na HDD resp. RAID pole.
Posledný benchmark SiSoft Sandra Lite, ktorého okno som trocha orezal, podáva ako výsledky konkrétne hodnoty niektorých druhov čítaní a zápisov na/z HDD a RAID. Zvolil som textovú podobu. Z týchto výsledkov by si mal čitateľ urobiť aspon akú-takú predstavu o tom, ako navonok RAID modul dokáže komunikovať keď sú HDD organizované v RAID0 a RAID1. Taktiež som benchmarkami zmeral aj samostatné HDD. Nakoniec nebude chýbať pre každý benchmark zvlášť vzájomé grafické porovnanie HDD vs RAID0 vs RAID1.

Ako prvé som najprv otestoval 2,5" HDD. Testované HDD sú značky Seagate a konkrétne som použil dva 80GB modely Momentus 7200.2 . Z názvu vyplýva, že tieto HDD sú 7200 otáčkové - nebudú teda žiadne "pomalotinky", a majú 8MB buffer. V tabuľkách a grafoch som potom použil zpriemerované hodnoty z obidvoch HDD.
Po ich samostatnom otestovaní som ich otestoval obidva naraz, ale už v RAID boxe.

Ako druhé som otestoval výrobcom prednastavené diskové pole typu RAID1. Po zapnutí RAID modulu trvalo asi 70 minút, kým riadne inicializoval a verifikoval diskové pole RAID1. Potom som môhol začať testovať. Ináč počas inicializácie boli samozrejme výsledky v benchmarkoch "zlé".

Diskové pole typu RAID0 som testoval ako tretie v poradí. Tu nebolo treba podstupovať žiadnu inicializáciu a tak som mohol rovno púšťať benchmarky.

Výsledky

Poďme sa teda pozrieť ako sa v benchmarkoch vodilo najprv samostatným HDD.
Tri obrázky poniže patria disku HDD1.




Z benchmarkov HD-tach a HD-tune je jasné že priemerná prístupová doba HDD1 je cca 14,2ms, average r/w okolo 47MB/s a Burst rate v prípade read 133MB/s a v prípade write 104,6MB/s. Maximum pre Sequential r/w speed je niekde okolo 60MB/s a minimum je cca 30MB/s. Vyťaženie CPU je v prípade read 3% a pre write vyšlo 2%.


Program SiSoft Sandra Lite používa podobnú metodiku merania a tak HDD1 vyšli len o málo iné rýchlosti, no doba prístupu sa meria bez načítania dát.

HDD2




Pre HDD2 vyšli podobné hodnoty. Okolo 14,1ms je priemerná prístupová doba na disk. Priemer Sequential r/w je 50MB/s a cca 48MB/s, maximum r/w je okolo 60MB/s a 65MB/s, no a minimá sú v oboch prípadoch niečo málinko nad 30MB/s. Vyťaženosť procesora bola v prípade HDD2 v oboch benchmarkoch cca 3%.


Takisto ako pri HDD1 má v SiSoft Sandra Lite aj HDD2 veľmi podobné rýchlosti ako u predošlých dvoch benchmarkov, no nameraná je akurát iná doba prístupu.

RAID0




Vyskladaním poľa RAID0 sa zvýšili transfer rates zhruba na dvojnásobok oproti samostatným HDD. Doba prístupu ostala skoro nezmenená. Vyťaženie procesora? Ten sa spokojne usmieva niekde medzi 1% a 2%.


Taktiež tretí benchmark ukazuje predpokladateľné - zhruba dvojnásobná rýchlosť :) na úkor bezpečnosti uložených dát - však veľmi dobre vieme pre čo toto podstupujeme. O cca 2ms však narástla doba prístupu do poľa oproti samostatnému HDD - taktiež predpokladaťeľné.

RAID1




Vytvorením diskového poľa RAID1 si taktiež vydýchol ťažko skúšaný procesor. Ten je podobne ako v predchádzajúcom prípade vyťažený na cca 1% až 2%. Transfer rates sú zhruba na rovnakých úrovniach ako pri použití jedného HDD. Horšie je to v prípadoch burst rate, kde rýchlosti oproti samostatnému HDD citeľne poklesli. Taktiež si o málinko ( cca 0,3 ms ) pohoršili aj doby prístupov. Kapacita vyskladaného poľa RAID1 na úrovni jedného HDD...hm. Ale radujeme sa predsa z redundancie nie? Dáta sú dvojnásobne zálohované a tak nejaký ten pokles rýchlosti a nárast doby prístupu na pole oželieme.



