Nákupná poradňa – začiatok školského roka

Tému nákupnej poradne PC komponentov a zostáv sme tu už mali aj dávnejšie. V novom seriáli to však vezmeme trocha z iného uhla a namiesto kompletných počítačov budeme diskutovať o najvýhodnejších komponentoch v rôznych cenových kategóriách. Pre každého totiž je ideálna iná kombinácia. Preto si aj povieme niekoľko zásad, ktorých sa oplatí držať pred výberom.

Úvod

Kúpa počítača je vždy veľmi dôležitý proces. Nový stroj si totiž nikto nekupuje len na pár dní či mesiacov, očakáva sa že poslúži minimálne dva či tri roky, ak nie viac. Preto sa oplatí dbať na správny výber. Možností ako sa dostať k počítaču je viacero, každá má svoje plus a svoje mínus.

Už tradične sú na trhu renomovaní výrobcovia, ktorí ponúkajú svoje kompletné počítače, často postavené z komponentov vlastného dizajnu a so svojimi špeciálnymi funkciami. Tieto sú vyrábané „vo veľkom“ a preto sa len ťažko prispôsobuje výbava konkrétnym požiadavkám. Počítačové zostavy od takýchto výrobcov (HP, Acer, ...) sú väčšinou o niečo drahšie ako porovnateľné zostavy od miestnych predajcov. Zákazník si pripláca za to, že u výrobcu prešiel každý počítač testami, plus je často poskytovaná aj rozšírená záruka. Domov tak dostanete hotový počítač, so všetkým čo potrebujete a zaručenou kvalitou. Na druhej strane len málokedy sa ponuka trafí presne do toho, čo skutočne potrebujete, a možnosť vlastnoručného vylepšenia je možná len keď porušíte záručnú plombu = prídete o záruku.

Počítač od značkového výrobcu – vysoká kvalita, dobré spracovanie, rozšírená záruka, no aj vyššia cena a slabšia hardvérová výbava

Druhou cestou sú počítačové zostavy od miestnych predajcov výpočtovej techniky. Tí poskytnú vždy nižšiu cenu, prípadne vyšší výkon za rovnakú cenu ako „značkoví“ výrobcovia. Aj na internetových stránkach firiem nájdete vždy aktuálnu ponuku PC zostáv, ktoré si je možné objednať. Niekoľko iste nájdete v každom väčšom meste.
U predajcu sa nakúpia potrebné komponenty, ten ich poskladá do zostavy, nastaví, prípadne nainštaluje operačný systém. Ak predajca razí cestu prívetivejšiu pre skúsenejšieho zákazníka, nenalepí záručnú plombu a dovolí tak užívateľovi vlastnoručný upgrade. V opačnom prípade je napríklad pre výmenu grafickej karty nutná návšteva predajcu.
Veľmi častou nevýhodou takýchto počítačov je paradoxne ich cena. V honbe za čo najnižšou sa zanedbávajú také komponenty, ktoré síce na výkone nepridávajú a sú pre menej zbehlého zákazníka nezaujímavé, no v konečnom dôsledku sú práve tie najdôležitejšie. Hovorím o napájacích zdrojoch, kde bývajú osadené zväčša tie, ktoré sú súčasťou skrinky, ďalej o základných doskách, kde sa hľadí len na základnú funkcionalitu, a napríklad aj o grafických kartách – tu predajca neraz vsadí na väčšiu kapacitu pamäte ako na rýchlejší grafický čip. Zákazník totiž vidí v letáku silný procesor a grafickú kartu s gigantickou pamäťou, čo je pre neho rozhodujúci faktor.

Všetky predošlé nedostatky sa však dajú riešiť. Táto tretia možnosť je však najprácnejšia a najzložitejšia, odmenou je však počítač doslova šitý na mieru, za najvýhodnejšie peniaze a so zárukou na jednotlivé komponenty, kde je tá neraz aj tzv. doživotná. Tretia možnosť je postaviť si počítač sám/sama a tejto téme sa budeme v Nákupnej poradni venovať.

Počítač na mieru – ako na to?

Základom počítača na mieru je výber komponentov. Tomu však bezpodmienečne musí predchádzať určenie použitia počítača. Radikálne sa totiž menia priority výberu podľa toho, na čo sa bude počítač primárne využívať. Chcete hrať hry? Potrebujete predovšetkým silnú grafickú kartu. Budete iba browsovať po internete, písať vo Worde a pozerať filmy? Kúpte si základnú dosku s integrovanou grafickou kartu, lacnejší procesor a viac RAM pamäte. Podobných príkladov by sa dalo vymenovať veľa.

Na základné použitie, ako napríklad už spomenutý prípad surfovania internetom, písania mailov a dokumentov, pozeranie filmov a počúvanie hudby, stačí naozaj to najlacnejšie. Bez väčších nárokov na grafický výkon sa dá výborne použiť grafický čip integrovaný na základnej doske, prípadne v procesore. Ušetrí sa tým nemalá finančná čiastka, ktorá by aj tak vyšla nazmar. Procesor ktorý by zvládal dané úlohy je dnes už takmer každý, dvojjadrový čip s vyššou frekvenciou zvládne aj video vo vysokom rozlíšení (HD video). Čo však robí hlavný komfort pri používaní je dostatok operačnej pamäte – tú odporúčam uprednostniť pred výkonnejším procesorom. Pevný disk vyberajte pokiaľ možno čo najnovší, s najmodernejšou technológiou magnetických platní. Vyhnite sa modelom s 5400otáčkami, tie sú pre operačný systém predsa len trocha „lenivé“. U napájacích zdrojov zväčša platí, že takúto nenáročnú zostavu s prehľadom potiahne zdroj o výkone 300W, až 350W. Samozrejme, kvalitných 300W, minimálne napríklad značka Fortron, prípadne najnižšie modely Seasonic. Na zdroje dodávané so skrinkami je neradno sa spoliehať.

Ako sa stupňujú požiadavky na určitý druh úloh, tak sa menia aj odporúčania na výber komponentov.

