EN

Malá doba ľadová sa odkladá, zatiaľ

Slnko sa konečne zobudilo z hlbokého solárneho minima medzi 23. a 24. slnečným cyklom. Obavy z príchodu malej doby ľadovej sú tak aspoň načas zažehnané. Nie však nadlho, o 11 rokov nás pravdepodobne čaká ešte výraznejšie slnečné minimum.Slnečný cyklus

Naše Slnko má obdobia vyššej a nižšej aktivity, ktoré sa striedajú približne s 11 ročnou periodicitou. Aj keď sa vám nezdá, že by žiarilo behom rokov viac či menej, v skutočnosti to tak naozaj je. Rozdiel v žiarivom výkone je však približne len 0,1% a to je pod hranicou pozorovateľnosti našimi zmyslami. Preto si to nik celé stáročia nevšimol. Tento rozdiel v žiarivom výkone sa objavil až družicovými meraniami a sleduje sa od roku 1978. Zmeny slnečnej aktivity a slnečné cykly však poznáme omnoho dlhšie. Cesta k ich spoznaniu začala pred 400 rokmi, keď príchod ďalekohľadov priniesol objav slnečných škvŕn. Slnečné škvrny sú tmavšie miesta na povrchu Slnka. Ide o chladnejšie miesta na povrchu Slnka, s intenzívnou magnetickou aktivitou spôsobujúcou konvektívne prúdenie spôsobujúce vytváranie oblastí s nižšou teplotou, ktoré žiaria relatívne menej než okolitý povrch Slnka. Pokiaľ povrch Slnka má teplotu skoro 6000 K, v prípade škvŕn je to medzi 3000 a 4500 K. Počet slnečných škvŕn sa v čase menil a v polovici 19. storočia prišiel objav, že ich počet sa cyklicky opakuje priemerne raz za 11 rokov. Spätne sa pomerne presne podarilo zrekonštruovať počty škvŕn až do roku 1755, čo je rok od ktorého sa počíta prvý cyklus a odvtedy sme ich zaznamenali 23, 24. práve začína.
 


Slnko na snímke sondy SOHO. Credit: NASA


Obdobia keď je slnečných škvŕn menej a Slnko žiari o trochu menej, pričom pod trochu menej si predstavte, že na 1 meter štvorcový na povrchu atmosféry dopadne namiesto tradičných 1366 Wattov energie o jeden Watt energie menej, nazývame slnečné minimá. Ich dĺžka sa počíta počtom dní keď je Slnko úplne bez škvŕn.

V roku 2007 končil 23. slnečný cyklus a v roku 2008 prišlo očakávané slnečné minimum. Predchádzajúce minimá mali približne 300 dní bez výskytu škvŕn a čosi podobné sa čakalo aj od toho aktuálneho. Slnko bolo pokojné. Celú jar a leto bol slnečný kotúč takmer bež škvŕn. Každý očakával, že s blížiacim sa koncom roka sa začne slnečná aktivita zvyšovať, no nestalo sa. Zároveň sa spomalila rýchlosť slnečného vetra na najnižšiu hodnotu od začiatku jeho meraní v 60-tych rokoch minulého storočia. Všetci už začali šípiť, že sa deje čosi nezvyčajné.



Malá doba ľadová

Objavili sa prvé úvahy o príchode novej malej doby ľadovej. Tu sa zastavme a vráťme sa o 350 rokov späť. Vtedy sa pravidelné slnečné cykly a s nimi aj slnečné škvrny na pol storočia stratili. Zimy boli v tie roky tuhé, zamŕzalo Baltické more či Temža. Zamrznutie Baltu prinieslo možnosť prepravy na sánkach medzi Poľskom a Švédskom. Na ľade boli počas zimy pozdĺž prepravnej trasy dokonca postavené sezónne hostince. Nastala malá doba ľadová. Dnes toto obdobie keď Slnko stratilo zopár svojich cyklov označujeme Maunderovo minimum.
 