Tretí benchmark v poradí potvrdil predpokladané vlastnosti poľa RAID1, ktoré sú už popísané.

Kapitola hádam stručne a jasne poukázala na výhody a neduhy diskových polí a aj samostatných nosných prvkov - použitých HDD. Poďme na ďaľšiu.

Záver

Na záver uvediem zopár :) tabuliek na porovnanie. Tabuľky sú radené podľa typu benchmarku a nájdete v nich základné informácie, ktoré mi benchmarky poskytli vzhľadom ku konfigurácii diskového poľa, resp samotnému HDD.


Čo sa týka hodnôt Average read a Burst rate read, jednoznačne vedie pole RAID0. V Average read si môžu hodnotami okolo 49MB/s podať ruky samotný HDD a RAID1, no toto už neplatí pri režime Burst rate read, kde pole RAID1 dostáva riadne "na držku" a to o cca 50MB/s od samotného HDD a cca 70MB/s od RAID0. O najnižšie vyťaženie CPU sa stará pole RAID1 a čo sa týka doby prístupu, tu o chlp vedie samostatný HDD pred RAID0 a ten o rovnaký chlp pred RAID1 ").



Pri všetkých druhoch zápisov okrem Burst rate write jednoznačne vedie pred svojimi oponentmi pole RAID0 - a to skoro dvojnásobnými rýchlosťami. Burst rate write vedie samotný HDD o cca 5MB/s pred RAID0 a o cca 40MB/s pred RAID1 - čo k tomu dodať - dalo sa to čakať. Procesor najmenej vyťažia samotný HDD a RAID1 s hodnotami okolo 2% oproti skoro dvojnásobnej hodnote 4,2% u RAID0. Hodnota Random Access Time sa u všetkých troch možností podobá ako vajce vajcu a jej priemer je cca 14,3ms.



Čo sa týka zápisov, teda Random write, Sequential write a Buffered write jednoznačne vedie pole RAID0. V prvom prípade je to o cca 18MB/s, v druhom o skoro dvojnásobok a to cca 53MB/s a v treťom o cca 18MB/s a 24MB/s. V čítaní, tak ako v zápise zasa vedie RAID0. V Random read o cca 14MB/s, v Sequential read o cca dvojnásobok - čo je cca 56MB/s a v Buffered read vedie o 17MB/s pred samotným HDD a o 55MB/s pred RAID0.

Do teraz to vyzeralo tak, ako keby som do neba vychválil pole RAID0. Nie je tomu tak, aj napriek tomu že je vo väčšine druhov čítaní a a aj zápisov podstatne rýchlejšie ako samotný HDD a RAID1. Vo väčšine prípadov je však tento druh diskového poľa rýchlejší aj v poškodení HDD a následnej strate dát.

Naproti tomu diskové pole typu RAID1 má svojou redundanciou čo ponúknuť všetkým ustráchaným, ktorí by o svoje dáta neradi prišli. Čo na tom že je trochu pomalšie? V tomto prípade to nevadí.

Mínusy:
- hlučný ventilátor
- cena RAID modulu ( viac ako 100EUR )
- nevýhodná cena 2,5" HDD v porovnaní s 3,5" HDD

Plusy
- Možnosť voľby typu diskového poľa jednoducho prepínačom.
- Netreba inštalovať nijaké ovládače.
- možnosť inštalácie aj do 3,5" pozície pre Floppy a aj pre 3,5" HDD
- okamžité zistenie stavu jednotlivých HDD a vybudovaného poľa

To či RAID modul kúpiť alebo nie nechám na Vás. Predpoklady výhod použitia či už poľa RAID0, alebo RAID1 potvrdil. Svoju úlohu aj napriek nepriaznivejšej cene dokáže plniť na sto percent.

PS: Ďakujem firme STARDOM za dodanie RAID modulu SR2760 na testovanie a taktiež aj Kikovi, ktorý mi expresne a bez najmenších problémov dodal na test dva veľmi slušné kúsky 2,5" HDD a to za najnižšiu možnú cenu za akú sa len dali zohnať. Ďakujem Palimu za konzultácie a mojej manželke za trpezlivosť a pochopenie.

Ľubomír Kuzman - lkuzman