V prípade hrania počítačových hier je tu niekoľko faktorov. Za prvé, či si chcete užiť všetky najmodernejšie grafické detaily, a za druhé, na akom rozlíšení (monitore) budete hrať. Ak máte 22“ monitor s natívnym rozlíšením 1680x1050, nemusíte výhradne investovať do tých najdrahších kariet, postačí stredná trieda. Ak si však chcete zapnúť každý efekt v hre a ku tomu na rozlíšení 1920x1200 či vyššie, je drahá grafická karta na mieste. Pre hranie tých starších hier, spred niekoľkých rokov, na nižších detailoch, vám postačí aj lacnejší model. Vyhnite sa však kartám s podozrivo nízkou cenou a veľkou pamäťou – tá vám výkon nepridá. Rovnako ako aj vysoké frekvencie. Obzerajte sa po použitom čipe.

Grafické karty – dôležitý je použitý čip, nie pamäť a frekvencie

V prípade procesorov je voľba celkom jasná. Na základné použitie dnes postačí aj ten lacnejší dvojjadrový model. Pri požiadavke na výkon v aplikáciách ako je 3D rendering, spracovanie a konverzia videa je na prvom mieste počet jadier. Samozrejme, čím viac, tým lepšie. Ak ale plánujete stavať herný stroj, ešte stále platí, že viac zaváži vysoká frekvencia pred počtom jadier. Dnešné moderné čipy však už majú funkcie, ktoré aj tento kompromis riešia, stoja však trocha viac.

U pevných diskov je situácia teraz veľmi zaujímavá. V podstate sa väčšina diskov od seba výkonovo moc nelíši, aspoň teda u modelov z posledných generácií. Aj vysoká kapacita je už dostupná za rozumné peniaze, 500GB až 640GB je teraz minimum, za malý príplatok sa dá kúpiť pomyslené optimum 1TB. Do čoho však ísť, ak chcete ešte vyšší výkon? Odpoveďou nie sú disky s vyššími otáčkami či väčšou cache pamäťou, ale SSD. Cena SSD je síce stále veľmi vysoká, no trend je smerom k cenám nižším. Minimálne pre operačný systém a niekoľko programov postačia SSD s kapacitami medzi 40GB až 80GB, cena býva takisto „stráviteľná“. A rozdiel vo svižnosti systému priam úžasný.

Napájacie zdroje sú vždy živá téma. Drvivá väčšina užívateľov rozoznáva maximálne tak výkon. To však vôbec nie je rozhodujúci faktor. Je totiž veľmi veľký rozdiel v 500W zdroji, ktorý bol osadený v skrinke za 40€, oproti 500W zdroju od renomovaného výrobcu za 80€. Pritom ani vysoký výkon nie je vôbec potrebný pre väčšinu bežných počítačových zostáv. Tie najjednoduchšie si vystačia s 300W až 350W kvalitným zdrojom, výkonnejšie PC s lepšou grafickou kartou možno vybaviť cca 500W zdrojom a tie najvýkonnejšie, s viacjadrovým procesorom, dvojicou grafických kariet a viacerými pevnými diskami si vyžiadajú aj 700W až 800W zdroje. Pozor, stále však takéto počítače nebudú mať aj reálnu spotrebu tých 350W, 500W či 700W, pri návrhu sa ráta s tým, že zdroj pôjde možno tak na polovicu svojho výkonu, kde je najvyššia účinnosť a aj chladenie je ešte tiché.

Operačná pamäť má takisto svoje miesto v správnom výbere. Za minimum považujte kapacitu 2GB, optimum 4GB. Nemusíte však kupovať drahé RAM pamäte s vysokými frekvenciami – rozdiel vo výkone totiž takmer nikdy nestojí za to, aby ste priplácali. Tento rozdiel sa ešte viac znižuje v dobe, keď majú procesory už pamäťové radiče integrované v sebe, prístup do RAM je teda priamy.

Ponuka základných dosiek siaha od tých najlacnejších so základnou funkcionalitou až po absolútne high-end modely, s funkciami ktoré bežný smrteľník len ťažko niekedy využije. Odporúčam vyhnúť sa obom extrémom. Jednak sú na tých najlacnejších modeloch spravené často kompromisy zasahujúce do kvality, ale tiež tie najdrahšie dosky neponúknu užívateľovi v reálnej prevádzke nič navyše oproti strednej cenovej kategórii. Ak si vyberáte počítač s integrovanou grafickou kartou, dbajte na to aby základná doska takúto možnosť poskytovala (výstupy pre integrované grafické jadro v procesore). U výkonnejších procesorov je tiež dôležité dobré stabilné napájanie, ktoré rozoznáte aj vďaka chladičom okolo socketu, prípadne väčšiemu množstvu súčiastok v jeho okolí.

Výber optickej mechaniky či čítačky pamäťových kariet je teraz už viac menej nezaujímavý, kvalita sa líši veľmi málo, cena takisto. Výber skrinky do ktorej sa všetky komponenty umiestnia je z veľkej časti osobná preferencia, vy sa budete totiž na počítač dívať na svojom stole po dobu niekoľkých rokov. V našej Nákupnej poradni vám len ukážeme niekoľko odporúčaných a osvedčených.

Pár zásad o výbere komponentov už poznáte, zhrňme si teda to, čo potrebujete pri výbere spraviť:

1.       Určte si celkom jasne, na aké účely bude počítač používaný

2.       Stanovte si cenový limit, sumu, ktorú chcete investovať

3.       Podľa predošlých dvoch bodov a zásad výberu si vyhliadnite tie správne komponenty

4.       Poraďte sa so známymi, ktorí sa v problematike orientujú. Prípadne nechajte svoj výber okomentovať skúsenými užívateľmi na diskusnom fóre.

Po procese výberu si môžete komponenty objednať u miestneho predajcu, alebo z internetového obchodu. Ak si trúfate a máte už nejaké skúsenosti, poskladáte si zostavu sami. Túto prácu však môžete nechať aj na samotnom predajcovi, ktorý zväčša takúto službu ponúka.

Pamätajte tiež, že kúpiť hneď na prvý krát všetko to, po čom túžite, nie je treba. Ak vám nestačia financie napríklad na silnú grafickú kartu, nechajte si otvorené zadné vrátka – kúpte dočasne lacnejší model, alebo používajte integrované grafické jadro a neskôr spravte upgrade. Rovnako to môže platiť napríklad aj o RAM pamätiach. Procesor si môžete aj pretaktovať a tak získať výkon navyše, avšak na zdroji či základnej doske sa naozaj neoplatí za každú cenu šetriť.