'The Frozen Thames', 1677. Maľba zo zbierok Londýnskeho múzea (Museum of London)


Maunderovo miniumum trvalo približne od roku 1645 do roku 1715. Od jeho konca už žiaden slnečný cyklus nezmizol a spomínaná Temža posledných 200 rokov ani raz nezamrzla (od roku 1814). Posledných 50 rokov, pred posledným slnečným minimom bolo obdobím najvyššej aktivity odkedy sa začali slnečné škvrny počítať a nazýva sa Moderným maximom slnečnej činnosti.
 


Počet slnečných škvŕn v posledných štyroch storočiach. Credit: Global Warming Art project


Sme späť na konci roku roku 2008. Späť pri prvých úvahach či skôr špekuláciách, že by sa nový, 24. cyklus nemusel vôbec začať a že by to mohlo znamenať príchod novej malej doby ľadovej. Rok 2008 skončil z hľadiska slnečnej aktivity ako najpokojnejší rok od roku 1913. 266 z 366 dní (73%) roku 2008 bolo Slnko bez slnečných škvrn, v roku 1913 to bolo 311 dní (85%). Rok 2009 začal rovnako ospalo, k 31. marcu, tj. za prvý štvrťrok 2009 bolo 78 dní z 90 dní bez škvŕn, čo bolo 87% dní. Takto podobne prebehlo aj leto. S príchodom jesene bolo Slnko súvislo bež škvŕn dokonca 51 dní. Už to vyzeralo že rok 2009 bude ešte pokojnejší než rok 2008, avšak december priniesol obrat. 22 dní decembra 2009 boli na povrchu Slnka slnečné škvrny a v januári 2010 bol doteraz jediný deň bez slnečných škvŕn (k 18.1. 2010). Zdá sa že Slnko sa naozaj definitívne zobudilo a začína postupne zvyšovať svoju aktivitu v rámci 24. cyklu. 24. cyklus sa teda nestratí a malá doba ľadová nezačína.
Avšak, zaujímavým v tejto súvislosti je, že po skončení 24. slnečného cyklu, by malo prísť ešte silnejšie minimum než bolo to z ktorého práve vychádzame. Usudzuje sa tak z pohybu takzvaného slnečného bežiaceho pásu, ktorý nesie slnečné škvrny pri ich pohybe. Tento konvekčný pás pod povrchom slnka výrazne spomalil, a rýchlosť jeho pohybu predbieha slnečnú aktivitu približne o dva cykly. Keďže spomalenie nastalo už pred pár rokmi tak sa predpokladá, že 25. slnečný cyklus bude mimoriadne pokojný-slabý. V dobe zverejnenia predpokladanej nízkej aktivity Slnka v 25. slnečnom cykle sa ešte netušilo aké silné minimum nastane medzi 23. a 24. cyklom, a tak roky 2008 a 2009 boli prekvapením. O to uveriteľnejšie sa zdá, že 25 cyklus bude predpovedane pokojný. Aktuálne sa predpokladá, že už celý 24. slnečný cyklus bude veľmi slabý, s počtom škvŕn v maxime okolo 80. Ak by mal byť 25. ešte slabší tak sa úvahy o malej dobe ľadovej tak rýchlo zo sveta nestratia.



Vysvetlenie k súvislosti medzi Slnečnou činnosťou a klimatickými zmenami ako sú malé doby ľadové

Treba poznamenať, že súvislosť medzi menším žiarivým výkonom Slnka a malou dobou ľadovou respektíve zmenami teploty atmosféry nie je až taká priama. V skutočnosti je komplikovanejšia a v súčasnosti ešte viac než v dobe Maunderovho minima.
V prvom rade porovnateľný vplyv ako zmeny slnečnej aktivity má aj sopečná aktivita. Presnejšie povedané jej výkyvy v podobe výbuchu veľkých sopiek, ako ilustruje obrázok.
 


