Dva krát Asus pre Core i3

V prvej časti série recenzií základných dosiek pre nové Intel procesory s integrovaným grafickým jadrom sa pozrieme na dva modely od výrobcu Asus – z najnižšej cenovej kategórie nám do redakcie dorazila doska P7H55M-Pro a z high-end ponuky zas model P7H57D-V Evo. Aký je rozdiel vo výkone, výbave a funkciách medzi týmito dvoma súrodencami sa pozrieme v dnešnom článku.

Asus P7H55M-Pro – príslušenstvo, funkcie, softvér

Asus P7H55M-Pro (kto v Asus-e vymyslel tie nezapamätateľné názvy?!) je základná doska z najnižšej cenovej kategórie Asus-u. S cenou okolo 90€ sa úplne ideálne hodí ako kombinácia s procesormi Core i3 530 či Pentium G6950, tvoriac tak aktuálny „low-end“ od Intel-u. Low-end v uvodzovkách preto, lebo ceny sú stále pomerne vysoké oproti dožívajúcej platforme LGA775, teda nemôžem ani s istotou povedať, že je to úplná náhrada za staré Core 2 procesory a dosky.

Výrobca vsadil na lacnejší (o 4$) čip Intel H55, ktorý oproti drahšiemu H57 má o dva USB porty menej, nepodporuje zapojenia diskov do RAID polí a tiež má ukrojených pár PCIexpress liniek pre pripojenie ďalších čipov či rozhraní.



Asus P7H55M-Pro dorazila iba ako predrodukčná vzorka, preto vám neukážem žiadne fotografie príslušenstva. Veriť budeme musieť stránkam výrobcu, ktoré udávajú ako príslušentvo manuál, inštalačné DVD, krytku konektorov, jeden P-ATA kábel a dva S-ATA káble. Absolútne minimum, ale vzhľadom na redukciu ceny sa to dá pochopiť.

Čo je trocha viac smutné je fakt, že funkčne je doska tiež okresaná až na úplné minimum – nenájdeme tu žiadne eS-ATA, žiadne FireWire či prídavný radič s aspoň symbolickou podporou RAID 0, 1 pre dva disky. Pozitívom je použitý audikodek od firmy Realtek – ALC889, ktorý patrí k tým lepším integrovaným riešeniam. Okrem analógových výstupov je na zadnom paneli aj optický S/PDIF.







Nečakajte ani žiadne tradičné Asus-ácke vychytávky, jediný originálny prvok sú sloty pre RAM pamäte, do ktorých sa moduly jednou stranou zasúvajú a iba na druhej aj zacvakávajú. Tieto si vymyslel sám Asus a vyzerá to tak, že ich bude osádzať už ako štandard. Apoň malý plus bodík.

Na pribalenom DVD nájdeme už staré známe, roky nezmenené, aplikácie na sledovanie stavu systému (PCProbe II), šetrenie energie (Asus EPU 6) a centrálny ovládací prvok AI Suite (odkiaľ sa dajú spúšťať ostatné aplikácie, pokiaľ sú nainštalované). Doplnok na zmenu regulačnej krivky otáčok ventilátorov som opäť nedokázal korektne rozbehať, ako sa hovorí – chyba medzi klávesnicou a stoličkou. Veľmi pekne je spracovaný nástroj na pretaktovanie z prostredia Windows – TurboV. Okrem ladenia procesora sa dá doinštalovať aj modul pre taktovanie integrovaného grafického jadra. Viac ako screenshoty myslím povie krátke video.

Asus P7H55M-Pro – dizajn a vyhotovenie

Elektrolyty! Prvé čo som si všimol, keď som vzal dosku do rúk. Je to zvláštne, za tie dva či tri roky čo začali výrobcovia všade pchať kondenzátory s pevným dielektrikom, som si na ne celkom zvykol a teraz keď mám pred sebou produkt so „starými dobrými“ kvalpalinovými kondíkmi, cítim nostalgiu. Nie že by to bola nejaká podstatná nevýhoda, no mnohí máme v nedávnej pamäti napučané elektrolyty, ktoré si niekedy zaumienili ukončiť svoje pôsobenie aj s patričnými sprievodnými efektmi. Niet divu, že pevné kondenzátory sa stali značkou kvality základných dosiek, a dnes už nutnosťou. V rámci šetrenia sa však muselo niekde ukrojiť, aby doska mohla byť so ziskom predávaná aj pod 100€.

Úsporné opatrenia teda zasiahli výber kondenzátorov (chvalabohu v napájacom obvode procesora sú pevné kondenzátory) a tiež tranzistorov, ktoré sú lacnejšieho vyhotovenia, bez prívlastku extra zníženého odporu v otvorenom stave (Low rds (on)). Spulu s trocha nešťastne zvolenou farbou PCB vyzerá doska lacnejšie, aká v skutočnosti je.