Dosť bolo však rečí, pustime sa do odporúčaných komponentov!

Nákupná poradňa – návod na použitie

V tejto kapitole si povieme niečo o systéme, ako sa v novej Nákupnej poradni orientovať a ako si podľa našich odporúčaní správne vyskladať nový počítač.

V každej kapitole venovanej osobitnému komponentu nájdete ústredný prvok so stupnicou. Na nej je vynesená cena v Eurách, po bokoch sa nachádzajú produkty, ktoré sú hodné odporúčania vo svojej kategórii. Vyzerá nejako takto:

Na základe odporúčaní z predchádzajúcej kapitoly si najprv určíte hlavné využitie nového počítača. Podľa požiadaviek a cenového limitu si potom môžete vyberať komponenty z týchto stupníc. Ak sa náhodou pri určitej položke nezmestíte do rozpočtu, jednoducho sa môžete posunúť na niektorej z menej prioritných stupníc smerom nadol.
Ako príklad možno uviesť stavbu herného počítača. Chcete bezpodmienečne hrať na vysokých detailoch na 22“ monitore s rozlíšením 1680x1050. Na tento účel sa výborne hodí grafická karta za 200€ (konkrétny model nateraz vynecháme). Kompletná zostava vás však vyjde o 40€ viac ako si môžete dovoliť. Z grafického výkonu uberať nechcete, základná doska je už vybraná tá z lacnejších a napájací zdroj výborne zapasoval ku zvyšku komponentov. Čo teraz? Riešením môže byť posun na stupnici procesorov smerom nadol k najbližšiemu modelu, čím sa môže už tých 40€ ušetriť. Stratený procesorový výkon si neskôr „dorobíte“ pretaktovaním, ku čomu si prikúpite lepší chladič. Podobne si môžete optimalizovať aj iné komponenty.

Nezabúdajte ani na možnosť upgrade – váš nový počítač nebude mať záručnú plombu, preto si môžete vymeniť či doplniť komponenty kedykoľvek. Tak napríklad výkonnú grafickú kartu či viac RAM pamäte je možné dokúpiť aj neskôr, ak vás rozpočet už nepustí a nový stroj potrebujete už dnes.

Výber odporúčam začať od voľby platformy. Teda najprv je dobré sa rozhodnúť pre možnosť procesora Intel alebo AMD, od čoho sa potom bude odvíjať základná doska a prípadne zapojenie viacerých grafických kariet do SLI či Crossfire.

Procesory

Najnižšia cenová kategória procesorov je kompletne obsadená ponukou od AMD. Nie preto, že by Intel nemal nič konkurencieschopné, ide o platformu ako celok. Socket LGA775 „umiera“ už nejaký ten rok, nové procesory sa objavujú len v oblasti lacných dvojjadier a nič novšie alebo výkonnejšie sa už nikdy na trh nedostane. Investícia do nového počítača na takejto platforme je teda, dá sa povedať, nevýhodná.
Zato platforma AMD so socketom AM3 je aktuálna a je možné kúpiť procesory od jednojadrového až po šesťjadrový.

Najlacnejší čip o ktorom sa dá uvažovať je AMD Sempron 145. Má frekvenciu 2,8GHz, 1MiB L2 cache a príjemné TDP 45W. Navyše je však pomerne veľká šanca, že uzamknuté druhé jadro bude plne funkčné a tak jednoduchou zmenou jedinej položky v BIOS-e základnej dosky je možné spraviť z tohto cca 30€ procesora dvojjadro.

Slušný a lacný dvojjadrový procesor je napríklad Athlon II X2 250 s taktom 3GHz a 2MiB L2 cache. Ideálny je napríklad do počítačových zostáv na bežné, nenáročné použitie, u náročných 3D hier by výkonnú grafickú kartu už zrejme brzdil.

Za malý príplatok je dostupný Athlon II X3 440 s trojicou jadier. Podobne ako Sempron, aj u tohto Athlon-u existuje šanca na odomknutie jedného uzamknutého jadra. Ak vychytáte extra dobrý kúsok, odomknete si aj L3 cache a získate tak plnohodnotný Phenom II. Tu je však pravdepodobnosť už oveľa nižšia. Aj s tromi jadrami je však Athlon II X3 440 veľmi slušným čipom, ideálnym do PC zostavy kde sa ráta aj s nejakým tým hraním moderných hier. Ak chcete vsadiť na istotu, kúpte rovno štvorjadrový Athlon II X4 640, ktorý má rovnakú frekvenciu 3GHz. Oba tieto čipy sa už predávajú v novšej C3 revízii.

Prvým výhodným Intel procesorom je Core i3 530 do socketu LGA1156. Tento dvojjadrový čip disponuje technológiou HyperThreading, preto sa v systéme tvári ako štvorjadrový. Jeho skutočný talent odhalíte pretaktovaním, z pôvodných 2,93GHz na 4GHz nie je problém takmer nikdy. Ak chcete využiť jeho integrované grafické jadro (s výbornou výbavou pre HTPC a výkonom podobným iným integrovaným riešeniam), poobzerajte sa po doske s čipsetom H55. Príjemná je nízka spotreba, ktorá je hlavnou devízou Intel procesorov v dnešnej dobe. Aj vďaka tomu je to procesor vhodný do HTPC.

Nasledujúci výhodný procesor je jednoznačne Phenom II X4 955 vo verzii Black Edition. Za cenu tesne nad 140€ totiž dostanete plnohodnotný štvorjadrový čip s 6MiB L3 cache a odomknutým násobičom, čím sa vlastne stáva vyšší model X4 965 BE zbytočný. Pretaktovať na vyššie frekvencie je úplne jednoduché – stačí zmena násobiča smerom nahor a je to. Ideálny procesor do herného počítača strednej triedy.

Na hranici 200€ sú dva veľmi zaujímavé čipy – šesťjadrový Phenom II X6 1055T a štvorjadrový Core i5 760. Každý z nich má svoje výhody. Phenom má viac jadier, excelovať teda bude hlavne v aplikáciách ktoré ich dokážu využiť. Core i5 760 zas na druhej strane má vyšší výkon v aplikáciách ktoré využijú menej jadier, vhodnejší je aj na hry. Plusom je tiež nižšia spotreba.