Vplyv vulkanickej aktivity na množstvo dopadajúceho slnečného žiarenia na stanicu Mauna Loa na Hawajských ostrovoch.


Aktuálne sa tiež skúma hypotéza, že Slnko nepôsobí na zemskú atmosféru len intenzitou svojho žiarenia ale aj tienením prichádzajúceho kozmického žiarenia vyšších energií (kozmické žiarenie sú v skutočnosti častice, najmä protóny. Pojem žiarenie má historické dôvody). Slnko produkuje slnečný vietor, ktorý nesie v sebe magnetické pole Slnka a tvorí okolo neho magnetickú bublinu s polomerom približne 100 AU (AU = astronomická jednotka, vzdialenosť medzi Slnkom a Zemou, približne 150 miliónov km). Táto magnetická bublina sa mení so zmenami slnečného cyklu a tieni prichádzajúce kozmické žiarenie počas slnečných cyklov viac v maximách a menej v minimách slnečnej činnosti. Hypotéza hovorí, že toto galaktické kozmické žiarenie prispieva k tvorbe takzvanej nízkej oblačnosti.

Posledným vplyvom, pôsobiacim len v posledných desaťročiach je toľko diskutované globálne otepľovanie. V tejto súvislosti zaujali v poslednej dobe viaceré novinky. Povšimnutiahodným je článok v magazíne GRL ktorý ukazuje, že súčasné hlboké solárne minimum a postupný k nemu smerujúci pokles aktivity Slnka v rokoch 2002 až 2008, má za následok zníženie, resp. takmer úplné vykompenzovanie globálneho otepľovania v posledných rokoch na Zemi. Mierne ochladenie spôsobené poklesom intenzity slnečného žiarenia pomohol vykompenzovať efekt ľudskej činnosti a jeho následok globálne otepľovanie a spôsobilo plochý priebeh globálnej teploty v posledných rokoch.
Ďalším zaujímavým faktom je, že arktická ľadová pokrývka tento rok bola väčšia než uplynulé roky (porovnáva sa stav v septembri keď je jej rozsah najmenší počas celého roka). Roztápanie arktickej ľadovej pokrývky sa tento rok teda zastavilo.
Tento na prvý pohľad pozitívny jav, keď zaspatie Slnka pomáha zmierňovať globálne otepľovanie môže mať aj negatívne dopady. Negatívne v tom že zvýšenie Slnečnej aktivity prinesie návrat globálneho otepľovania, negatívne efekty sa oddialili len dočasne, a toto môže "uspať" našu ochotu s globálnym otepľovaním čosi robiť, v mene argumentu "veď ešte nehorí".


 

