Aké slúchadlá do štúdia? – trojica slúchadiel v teste ...

Konštrukcia & dizajn Beyerdynamic DT770 PRO

Sedemsto sedemdesiatky patria konštrukčne medzi circumaurálne (obopnú celé ucho) slúchadlá s velúrovými náušníkmi. Kábel je krútený a žiaľ, neodpojiteľný. Dizajnovo sa podľa môjho názoru slúchadlá podarili. Jednoduchosť a tradícia sú hlavnými znakmi slúchadiel z dielne Beyerdynamic.

Kostra slúchadiel

Kostra slúchadiel je zostrojená z kovu, ktorý je povrchovo upravený a nalakovaný čiernym lakom. Použitá zliatina je veľmi pevná, netvárna no dostatočne pružná na to, aby sa napríklad pri páde nezlomila. Takto pevná konštrukcia sa vidí zväčša len pri profesionálnych modeloch, pri ktorých sa počíta s vyšším zaťažením a občasnými pádmi či drobnými nehodami pri používaní.

Kostra sa spája so slúchadlom pomocou vsunutého otočného kĺbu. Tento systém Beyerdynamic používa na väčšine svojich slúchadiel a stretáva sa s uznaním. Takéto uchytenie je veľmi pevné a ani po dlhšom čase netrpí vôľou.

Pri spojení kostry s hlavovým mostom sa použil veľmi jednoduchý systém, ktorý síce funguje dobre, no nie je veľmi stabilný, čo však na druhú stranu nevadí. A prečo to nevadí? Pri spojení kostry so slúchadlom je vôla vítaná, keďže to umožňuje lepšie nastavenie hlavového mosta voči slúchadlám. Vďaka tomu slúchadlá lepšie sedia na ušiach a presnejšie kopírujú hlavu pri nasadení. Tento systém však priebežne derie časť hlavového mosta, ako si možno všimnúť na OBRÁZKU. Pravdou však zostáva, že aj pri kuse, ktorý bol používaný vyše roka, nie je opotrebovanie nijak výrazné.

Náušníky

Beyerdynamic dal aj napriek profesionálnemu modelu prednosť velúru pred koženkou, ktorá má lepšie izolačné vlastnosti. Beyerdynamic teda vsádza na pohodlie pri nosení, ktoré tvorí podľa profesionála 50% čo sa konštrukcie týka. Toto tvrdenie však vysvetlím až neskôr v praktickej skúsenosti.

Náušníky vám zaručia poriadnu dávku pohodlia pri nosení. Ani pri niekoľko-hodinovom posluchu nebudete slúchadlá na ušiach cítiť. O velúr sa však treba aspoň trocha starať. Ale nie je to potrebné, ak si nepotrpíte na vzhľad slúchadiel. Na velúr sa zvyknú zachytávať rôzne častice, ako aj chlpy a vlasy, čo môže niekto považovať za menej hygienické. Vychádzam z toho, že ľudia si v nahrávacom štúdiu slúchadlá dosť často menia medzi sebou, respektíve sa pri jedných vystrieda hneď niekoľko hudobníkov.

Velúr príjemne hreje na ušiach. Nie však natoľko, aby sám o sebe spôsobil potenie. Na koncerte sa však hudobník bez potenia asi neobíde. Vtedy vie velúr veľmi dobre absorbovať vlhkosť. Náušníky však treba po takomto vystúpení minimálne vyprať, alebo dokonca vymeniť.

Hlavový most

Konštrukčne sa hlavový most skladá z dvoch častí. Jedna sa stará o pohodlie, druhá o celistvosť celých slúchadiel. Výstuha mosta je z toho istého materiálu ako kostra slúchadiel. Keďže by kus kovu sám o sebe veľmi dráždil pokožku hlavy, výrobca tento most doslova zabalil do koženkovej „plienky“. Táto „plienka“ drží v kope pomocou oceľových klipov na zapínanie.

Most je vskutku vkusný a jednoduchý. Vedie ním aj kábel, ktorý prepája ľavé a pravé slúchadlo. Most hlavu netlačí ani po dlhom používaní. Prispieva tak k celkovému pohodliu pri nasadených slúchadlách. Pri tomto modeli je však most o čosi viac zahnutý, a tým pádom tlačí slúchadlá viac k sebe. Toto zlepšuje usadenie slúchadiel, no zároveň zhoršuje celkové pohodlie.

Nastavenie hlavového mosta prebieha pomocou jednoduchého systému, keď sa kostra vsúva do vyrezanej výstuhy hlavového mosta. Umiestnenie je zaistené pomocou umelohmotných krytiek. Akonáhle si slúchadlá nasadíte, už ťažko ich nastavíte. Odporúčam nastaviť hlavový most ešte pred nasadením, respektíve sa netreba brániť experimentu. Vyhnite sa však riešeniu, keď máte slúchadlá na hlave, a ťaháte za mušle smerom dolu. Neuspejete!

Slúchadlo

Obe mušle sú identické. Líšia sa len otvorom pre kabeláž. Tá vstupuje do ľavého slúchadla. Ozvučnica slúchadiel je zostrojená z plastu. Ten je však mimoriadne tvrdý. Vďaka tomu pôsobia slúchadlá odolnejšie, čo zároveň prispieva aj k nerezonovaniu slúchadiel pri reprodukcii nižších kmitočtov.

Zaujímavosťou ozvučnice týchto slúchadiel je malá dierka pri spojení s kostrou slúchadiel. Táto dierka zabezpečuje tzv. Bassreflex systém.

Ozvučnica je spracovaná dobre, je pevná, čo je základ. Menič je zasadený rovno, nie pod uhlom ako je tomu pri novších Tesla modeloch. Menič je navyše chránený kúskom čiernej peny, ktorá bráni nečistotám a vlasom, aby sa dostali až k meniču.

Kábel

Ako som už spomínal, kábel je krútený. Žiaľ, nie je odpojiteľný, čo by určite každý uvítal.

Kabeláž je v zakrútenom stave pomerne krátka. Aj preto vzniká potreba zatiahnuť za kábel, najmä keď sa nahráva v štúdiu. Pri hraní na gitaru sa väčšinou stojí a kábel v natiahnutom stave ťahá slúchadlá k zemi. Netrpí len konektor a spoje slúchadiel, ale aj umelec, ktorému takto natiahnutý kábel ťahá hlavu k zemi. Krátkodobo to nie je problém, predstavte si však, že nahrávate päť hodín v štúdiu a stále vám dačo ťahá hlavu nadol.

Kábel je však kvalitný, no pomerne obyčajný. Spojenie kábel-Jack konektor je zosilnené pomocou gumy, to isté platí pri spojení kábel-slúchadlo.  Požiadavky na výdrž kábla sú prioritné, najmä pri PRO využití. Pri détečkach sa nemusíte báť, že by vám kábel len tak po čase, ľudovo napísané, odišiel.

Celkovo sú sedemsto sedemdesiatky konštrukčne zvládnuté na výbornú. Ťažko niečo vytknúť, slúchadlá držia pokope pevne, kabeláž je kvalitná, náušníky pohodlné, kostra pevná.