Phenom II X6 1055T – šesťjadro pre každého

Výbornou voľbou v ešte vyššej cenovej kategórii je Phenom II X6 1075T. Ten ponúka za o niečo nižšiu cenu ako súčasný TOP model X6 1090T rovnako šesticu jadier a tiež aj otvorený násobič. Spraviť si z neho model vyšší je teda otázka minúty.    V cenníkoch niektorých predajcov je chyba - model X6 1075T nie je Black Edition!

High-end obsadila ponuka od Intelu. Pre lacnejšiu platformu LGA1156 je tu Core i7 860 s HyperThreadingom, vďaka čomu procesor vyniká vo viacvláknových aplikáciách a funkcia TurboBoost pomáha aj v tých jednovláknových. Ak ale chcete úplnú, vyberte si platformu LGA1366. Dostanete možnosť prevádzkovať Crossfire aj SLI z viacerých grafických kariet, výkonné štvorjadrá s trojkanálovým pamäťovým radičom a tie najluxusnejšie základné dosky a funkcie. Daňou je za to samozrejme vysoká cena, a aj vyššia spotreba. Oplatia sa procesory Core i7 930 a Core i7 950.

Základné dosky

Ako som už spomínal v úvode, základná doska je jedným z najdôležitejších stavebných kameňov počítača. Vyhneme sa teda tým najlacnejším a trocha priplatíme za overenú kvalitu.

Pre moderné Intel procesory je zaujímavá dvojica lacných základných dosiek od Gigabyte. Podľa toho či budete chcieť využívať integrované grafické jadro v procesore sa rozhodnite buď pre P55 čispet (bez int. GPU) alebo pre H55 čipset. Gigabyte P55-UD2 aj H55-UD2H stoja pod 100€ a majú slušnú výbavu. Prvá menovaná sa objavila aj v teste na našich stránkach a odniesla si ocenenie za pomer ceny a výkonu. Chybu neurobíte ani s jednou, dovoliť si môžete aj nejaké to pretaktovanie. Ideálne základné dosky pre dvojjadrové Core i3, prípadne aj pre Core i5 760.

Kto by mal zálusk na trocha vyššiu výbavu a viac rozširujúcich slotov, môže siahnuť po podarenej doske Gigabyte P55-USB3. Ako názov naznačuje, pridanou hodnotou je USB 3.0 radič. Robustnejšie napájacie obvody dávajú tušiť celkom slušné možnosti pretaktovania. Celkovo pôsobí táto doska v cene okolo 110€ ako dobrá kúpa s vyváženou výbavou.

Ďalšou základnou doskou, s ktorou ste sa mohli stretnúť aj u nás, je Asus P7H57D-V Evo. Skrátene by som nazval tento model ako „obojživelníka“. Dokáže totiž využiť integrované grafické jadro vďaka videovýstupom, má však aj podporu Crossfire a SLI pre prípadné zapojenie viacerých grafických kariet v PCIe slotoch. To iné H57 dosky neponúkajú. USB 3.0 radič aj S-ATA III čip sú pripojené prostredníctvom PLX PCIe mostíka, nemalo by teda dochádzať k úzkemu hrdlu pri komunikácii. Pretaktovanie taktiež nerobí doske problém. Za cenu okolo 155€ sa jedná o veľmi vydarený a univerzálny kus hardvéru.

Pre platformu LGA1366 s čipsetom X58 je výhodná kúpa základnej dosky Gigabyte X58A-UD3R. V cene 200€ získate kompletnú výbavu, vrátane USB 3.0 a S-ATA III, pre hráčov je tu možnosť prevádzkovať CrossfireX alebo SLI až s trojicou grafických kariet, solídne spracovanie je už tradičnou devízou Gigabyte dosiek. Existuje samozrejme aj viacero drahších základných dosiek pre najvýkonnejšie Core i7, avšak už tento model poskytne drvivú väčšinu toho, čo bude užívateľ potrebovať.

Asus P7H57D-V Evo – kvalitný univerzál

Pre AMD procesory je cena celého kompletu CPU + základná doska o niečo nižšia. Slušný lacný model s integrovaným Radeonom HD4250 stojí niečo okolo 75€ - Gigabyte 880GM-UD2H. Vhodná doska do počítača na základné použitie, prípadne aj do HTPC. Napájacie obvody by však s pretaktovaním energeticky náročného pretaktovania už mohli mať problém, preto v takomto prípade odporúčam siahnuť radšej po MSI 870A-G54. V našom teste sa preukázala ako výborný overclocker, až na absenciu eS-ATA má kompletnú hardvérovú výbavu, BIOS poteší širokými možnosťami vrátane regulácie ventilátorov zapojených do trojice konektorov.

MSI 870A-G54 – talentovaný overclocker za malé peniaze

Čipset AMD 870 neposkytuje vhodný režim pre Crossfire zapojenie grafických kariet, kto by niečo také chcel prevádzkovať, musí sa poobzerať po čipsete 890GX prípadne 890FX. Zatiaľ čo Gigabyte 890GPA-UD3H má rozdelené PCIe sloty na x8 + x8 režim, vyšší model od Asus s čipsetom 890FX už má plnokrvných x16 + x16. Obe základné dosky predstavujú poctivú strednú triedu, u Asus-u je mínusom zrejme jedine absencia USB 3.0 rozhrania.

Pre high-end som vybral základnú dosku MSI 890FX-GD70. Tento model síce možno nezožal toľko ovácií ako jeho 790FX predchodca, no spomedzi konkurencie myslím ponúka najpraktickejšie funkcie. Jednak pre overclockerov (tlačidlá na štart, reset, OC dial pre zvyšovanie taktu, meracie body napätí na doske, ...), ale aj pre bežných užívateľov. S BIOS-om sa pracuje výborne, regulácia ventilátorov je doriešená konečne správne, hardvérová výbava je kompletná a je aj dostatok PCIe slotov pre CrossfireX režimy.

Grafické karty

Pokiaľ sa plánujete aspoň trocha slušnejšie zahrať 3D hry, musíte rátať s investíciou  okolo 70€. V tejto kategórii sa nachádzajú už grafické karty s čipmi schopnými rozbehať aj modernejšie tituly. GeForce GT240 od Gainwardu za cca 70€ má jadro s 96 stream procesormi a síce len 128-bit pamäť ale zato typu GDDR5. Pozor na verziu s DDR3 pamäťou, tam je výkon citeľne nižší kvôli menšej priepustnosti pamäte.

