SK

Mäso varené v neolitických hrncoch odhaľuje klimatickú zmenu pred 8 tisíc rokmi

Výskum vedený Bristolskou univerzitou odhalil dôkaz, že neolitickí farmári sa prispôsobili klimatickým zmenám, ktoré nastali pred 8 200 rokmi.

Štúdia, zverejnená v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America (PNAS), sa sústredila na neolitické a chalcolitické mestské osídlenie Çatalhöyük v južnej Anatólii v Turecku, ktoré existovalo približne v období od 7500 p.n.l. do 5700 p.n.l..

Počas obdobia, keď malo mesto najväčší počet obyvateľov nastala dobre zdokumentovaná udalosť týkajúca sa zmeny klímy pred 8200 rokmi, ktorá viedla k náhlemu poklesu globálnych teplôt spôsobených uvoľnením obrovského množstva ľadovej vody z mohutného sladkovodného jazera v severnej Kanade.

Pri skúmaní zvieracích kostí vykopaných na nálezisku, vedci skonštatovali, že pastieri mesta v tomto čase začali chovať ovce a kozy, pretože tieto zvieratá boli odolnejšie voči suchu ako hovädzí dobytok.

Štúdia o zárezoch na kostiach zvierat informovala o praktikách mäsiarstva: vysoký počet takýchto zárezov v čase klimatických udalostí ukázal, že obyvateľstvo sa zameralo na využitie akéhokoľvek dostupného mäsa kvôli nedostatku potravy.

Autori tiež skúmali živočíšne tuky, ktoré prežili v starých kuchárskych hrncoch. Zistili prítomnosť jatočných tukov prežúvavcov, v súlade so zložením zvieracích kostí objavených v sídle Çatalhöyük. Po prvýkrát sa preukázalo, že zlúčeniny zo živočíšnych tukov zistené v keramike prinášajú dôkaz o klimatických udalostiach v ich izotopovom zložení.

Na základe princípu "ste to, čo jete (a pijete)", vedci odvodili, že izotopová informácia nesená v atómoch vodíka (pomer deutéria k vodíku) zo živočíšnych tukov odráža zloženie starodávnych zrážok. Zmena v signále vodíka bola zistená v období zodpovedajúcom klimatickým udalostiam, čo naznačuje zmeny vo vývoji zrážok na tomto mieste v tom čase.


Keramika z archeologického náleziska Çatalhöyük. Credit: Çatalhöyük Research Project

Príspevok spája výskumných pracovníkov z oddelenia organickej geochémie Univerzity v Bristole a iniciatívy Bristol Research for Dynamic Global Environment.

Spoluautormi príspevku sú archeológovia a archeozoológovia, ktorí sa podieľajú na vykopávkach a štúdiu keramiky a zvieracích kostí z lokality.

Dr Mélanie Roffet-Salque, hlavná autorka článku, uviedla: "Zmeny v zrážkach v minulosti sú tradične získané použitím vzoriek sedimentov z oceánov alebo jazier".

"Toto je prvýkrát, čo sú takéto informácie odvodené z hrncov na varenie. Použili sme signál prenášaný atómami vodíka z živočíšnych tukov zachytených v keramických nádobách po varení".

"Tým sa otvára úplne nová cesta skúmania - rekonštrukcie minulého podnebia na mieste, kde žili ľudia používajúci keramiku".

Spoluautor, profesor Richard Evershed, dodal: "Je skutočne významné, že klimatické modely udalosti sú v úplnej zhode s H signálmi, ktoré vidíme v živočíšnych tukoch uchovaných v nádobách."

"Modely poukazujú na sezónne zmeny, ktorým sa poľnohospodári museli prispôsobiť - celkovým chladnejším teplotám a suchým letám - čo malo nevyhnutne dopad na poľnohospodárstvo".

Článok: Evidence for the impact of the 8.2-kyBP climate event on Near Eastern early farmers

Zdroj: www.bristol.ac.uk

Komentáre (2)
Anonymous
aj vtedy za to mohol freón a výfukové splodiny z áut?
Anonymous
To nedokazes precitat par viet? Ved masv clanku napisane co vtedy sposobilo ochladenie klimy.
Add new comment
TOPlist