SK

Vesmír pomaly zomiera, tvrdia vedci

 
Žiadnu paniku, potrvá to ešte bilióny rokov. Vedci však zistili, že množstvo vyžarovanej energie je asi polovičné voči stavu pred 2 miliardami rokov.

Vedci o pomalom vyhasínaní vesmíru vedia už dlhšie, teraz však majú v rukách najpresnejšie meranie aké kedy mali. Skupina vedcov pozostávajúca asi zo 100 členov z celého sveta použila najmodernejšie teleskopy a ďalekohľady na svete a zmerala množstvo vyžarovanej energie z viac ako 200 000 galaxií. Pozorovaním a meraním zistili, že množstvo energie vyžarovanej vo všetkých vlnových dĺžkach je asi o polovicu menšie ako pred 2 miliardami rokov. Inak povedané, vesmír veľmi pomaly umiera.
 
 
Meranie množstva vyžarovanej energie sa uskutočnilo na 21 rôznych vlnkových dĺžkach od ultrafialovej až po infračervenú. Pokles produkcie energie bol zaznamenaný na každej vlnovej dĺžke. „V posledných rokoch svojej existencie nebude vesmír nič viac ako chladné, tmavé a pusté miesto, kde nie je žiadne svetlo“, vysvetľuje astronóm Luke Davies, ktorý sa zúčastnil výskumu. Kým však táto situácia nastane prejdú ešte bilióny rokov.
 
Na začiatku vznikla všetka energia pri udalosti známej ako Veľký tresk. Pri tomto tresku vznikli rozličné vesmírne objekty a časť energie sa nachádza vo forme hmoty. Vznikli aj hviezdy, ktoré svietia vďaka premene hmoty naspäť na energiu, no zdrojom energie sú napríklad aj supernovy, kvazary či oblaky plynov, ktoré vyžarujú energiu získanú pohlcovaním žiarenia hviezd. „Zatiaľ čo väčšina energie prúdiaca okolo vo vesmíre vznikla ako dôsledok Veľkého tresku, dodatočná energia je neustále generovaná hviezdami vďaka fúzii prvkov ako sú vodík a hélium“, hovorí Simon Driver, vedúci projektu. Je tak možno trochu zarážajúce, že vesmír svoju energiu stráca a starne. Driver však vysvetľuje, že táto energia je buď absorbovaná vesmírnym prachom, alebo uniká do medzigalaktického priestoru a tam „cestuje“ kým nenarazí na nejaký objekt, ktorým môže byť hviezda, planéta či menej pravdepodobne zrkadlo teleskopu.
 
Energia sa tak postupne "stráca," no tento fakt nie je veľkou novinkou, nakoľko vedci o ňom vedia už od konca minulého tisícročia. Najnovšie meranie však potvrdzuje, že úbytok energie sa deje na všetkých vlnových dĺžkach. Výskum bol súčasťou Galaxy and Mass Assembly (GAMA) projektu a bol prezentovaný 10.8. na International Astronomical Union na Havaji.
 