O pár Eur vyššie sa nachádza Radeon HD5670 s novým, DirectX 11 jadrom obsahujúcim 400 stream procesorov. Svojim výkonom o niečo mále predbieha GeForce GT240, model od Sapphire má navyše aj veľmi tiché chladenie. Obe tieto karty sa dajú považovať za rozumné minimum pre hranie hier, lacnejšie grafické karty vám veľa pôžitku neposkytnú, pár Eur sa oplatí prihodiť.

V okolí ceny 100€ sa nachádza dvojica GeForce GTS250 a Radeon HD4850. Ide o „výbehové“ modely, so staršími jadrami, u GeForce je to G92b (128 stream procesorov) s podporou DirectX 10, Radeon má RV770 (800 stream procesorov) a podporu DirectX 10.1. Výkonovo sú na tom obe jadrá obdobne, vyberám však celkom podarený Radeon HD4850 od Sapphire s 1GB veľkou pamäťou. Nejde síce o žiadne novinky, ale stále majú čo povedať aj u nových hier – do rozlíšenia 1680x1050 bez vyhladzovania sa nemusíte obmedzovať iba na nízke detaily.

Tradičnú strednú výkonovú triedu zastupujú dnes Radeon-y HD5700. 720 stream procesorový HD5750 sa dá od MSI zohnať už za 125€ s kapacitou pamäte 1GB, plnokrvník s 800 stream procesormi HD5770 1GB od Sapphire zas za niečo pod 160€. S modelom od Sapphire mám osobné skúsenosti a s chladičom som bol spokojný, kartu uchladí bez toho aby o sebe dával nepríjemne vedieť.  Tieto grafické karty majú hlavnú výhodu v podpore DirectX 11 a nízkej spotrebe, výkon je dostatočný pre 1680x1050, niekedy aj so zapnutým vyhladzovaním hrán.

Sapphire Radeon HD5770 – obľúbená grafická karta v strednej triede

Hitom týchto dní sú grafické karty GeForce GTX460. nVidia konečne vydala čip, ktorý je výhodný po stránke prevádzkových vlastností aj výkonu, konkurenciu v podobe HD5830 odsúva do úzadia. Jadrá GF104 s 336 stream procesormi sa dajú navyše veľmi ľahko pretaktovať na vysoké frekvencie, čím už neraz siahajú na päty podstatne drahšiemu Radeon-u HD5850.
Lacnejšia verzia má užšiu pamäťovú zbernicu (192-bit), menej pamäte – 768MB a tiež menší počet ROP jednotiek, na svojho 256-bit / 1GB brata teda stráca hlavne vo vyšších rozlíšeniach a so zapnutým vyhladzovaním. Obe karty sú dostatočne rýchle pre rozlíšenie 1920x1080, často si užívateľ môže dovoliť mať zapnuté aj vyhladzovanie hrán. Referenčný chladič je veľmi tichý, avšak Gigabyte ponúka svoju vlastnú verziu s takisto podareným chladičom, pričom 1GB verzia je najlacnejšou na trhu spomedzi všetkých ostatných.

Pre tých náročnejších hráčov je tu súboj v okolí hranice 280€. Gigabyte má HD5850 s podareným, tichým chladičom, dokonca aj s malým pretaktovaním priamo z výroby. Oproti GeForce GTX470 má nižšiu spotrebu a hlučnosť,  podporu Exefinity pre hranie na viacerých monitoroch. Entuziastov však možno sklame slabší Anizotropný filter a absencia nVidia technológií – CUDA, PhysX a 3D Vision. Jednu z najkomplexnejších recenzií na internete nájdete aj u nás, tá by vám mohla uľahčiť rozhodovanie medzi týmito dvomi kartami.

GeForce GTX470 – vysoká spotreba a hlučnosť v záťaži, ale aj vysoký výkon a najmodernejšie technológie

RAM pamäte

Za absolútne minimum RAM pamäte dnes považujte kapacitu 2GB. Ak vás tlačí rozpočet a musíte siahnuť po takýchto moduloch, máte zrejme záujem o čo najlacnejšie riešenie. Výbornou voľbou sú Kingston Value RAM, ktoré majú celkom štandardné nastavenia 1333MHz pri časovaní CL9 a napätí podľa JEDEC štandardu – 1,5V. Obdobne sa dajú veľmi výhodne kúpiť aj v kapacite 2x2GB s rovnakými parametrami, príplatok je však takmer dvojnásobný. Síce sa nejedná o žiadne overclockerské pamäte, no pokiaľ si pamätám, nikdy som nezachytil akýkoľvek problém s týmito kitmi.

V kapacite 2x2GB (4GB) sa dajú zohnať za veľmi malý príplatok niekoľko Eur aj vyššie taktované pamäte – napríklad Corsair XMS3 s frekvenciou 1600MHz a časovaním CL9. Výhodou sú nielen hliníkové chladiče, ale aj fakt, že výrobca garantuje tieto hodnoty pri napätí 1,65V. To sa považuje za bezpečnú hranicu pre Core procesory od Intel-u. Presné označenie kit-u je CMX4GX3M2A1600C9.

1600MHz 4GB kit s napätím 1,65V pod 90€? Môže byť!

Pre vyznávačov pretaktovania sa iste hodia moduly, kde výrobca garantuje vysoký takt. Takými sú napríklad pamäte Kingston HyperX T1 s vysokými modrými chladičmi (pozor na prípadnú kolíziu s chladičom procesora). Mali by vedieť dosiahnuť až 2000MHz pri časovaní CL9 a napätí 1,65V. Síce sa často nenachádzajú u predajcov na sklade, no na objednávku sa kúpiť ešte stále dajú. Presné označenie KHX2000C9AD3T1K2/4GX.
Nečakajte však že vám vysoká frekvencia zázračne zrýchli počítač – úpravy parametrov pamätí výkon zvyšuje, rozdiel uvidíte aj v benchmarkoch, avšak v reálne prevádzke to nepocítite. Radšej investuje do kapacity.