Zadný panel okupuje, na dnešnú dobu minimum, 6 USB portov, výstupy pre integrované grafické jadro procesora, jeden PS2 port pre staršie klávesnice, Gigabit sieťovka od Raelteku a výstupy zvukového čipu od rovnakého výrobcu. PCIe x16 slot je na doske samozrejme iba jeden, plnokrvný 16 linkový PCIe 2.0. PCIe x1 slot je na mieste, kde zostane voľný aj po osadení grafickej karty s dvojslotovým chladením, podobne ostane prístupný aj spodný PCI slot. Asus využil všetkých šesť S-ATA portov z H55 čipu ako headery na doske, čo je možno aj trocha škoda – vtesnať aspoň jeden na zaný panel ako eS-ATA by bolo fajn. Prídavný Jmicron radič sa stará o jeden P-ATA konektor (pre všetkých, ktorým sa nechce vyhadzovať ich spoľahlivú DVD-RW napaľovačku spred pár rokov).





Napájacie obvody procesora pozostávajú z šiestich fáz v zložení 4+2, páči sa mi osadenie 8pin napájacieho konektora (ktorý môžete, ale aj nemusíte zapojiť – podľa toho, aký konektor má váš zdroj). Použité spínacie tranzistory budú mať zrejme za následok trocha vyššie prevádzkové teploty, Asus navyše vybavil chladičom iba polovicu z nich. Chladenie nebude vôbec prekážať inštalácii rozmernejších chladičov, na toto si už výrobcovia dávajú dobrý pozor. Teploty pri záťaži boli celkom vysoké – časť vybavená chladičom sa zahriala po pár minútach na 43°C, časť bez chladičov však už na vyšších 60°C až 70°C.
Rozloženie komponentov a konektorov na doske je priam ukážkové, všetky prvky sú po okrajoch PCB, tu niet čo vytknúť.

Asus P7H55M-Pro – BIOS

Asus našťastie myslel pri tvorbe BIOS-u tejto jeho lacnej dosky aj na výkonuchtivých zákazníkov a pribalil všetky nutné voľby na pretaktovanie. Nie je to síce rozhranie ako u jeho drahších modelov, so zobrazovaním hodnôt napätí v reálnom čase či prepočtov výslednej frekvencie procesora (vyťahujte kalkulačky), ale na schopné pretaktovanie postačuje. Zdá sa že povinnou výbavou bude aj LoadLine Calibration, čo bola predtým výsada hlavne vyšších modelov. Rozsahy nastaviteľných napätí nie sú nijak extrémne, akurátne postačujú na bežné pretaktovanie so vzduchovým chladením. Výbavu doplňujú už bežné moduly pre ukladanie profilov nastavení a aktualizáciu BIOS-u. Tá funguje bezproblémovo a rýchlo. Obnova po prípadnom poškodení je riešená tým, že pri zapnutí doska automaticky hľadá CD/DVD médium v mechanike, alebo Flash kľúč v USB so záložným BIOS-om. Pretaktovať sa dá aj grafické jadro, jednoduchým výberom cieľovej frekvencie zo zoznamu.

Bonusom je aj trocha prepracované nastavenie otáčok ventilátorov, okrem zaužívaných profilov Standard, Silent a Turbo je tu aj možnosť manuálnej regulácie. Definovať sa dá horná teplota, kedy sa ventilátor roztočí na maximálnu hodnotu, tá sa dá takisto nastaviť spolu s hodnotou minimálnou. Hodnota minimálnej teploty sa meniť nedá.
Malou vadou na kráse tejto regulácie je, že je iba pre CPU ventilátor (konektor), pričom na tomto konektore funguje iba regulácia 4-pin ventilátorov. Na druhom konektore funguje regulácia aj 3pin ventilátorov, no iba v rámci nastavenia profilov.

Asus P7H57D-V Evo - príslušenstvo, funkcie, softvér

Presuňme sa na druhú stranu cenníka – P7H57D-V Evo (ach tie názvy) je top modelom Asus-u s čipsetom poskytujúcim videovýstupy integrovanému grafickému jadru v Core procesoroch. Určenie tejto dosky mi je tak trocha záhadou – väčšinou sa v tejto cene už dajú zohnať veľmi kvalitné dosky s P55 čipsetom, neviem či je tu toľko entuziastov, ktorí by investovali do P7H57D-V Evo iba kvôli možnosti využiť integrovanú grafiku. Kto dá za dosku takmer 180€, zrejme si už zadováži aj podobne drahý Core i5 750, ku takému Core i3 530 sa mi skôr hodí kombinácia s predošlou doskou (P7H55M-Pro). Akokoľvek to už niekomu môže prísť zvláštne, Asus sa rozhodol mať zastúpenie aj v high-end-e pre CPU s integrovanou grafikou, na rozdiel od iných výrobcov (Gigabyte končí s H55/H57 doskami na 100€, MSI má jeden microATX model s cenovkou 150€).





