EN

Malvér univerzitného študenta pred 30 rokmi odstavil desatinu internetu

Pred 30. rokmi, v novembri 1988, chcel vysokoškolák Robert Tappan Morris zistiť, koľko počítačov bolo pripojených do internetu a nedopatrením naprogramoval prvý internetový malvér, ktorý sa začal šíriť po pripojených zariadeniach na internet.

Úmysly vysokoškoláka neboli zlomyseľné. Nechcel získať žiadne cenné dáta, ani súbory meniť či mazať. Napriek tomu však naprogramoval vôbec prvého internetového červa, ktorý do 24 hodín od vypustenia znefunkčnil desatinu počítačov pripojených do siete využívanej v tom čase prevažne na výskumné a akademické účely. Udalosť, ktorá je dnes jedným z míľnikov počítačovej bezpečnosti, by možno nikdy nenastala, ak by R. Morris neurobil pri programovaní chybu. Keď sa kód šíril po sieti, nedokázal určiť, ktorý systém je ešte čistý a ktorý už je nakazený. Preto opakovane napádal a zahlcoval už infiltrované počítače a následne aj sieť, keď posielal signály na centrálny server.

Morrisov malvér upriamil pozornosť na zraniteľnosti a riziká počítačových sietí a stal sa priekopníkom jednej z najrozšírenejších kybernetických hrozieb súčasnosti – takzvaných DDoS útokov, aké v lete smerovali aj na ústredný portál verejnej správy Slovensko.sk a RTVS. Pri DDoS útokoch veľké počty zariadení pripojených do internetu smerujú dopyty alebo dáta na internetovú službu či aplikáciu, ktoré sa preťažia a následne spomalia alebo úplne znefunkčnia.

Podľa správy Q3 DDoS Report firmy Link11 množstvo, intenzita aj sofistikovanosť DDoS útokov v Európe rastie. V treťom štvrťroku 2018 sa zvýšil počet zaznamenaných incidentov v porovnaní s predošlým kvartálom o 71%, pričom priemerný objem útoku narástol o 41% na 4,6 Gbps. DDoS útok na ľubovoľný cieľ si dnes môže objednať ktokoľvek, či už je to konkurenčná firma alebo nespokojný zákazník, pričom cena sa pohybuje rádovo v desiatkach eur. Prevádzkovateľom internetových služieb preto hrozia finančné straty alebo poškodenia dobrého mena.

Zdroj: StatistaFlowmon

Komentáre (2)
Občania si zas…
Pred 30-timi rokmi internet neexistoval :) 1MB RAM do sálového počítača stál 5 troizbových bytov a Ethernet bežal na 10MB/s. Je síce pravdou, že už boli PC-AT, ale tie mali len vyvolení a bežní úžívatelia zháňali 20MB disky do XT-čiek. Modemy zvládali 1200 až 2400 kb/sec (kilobit) - ale len kď svietilo slniečko, lebo keď pršalo do Prahy to nešlo rýchlejšie než 300 bit/s (ľudovo: 30 znakov za sekundu) Až zhruba 5 rokov neskôr sa začali objavovať prve BBS stránky (Bulletin Board System) - textoví predchodcovia dnašných www stránok. Keďže však internet neexistoval bolo nutné zatalefonovať priamo na modem takejto stránky - čo stálo - ak ste volali do USA - pekné peniaze. Následne sa objavil Fido Net - čo vlastne bol prvý internet, lebo už stačilo platiť len lokálny telefónny hovor (áno, dátové spojenia ešte neboli - len telefonické). Kto platil všetky tie medzinárodné spojenia netuším - ale zrejme nejaká pobočka NSA, či iného Pentagonu. Prielom nastal až o 7 rokov neskôr a volal sa Netscape, ktorý po dvoch rokoch demoktaicky zlikvidoval Mrkvosoft - lebo toľko trvalo Billovi Gatesovi kým pochopil, čo je to internet - a len čo to pochopil, tak dolárovým buldozérom prevalcoval a zničil konkurenta :( Preto však máme browsery zadarmo. Pozostatky Netscape dnes prežívajú vo Firefoxe ... Takže "Internet" v 1988 bol v skutočnosti "internát" - vnútro- a medziuniverzitné spojenie vyvolených univerzít, kam mali prístup výhradne registrovaní. A prečo to rypnutie do NSA a Pentagonu na začiatku ? Lebo internet je vojenská aplikácia, financovaná Pentagonom (cez DARPA) a pôvodne mala len zabezpečovať automatické zachovanie konzistencie velitelskej komunikácie aj v prípade zničenia niektorých uzlov jadrovými údermi. Naivky sa domnievajú, že Pentagon túto technológiu venoval svetu z lásky a čírej filantropie (podobne ako GPS, ktorého účelom bolo presné navádzanie nukleárnych strategických rakiet) tí čo čítali staré grécke legendy vedia načo je tójsky kôň a ako skončila antická Trója :(
Anonymný
pekne vysvetlenie
Pridať nový komentár
TOPlist