Pre platformu Intel LGA1366 (procesory Core i7 900) sú tu trojkanálové kit-y pamätí. Keď niekto investuje do high-end komponentov, je predpoklad že nesiahne po kapacite 3x1GB ale vyberie si rovno 3x2GB, dnes štandard. Rozdiel medzi 1333MHz a 1600MHz modulmi je malý, preto odporúčam rovno 1600MHz Corsair XMS3 3x2GB s presným označením TR3X6G1600C9. Opäť je tu bezpečné napätie 1,65V.

Pre overclockerov môže byť zaujímavý 6GB kit od A-DATA s frekvenciou 2000MHz, avšak na takýto tak to bude chcieť trocha viac ladenia. Výrobca udáva 2000MHz CL9 pri rozpätí 1,55V až 1,75V. Ak chcete nastaviť pre Core i7 vyššie napätie pamätí ako 1,65V, nezabudnite že je nutné zvýšiť aj napätie QPI/vtt a to tak, aby rozdiel medzi oboma bol najviac 0,5V. Pre 1,75V RAM to teda znamená zmenu aspoň na 1,25V.

Užívatelia extrémne náročný na kapacitu si môžu jednak kúpiť buď dvojicu 4GB kitov, alebo 8GB kit pozostávajúci z dvoch 4GB modulov. Jeden z najlacnejších ktoré sa dajú na našom trhu zohnať sú G.Skill Ripjaws 1333MHz CL9.

Pevné disky

V dnešnej dobe sú ceny za pevné disky doslova smiešne. Pár rokov dozadu bolo snáď až nemysliteľné kúpiť 1TB disk za 60€, no pokrok vo výrobe magnetických platní a tvrdá konkurencia stlačila ceny krásne smerom nadol. Za niečo málo vyše 40€ si môžete kúpiť 500GB Samsung SpinPoint F3, ktorý má 7200 otáčok a hlavne iba jednu platňu. Vďaka vyššej hustote zápisu sú aj prenosové rýchlosti lepšie ako u starších diskov rovnakej kapacity, navyše je tu bonus v podobe nižšej spotreby, hlučnosti a zahrievania. Šetriť sa moc neoplatí, kúpou 320GB či 250GB disku usporíte minimum.

Za malý príplatok – v cene okolo 50€, je na trhu dostupný výborný, časom a skúsenosťami overený model WD6400AAKS od Western Digital. Má síce dve 320GB platne, no stále je to jeden z tichších diskov so solídnym výkonom. Predáva sa aj pod označením Caviar Blue.

U vyšších kapacít sa už oplatí rozhodovať, na čo pevný disk bude využívaný. Ak iba ako úložisko dát, tak v pohode postačí model s 5400 otáčkami. Ak ale chcete na tento disk inštalovať aj operačný systém, vyberajte pozorne 7200otáčkové disky. Nenechajte sa oklamať napríklad diskami Western Digital ktoré nesú označenie 5400rpm – 7200rpm, otáčky sa nemenia ale sú pevne nastavené na nižších 5400rpm.
Dobré je tiež orientovať sa už iba na nové modely, s 500GB platňami. Takými sú napríklad Western Digital WD10EARS s 5400rpm alebo Samsung SpinPoint F3 HD103SJ.

U kapacity 1,5TB je opäť zaujímavý úsporný Green od Western Digital  WD15EARS za cca 75€, ak potrebujete inštalovať operačný systém a teda vyžadujete vyšší výkon, kompromisom je Seagate Barracuda LP s 5900 otáčkami.

Najlacnejší 2TB pevný disk na trhu má firma Samsung, opäť ide o typ F3 s 500GB platňami, avšak len s 5400 otáčkami. 2TB disky s vyšším výkonom sú už výrazne drahšie.

Pre tých, ktorí neváhajú do nového počítača investovať vyššiu čiastku jednoznačne odporúčam nákup SSD. Ceny sú síce stále vysoké a kapacity nízke, SSD je však tým najlepším, čo môžete pre rýchlosť svojho PC spraviť. Na inštaláciu systému a niekoľkých základných programov postačí aj 40GB, tu je dnes jednoznačne najlepší Corsair Force F40 s radičom SF-1200 od nováčika na trhu – SandForce. Akékoľvek iné SSD v tejto cenovej a kapacitnej kategórii výkonovo úplne deklasuje.

Corsair Force – SSD s radičom SandForce SF1200 za dobrú cenu

O niečo viac programov a možno aj nejaká tá hra sa zmestí na 60GB model Corsair Force F60, s rovnakými parametrami (čítanie: 285MB; zápis: 275MB/s). Alternatívou, aj keď mierne drahšou, môžu byť SSD od OCZ – Agility 2 a Vertex 2. Obsahujú rovnaký radič SF-1200 (Vertex 2 s rýchlejším firmware).

Ešte stále s relatívne dobrou cenou pod 200€ sa dá zohnať Intel X25-M s 34nm NAND pamäťami. Nejde už o žiadneho borca čo sa týka výkonu, dnes ho predbieha napríklad aj radič od SandForce, no jedná sa o 80GB SSD za dobrú cenu a s overenou spoľahlivosťou a konzistentným výkonom.

Napájacie zdroje

Mnohí si to neuvedomujú, no napájací zdroj je absolútnym základom spoľahlivej funkčnosti celého počítača. Rozhodne je to komponent, na ktorom sa nikdy neoplatí šetriť. Na zdroje dodávané so skrinkami rovno zabudnite. Najrozumnejšie minimum je zrejme Seasonic SS-350ET v revízii F3 s výkonom 350W, prípadne ekvivalent od firmy Fortron (pozor na verzie s pasívnym PFC). Postačuje perfektne na základnú, jednoduchú PC zostavu, prípadne aj s grafickou kartou triedy Radeon HD5670 či s lacnejším štvorjadorvým procesorom. Vysoká účinnosť s certifikátom 80+ Bronze zaručí nízke zahrievanie a teda aj tichšie chladenie.

Ak budete potrebovať prídavné napájanie pre svoju grafickú kartu, dobre poslúži obľúbený lacný Corsair CX400 s výkonom 400W. Má aj kabeláž obalenú flexom, poriadok v skrinke sa tak dá docieliť o niečo ľahšie. Ideálny zdroj do počítača s grafickou kartou triedy Radeon HD4850 – HD5770 a štvorjadrovým procesorom.