Zdroj: techspot
 
Komentáre (10)
Čitateľ
1. Energia sa nemôže strácať! Správne by bolo, že klesá hustota energie. 2. Ak plynný prach pohltí energiu a následne ju vyžiari, je otázne či sa dá považovať za zdroj.
Pjetro de
S rozpinajucim sa priestorom logicky klesa hustota "klasickej, konvencnej" energie-hmoty-hmotoenergie aj keby sa nediali ziadne zmeny, premeny. Inak je to v pripade tmavej energie, jej hustota v priestore je furt rovnaka napriek tomu, ze sa samotny priestor rozpina. Tym padom jej podiel ku klasicnej energii stale stupa. Pred 7 mld. rokmi bolo tmavej energie 50% (zacala mat nadvladu), cul jej je 72%. 1 miliardu rokov po BB jej bolo 10-20%. Este skor jej bolo este menej. Takze nakoniec v teorii velkeho roztrhania vo vesmire nebude absolutne nic, ziadna konvencna hmota, vesmir sa budu asymptoticky blizit k nekonecnemu zriedeniu a zastupenie tmavej energie sa bude asymptoticky blizit k 100%. Ale cert vie?
Čitateľ
2 Plynný oblak-samozrejme.
Pjetro de
Clanok to mysli dobre, ale formulacie su trocha nestastne. Energia sa z vesmiru nestraca. Teda vlastne to ani nevieme, nevieme ci zakony termodynamiky platia pre vesmir ako celok, pretoze vtedy je nutne uvazuvat o "okoli" vesmiru a ak je vesmir vsetko co existuje (pripadne vsetko co len moze a nemusi existovat), tak neviem co by znamenal v takom ponimani pojem "okolie". Ale ak sa drzime vykladu ze energia vesmiru ako celku sa nemeni, tak sa logicky nemoze stracat. Iba prechadza do inych foriem a galaxie uz (v najroznejsih castiach EM spektra) svietia menej, pretoze ziariacich hviezd ubuda a bude ubudat. Hmota z ktorej by sa dala VIDITELNYM-ZIARIACIM sposobom dolovat energia bude vzacnejsia. O nic viac, o nic menej. Za par stoviek miliard rokov uz bude ziariaca hviezda uplny fenomen, hmota bude vo forme hnedych trpaslikov, bielych trpaslikov, neutronovych hviezd, ciernych dier a medzihviezdneho a medzigalaktickeho "prachu". Vacsina malych kammennych planet, komet, asteroidov a podobneho drobneho haraburdia vymyzne. V este vzdialenejsej buducnosti sa moze stat, ze ostanu len cierne diery a nic ine zalozene na baryonovej hmote, kedze baryonova hmota sa rozpadne. Polcas rozpadu protonu je ale iste vacsi jak radovo 10^38 rokov, takze to su len cire spekulacie. V este vzdialenej buducnosti mame este vacsie spekulacie, ked sa za radovo 10^120 rokov vypari aj ta naj-ultra-brutal-mega-giga-tera-obria cierna diera s hmotnostou miliona galaxii. Cele by to platilo, keby neprisla ku slovu dalsia teoria: keby za 50 miliard rokov neprislo k velkemu roztrhaniu, kde v konecnom dosledku vesmir doslova exploduje (aj kazda castica) a kazdy femtometer sa natiahne na kvadriolon kvadriolonov svetelnych rokov a vesmir bude tak prazdny, ze medzigalakticky priestor Velkych Prazdnot je v porovnani s tym husty jak vnutro protonu/neutronu a bude este redsi az bude nakoniec nekonecne riedky a cas prestane existovat.
Pjetro de
"Zomieranim" sa da nazvat aj zvysovanie entropie. Sucasne struktury vo vesmire (superklastre galaxii vo forme stien, lievancov a vlakien galaxii medzi sebou vyplnene Velkymi Prazdnotami, samotne galaxie, solerne systemy ...) su len prechodne. Tak ako vesmir vzisiel zo zmesky hmoty H a He s prichutou Li a enegrie vo forme ziareni, tak bude postupovat do stavu s tak vysokou entropiou, ze existencia niecoho takeho jak 12800 km Zem, by bola nemyslitelna. Aj nieco tak vysoko organizovane (a zdanlivo iduce proti II. zakonu termodxnamiky) jak je zivot na Zemi je len prechodny stav. Ked nebude Slnka a ked Zem prezije kolabs Slnka, udziavany fenomen s nazvom "zivot" rychlo skonci. V reale skonci davno predtym.
AmOK
Kludne by si tu mohol pisat clanky. Najdu sa obcas komenty od Teba, co mi lezu na nervy, alebo absolutne nemam sajn o com tocis.. :D Ale zbytok a teda vacsinu si rad precitam! :)
pe3kx
zeby mal nakonec isaac asimov pravdu? poviedka sa vola tusim the last question, alebo posledna otazka
skater800
Celkom by ma zaujímalo, odkial zistili vedci, ze vesmir vydava len polovicu energie z pred dvoch miliard rokov... Nemaju na to ziadne relevantne dokazy ani merania, ktorymi by to mohli dokazat. Alebo sa zase spolahli iba na nejake matematicke vypocty a modely???
Pjetro de
Velmi jednoducho: pomocou konecnej rychlosti svetla a teda ted kukas na nieco 2 mld svetelnych rokov vzdialene, kukas aj 2 mld rokov do minulosti.
passco
Kalkulacka ti dokáže iba počítať.. čo chceš viac? :)
Add new comment
TOPlist