Komentáre (21)
AmOK
Hlasujte aj tam, ved je to kusok od hviezdiciek a clanok sa evidentne pacil. ;)
sedgar
toto je celkom dobra stranka venujuca sa priamo slnku, konkretne novemu zacinajucemu? 24.cyklu: http://solarcycle24.com/, konkretne aktualne grafy poctu skvrn najdete sem - http://solarcycle24.com/sunspots.htm - najaktualnejsi je v pravo dole...
Pavol Bobik
Citavo napisany clanok na s informaciami o vplyve vulkanickej cinnosti na klimu: http://veda.sme.sk/c/5202162/yellowstone-moze-pochovat-cele-usa.html
rottenkiwi
Asi Watt je niekto iny ako watt, ktoreho znacka je W. Podobne newton a Newton, ci pascal a Pascal.
matelkoxxl
fakt super citanie!!!dakujem!
GABO
Opäť ďalší výborný článok..vďaka ..:)
kocour
Vesmir ma vzdy bavil ... ked som bol maly, nevedel som sa dočítať kníh o vesmíre. Teraz som si na tie časy zavspomínal :P
AmOK
Sice na teoriu globalneho oteplovania mam asi iny nazor, ale clanok velmi osviezil. Len tak dalej! ;)
sedgar
AmOK - rozdiel 1W/m2, tj. 1MW(km2), znamena rozdiel priblizne 127000GW medzi slnecnym maximom a minimom... slovenske elektrarne vyprodukuju cez zimu cca 4GW, tj. cca 32000x menej energie!!! alebo inac, pokial by sme dali kazdej domacnosti 20kW tepelnej energie na vykurovanie, mozeme tymto rozdielom vykurovat cca 6miliard domacnosti 24hodin denne ;). Netvrdim ze zmeny klimy sposobuje slnko, ale je minimalne jeden s hlavnych prispievatelov :). koniec minima - suhlas, naozaj sa zda, ze konci... moze to vsak byt len prechodne zvysenie poctu skvrn...
bhawk
Vyborny clanok. O slnecnu aktivitu/skvrny sa amatersky zaujimam od roku 1998-9 a toto mi velmi osviezilo den. Vdaka.
Toman
Za 100 bodou
AmOK
Absolutne suhlasim, dokonca aj keby si napisal, ze slnko je hlavnym prispievatelom. ;) Ta moja poznamka sa tykala globalneho oteplovania sposobeneho ludskym vplyvom, nie slnka. To by bolo na dlhu debatu, preto som to nerozvadzal, lebo aj medzi spickovymi vedcami sa najdu odporcovia teorie, ktoru prezentuju media... Kvoty na CO2, zaostalost tretieho sveta... atd.. Nepopieram ani vplyv cloveka, ale IMO, je umelo nadhodnoteny. Preto som aj dal 5*, lebo mnoho ludi vdaka tomu, ako sa to prezentuje zije v omyle, ze globalne oteplovanie je sposobene vylucne ludskou cinnostou. ;)
Shatterhand
Kvalitny clanok! Takychto clankov tu uvitam aj viac :)
hurikan69
Velmi pekny clanok. :)
sedgar
:), tiez mam svoj nazor - ako daleko je od pravdy neviem... flame takisto nechcem, takze zostanem len pri "jednom s hlavnych prispievatelov" :D. Inac taktiez musim pochvalit autora za hodnotny clanok a pc.sk za priestor ktory nasiel aj pre taketo clanky :).
lnx
zaujimavy clanok, kludne ich moze byt na pc.sk viac
Frosty
ze slnecne minimum a u nas je teplo jak v pi** ani nesnezilo za celu zimu ani raz :D
sedgar
njn... ale treba vziat v uvahu dve veci: - lokalne rozdiely (meratelne su celkom v pohode) a celkova teplota zeme (ktoru samozrejme nevieme urcit ani len priblizne) - tepelna kapacita hlavne oceanov ale i atmosfery atd... Cisto laicky iba z mojho pohladu si myslim, ze prudsia zmena teploty (ci uz ochladenie alebo oteplenie) sa prejavuje oproti stabilnemu stavu extremnejsim pocasim - presuvanim a miesanim teplejsich a chladnejsich casti telesa (atmosfera, vodstvo). To ci bude vo vysledku teplejsie ci chladnejsie sa bude asi urcovat dost tazko :).
C1cOo
no a mozme sa tesit na slnecne maximum, ktore nemusi dobre dopadnut
Frosty
nemyslim zeby ta polcentimetrova skvrna na slnku mala nejaky vpliv teploty na zem...itak sa to presvieti lucmi vychadzajucimi vedla tej skvrny...
Shatterhand
@Frosty: Netrep aspon hluposti prosim ta, ked sa do toho nevyznas. To, ze u nas nesnezilo, je sice pekne, ale jul a august zrovna extra teple neboli, a my nie sme cely svet. Vies aka bola teraz zima inde? Ocividne nie. @sedgar: S tym extremnejsim pocasim a vykyvmi mas uplnu pravdu. Tie vykyvy si odnesie najma priroda a polnohospodarstvo.
Pridať nový komentár
TOPlist