Pre vyššie energetické nároky, napríklad s grafickou kartou vyžadujúcou dvojicu PCIe napájacích konektorov, je tu novinka na slovenskom trhu – nemecká značka Cougar so zdrojom zo série A – 450. Kvalitou sa vyrovnáva dávnejšie známym Seasonic S12II, prví užívatelia hlásia o niečo nižšiu hlučnosť. Za cenu 60€ sa jedná o veľmi dobrú kúpu, dúfajme že sa portfólio tejto firmy rozšíri aj u ostatných predajcov výpočtovej techniky.

Cougar – novinka na trhu s veľkým potenciálom na úspech

V cenovej hladine od 80€ po 100€ sú dnes najlepšou kúpou zdroje Cooler Master Silent Pro s výkonom 500W resp. 600W. Ide o jedny z tých tichších modelov, bonusom je modulárna (odpojiteľná) kabeláž. Samozrejmý je 80+ certifikát zaručujúci vysokú účinnosť.

Tesne pod 120€ sa dá zohnať Corsair HX650, ktorého „vnútornosti“ pochádzajú z dielne Seasonic. Na trhu je už dlhšiu dobu, preto možno mierne zaostáva v technológiách, kto však potrebuje napájať dvojicu výkonných grafických kariet a tlačí ho rozpočet, tento model ho iste poteší.

Vyššej triede dnes jasne dominujú najnovšie zdroje Seasonic série X s pokrokovou DC-DC technológiou. Nielen že majú všetky certifikát účinnosti 80+ Gold, ale výrobca ich obdaril aj špecialitou v podobe semi-pasívneho chladenia. Ventilátor v zdroji (mimochodom extra kvalitný Sanyo Denki SanAce) sa roztáča až od 20% zaťaženia, pričom až do 50% zaťaženia beží v ultra-tichom móde. V stave bez záťaže teda pobeží celkom pasívne, bez akéhokoľvek hluku, problém počuť ho budete mať až do 50% zaťaženia. Pre milovníkov ticha je to jednoznačne voľba č. 1.

Seasonic X – tichšie ako pasívne to už nejde

Skrinky

Výber správnej skrinky by som zaradil dôležitosťou hneď pod zdroj a základnú dosku. Ak ušetríte na nesprávnom mieste a vrazíte peniaze do nekvalitnej skrinky, budete neskôr veľmi ľutovať. Nie je totiž nič horšie, ako keď vás večer otravuje zvuk od vibrujúceho pevného disku ktorý roztrasie celú skrinku, alebo keď sa komponenty vo vnútri prehrievajú kvôli slabému vetraniu. Možno mnohých sklamem, ale skrinku pod 30€ odporúčať nebudem. V podstate všetky sú rovnaké – tenké plechy, slabé možnosti vetrania, labilné plastové časti a „papierové“ bočnice. Za tú úsporu to naozaj nestojí.

Racionálne minimum kvality dostanete napríklad od Cooler Master. Série Elite má v portfóliu veľmi slušné modely, s kvalitným spracovaním a aspoň základnými možnosťami chladenia (120mm ventilátory, jeden v balení). Dizajnovo takisto nikoho neurazia, na druhej strane ani nevyvolajú „WOW“ efekt od kamarátov ktorí sa prišli na váš nový stroj pozrieť. Elite 341 sa hodí pre menší počítač s microATX základnou doskou, model 334 pojme plnohodnotný ATX rozmer. Cena oboch sa pohybuje na úrovni 35€. Na našu starú menu je to rovná tisícka, čo až tak veľa zas nie je, ak si uvedomíte, že upgrade skrinky „niekedy neskôr“ urobíte len veľmi nepravdepodobne.

Cooler Master Elite 334 zvnútra

S trocha extravagantným dizajnom, ale za dobrú cenu a s výbornými možnosťami chladenia je tu NZXT Gamma. Prekvapivou funkciou v tejto cenovej hladine je pozícia zdroja v spodnej časti a možnosť manažmentu káblov poza základnú dosku. Niekoľko fotografií a postrehov nájdete aj na našom diskusnom fóre v sekcii užívateľských recenzií – NZXT Gamma.
O niečo drahšia, ale s podobne výbornými možnosťami chladenia a zdrojom v spodnej časti skrinky je Antec 300 (Three Hundred).

Za takmer 80€ sa už začína oblasť tých skutočne poctivých skriniek. Obľúbený je napríklad Cooler Master CM690. Takmer 10kg oceľovú skriňu možno vetrať až siedmimi ventilátormi, veľký vnútorný priestor vám umožní vraziť dnu aj dvojicu dlhších kariet do SLI či Crossfire.

Cooler Master CM690

Za 100€ investíciu dostanete hrdinu posledných mesiacov – Define R2 od Švédov z Fractal Design. Je až neuveriteľné, akú skrinku predáva tento výrobca za takúto cenu, od konkurencie by podobný model stál minimálne o 50% viac. Define R2 má síce pár malých múch, no veci ako kompletné odhlučnenie špeciálnou hmotou, manažment káblov, možnosti chladenia, odvibrovanie diskov, farebné prevedenie a aj celkom tiché dodávané ventilátory akékoľvek mínusy zatienia. Kúpu tejto skrinky si ľudia veľmi pochvaľujú, na trh sa pomaly dostáva už aj nástupca Define R3 a väčšia verzia Define XL.

Fractal Design Define R2 – pohľad do vnútra

Nad 100€ už bude ochotný do skrinky investovať málokto, no pre fajnšmekrov predsa len vypichnem nejaké zaujímavé modely. Za asi 117€ sa dá kúpiť hliníková Lian-Li PC-60FN, s obvyklými kvalitami na aké sme u tohto výrobcu zvyknutí – dokonalé spracovanie, 1,5mm hliník, odvibrované bočnice a pevné disky atď.

Lian-Li PC-60FN

Najdrahším modelom v tomto prehľade je nástupca slávnej P182 od Antec-u – P183. O jeho kvalitách, plusoch a mínusoch, sa rozpisaovať na tomto mieste nebudem, myslím že veľmi dobre to zhrnul v recenzii kolega z redakcie:  Antec P183 Performance One: kvalita ze celkom rozumnú cenu

Chladenie

Pôvodné chladiče komponentov sa vymieňajú za dvomi účelmi – buď kvôli zníženiu hlučnosti, alebo kvôli pretaktovaniu. Tie najlacnejšie chladiče zväčša splnia iba prvú požiadavku. Z ponuky predajcov na našom trhu môžeme spomenúť známu firmu Arctic (predtým Arctic Cooling) – na procesory ponúka modely Alpine 11 (pre Intel) a 64 (pre AMD), ktoré plnia hlavne účel náhrady BOX chladiča dodávanému k procesoru. Podobne aj pre grafické karty je od Arctic chladič L2 Pro, kompatibilitu s grafickými kartami nájdete na stránkach výrobcu.

CPU chladič ktorý už trocha spĺňa aj požiadavku na možnosť pretaktovania je Arctic Freezer 7 Pro v novej revízii 2. Jeho montáž je kompatibilná so všetkými modernými socketmi pre Intel aj AMD. Konštrukčne vychádza zo svojich predchodcov, ktorí si získali veľkú obľubu vďaka dobrému pomeru cena/výkon.

Od firmy Arctic stoja určite za zmienku aj chladiče Accelero S1 a Accelero Twin Turbo Pro. Oba majú podobnú konštrukciu, ktorou Arctic Cooling svojho času dobyl svet – medená základňa a štyri heat-pipe ústiace do hliníkových rebier so širokými rozstupmi. Mnohé grafické karty uchladí Accelero S1 celkom pasívne, prikúpiť sa dá kedykoľvek napríklad 12cm tichý ventilátor, ktorý po vlastnoručnom upevnení chladiaci účinok znásobí. Ak sa ale nechcete zaoberať montážou vlastného ventilátora, model Twin Turbo Pro už má osadenú dvojicu 92mm ventilátorov. Zoznam kompatibilných kariet nájdete na stránke výrobcu.

Pre vyššie nároky na chladenie procesorov sú dostupné výborné chladiče v cenovej hladine 30€. Obľúbený je napríklad Cooler Master Hyper 212, ja odporúčam Gelid Tranquillo, ktorý má takpovediac nehlučnú prevádzku.

Veľmi dobrý chladič priniesol nedávno na trh Coolink – Corator DS. Od spoločnosti Noctua je prevzatá excelentná montáž, z vlastnej dielne pochádza dizajn priameho dotyku heat-pipe a rozostavenia hliníkových rebier v pasívnej časti. Vďaka tomu podáva Corator DS na svoju cenu vynikajúce výsledky. Jednoznačne odporúčam aj pre vyššie pretaktovanie.

Coolink Corator DS – vysoký výkon, tichý chod, skvelá montáž a priaznivá cena – čo viac si priať?

V cene tesne pod 60€ sa nachádza v cenníkoch chladič Noctua NH-U12P SE2. Nejde síce o žiadneho nováčika a niektoré chladiče ho už predbehli aj čo sa týka výkonu, no za svoju cenu ponúka veľa – jednak je to výborná montáž, dvojica kvalitných ventilátorov a aj nadštandardne dlhá záruka. Ak niekedy budete meniť svoj hardvér za nový procesor na novej základnej doske, Noctua vám už tradične zdarma zašle kompatibilný montážny kit. Jeden nákup chladiča vám teda môže vydržať aj niekoľko generácií zmien PC zostavy.

Za high-end  možno považovať nový Noctua NH-D14. Cena je síce už veľmi vysoká, no taký je aj výkon, so všetkými bonusmi ktoré k Noctua chladičom patria. S týmto obrom sa nemusíte báť poriadne taktovať akýkoľvek procesor na trhu.

Pre grafické karty je výber trocha obtiažnejší, keďže je problém zachovať kompatibilitu so všetkými modelmi. Veľmi širokú kompatibilitu má Prolimatech MK-13, nezabudnite však prihodiť do nákupného košíka aj nejaký ventilátor, ktorý pasívny chladič trocha prefúkne. MK-13 pasuje na väčšinu výkonných kariet dneška, kompletný zoznam si pozrite na stránke výrobcu.

Ostatné (periférie, monitory, optické mechaniky)

U ostatných komponentov, ako sú klávesnice, myši, LCD monitory a DVD napaľovačky, už netreba dávať úplne konkrétne odporúčania. Dalo by sa povedať že nie je čo pokaziť. Klávesnice a myši si každý vyberie podľa svojho vkusu, prípadne použije to, na čo je zvyknutý, aj tie najlacnejšie spravia svoju prácu dobre. V dobrej cene predávajú svoje periférie aj renomované značky ako Logitech či Microsoft, kúpu klávesnice a myši od nich chybu nespravíte.

Kúpa monitora by sa zdala naopak veľmi dôležitou témou na debatu o výbere. Realita je však taká, že všetky lacnejšie LCD majú menej kvalitné TN panely, a teda veľké rozdiely v kvalite zobrazenia nie sú. Orientovať sa môžete podľa počtu vstupov, možnosti polohovania, prípadne aj vzhľadu. Určite už neinvestujte dnes do menšej uhlopriečky než 22“, cenový rozdiel oproti 19“ a 20“ veľký nie je. 19“ LCD kúpite od 100€, 22“ s väčšou pracovnou plochou a rozlíšením od 140€. A monitor si nekupujete na rok, ale má vám vydržať podstatne dlhšie, určite aj niekoľko generácií samotnej PC zostavy.
Za kvalitnejší typ panelu zaplatíte od 220€ (LG W2220P-BF s panelom typu e-IPS) cez 290€ (HP ZR22w s panelom S-IPS) a vyššie.

LG W2220P-BF – e-IPS panel, dobré možnosti polohovania (PIVOT) a cena okolo 220€ - vždy lepšie ako akýkoľvek monitor s TN obrazovkou

Optické mechaniky zažili svoj boom pár rokov dozadu. Dnes už sú ceny všetkých DVD napaľovačiek približne rovnaké, ťažko tiež nájsť výrazné rozdiely v kvalite kvôli ktorým by sa dal uprednostňovať konkrétny model. Cenové rozpätie je od 20€ do 30€ za bežné DVD-RW mechaniky, kombinácia DVD-RW s Blu-ray čítačkou vás vyjde na 60€ a viac. Ak chcete na Blu-ray aj napaľovať, pripravte si aspoň 150€.
V nákupnej poradni na našom diskusnom fóre sa veľmi často spomína DVD-RW napaľovačka Samsung SH-223C, v podstate ide o pokračovateľa svojho času veľmi populárnej SH-183L. Tá si získala obľubu hlavne vďaka kvalite zápisu.