Napriek slušnej cene to Asus s príslušenstvom nepreháňa – nájdeme tu zbierku tradičných manuálov, inštalačné DVD, krytku konektorov, štyri S-ATA a jeden P-ATA kábel, SLI mostík a nakoniec aj pomôcku pri zapájaní káblov v skrinke – Q-Connector.

Vďaka použitému čipu H57 má doska podporu zapojenia diskov do RAID polí a tiež o dva USB porty navyše. Asus k tomu ešte pridáva aj dnes „povinné“ USB 3.0 rozhranie cez prídavný čip od NEC a S-ATA 6Gbps rozhranie, takisto cez prídavný čip, od firmy Marwell. Tieto dva sú pripojené cez PCIe 2.0 zbernicu k PLX prepínaču, ktorý je ďalej napojený na štyri PCIe linky verzie 1.1 z čipu H57. Je to trocha krkolomné riešenie, ako dostať nové rozhrania na dosku, no pokiaľ Intel nevrhne na trh nové čipsety, inak ako cez prídavné čipy to ani nepôjde. Zapojenie PLX PCIe radiča by malo trocha zlepšiť prenosové rýchlosti rozhraní, úzke hrdlo ale nakoniec môže nastať na strane komunikácie s čipom H57 pri plnom vyťažení oboch rozhraní.

Dobrým zvykom u základných dosiek pre overclockerov býva vybavenie displejom so zobrazením POST kódov, vďaka ktorému sa dá zistiť príčina problémov pri štarte. P7H57D-V Evo síce displej nemá, ale má červené LED diódy pri každom dôležitom komponente, ktoré sa pri bootovaní dosky postupne rozsvecujú podľa toho, ktorý prvok je práve inicializovaný. Je to tiež celkom jasná a jednoduchá forma informácie o možnom probléme.
Mimochodom problémy – keby nastali na strane RAM pamätí, Asus vybavil dosku svojim MemOK tlačidlom, ktoré po stlačení nastaví zaručene bezpečné hodnoty frekvencie, napätia a časovania. Sám som zatiaľ nikdy nedospel do situácie, aby som musel túto funkciu využiť u akejkoľvek dosky, no radšej to mať, ako neskôr strácať nervy :). Ak problémy s kompatibilitou pamätí nemáte, ale obmedzuje vás nastavenie napätia pre ne, stačí prehodiť jeden jumper a razom možete vraziť do modulov až 2,5V.





Po softvérovej stránke sa výbava v mnohom nelíši od ostatných základných dosiek Asus, nový je snáď len nástroj na pretaktovanie TurboV Evo, aplikáciou navyše zas Tprobe. Tento program nemá v podstate žiadnu funkcionalitu, iba zobrazuje aktuálne spustené napájacie fázy a ich „priemernú teplotu“, bohužiaľ bez konkrétnych hodnôt. Asus má riadiť napájacie fázy a prerozdeľovať do nich záťaž inteligentne pomocou samostatného čipu, Tprobe aplikácia je iba informačným rozhraním pre užívateľa.

Pochváliť musím výborne spracovaný nástroj na pretaktovnaie TurboV Evo, okrem toho, že kroky v nastavení napätí sú veľmi jemné, zadefinovať sa dajú aj vlastné profily s pretaktovaním a tie potom aktivovať klávesovou skratkou. O schopnostiach automatického pretaktovania si povieme niečo v príslušnej kapitole.







* - zapojenie grafických kariet do Crossfire alebo SLI v režime x8 + x8 PCIexpress liniek je dostupné iba pri použití Lynnfiled procesorov, teda čipov bez integrovaného grafického jadra (napr. Core i5 750).

Asus P7H57D-V Evo - dizajn a vyhotovenie

Spracovanie tohto modelu vyzerá proste vynikajúco. V tejto cene sú už samozrejmé kvalitnejšie kondenzátory po celej doske, potešia aj kvalitnejšie cievky. Asus vsadil na celkom podarený dizajn, modro biela kombinácia komponentov a tvarovaný chladič dodávajú inak fádnemu, hnedému PCB punc luxusu. Overclockerov a paranoikov poteší fakt, že namiesto nechválne presláveného socketu od firmy Foxconn osadil Asus konkurenčný Lotes, ktorý by nemal trpieť problémami so slabším dotykom pinov pri silnom upnutí chladiča.

Zadný panel je vybavený všetkými modernými výstupmi - 6x USB, z toho dva už verzie 3.0, DVI/VGA a HDMI výstup pre integrované grafické jadro, Gigabit LAN, FireWire, eS-ATA, PS2 port a výstupy zvukovky. Chýba niečo? Možno ešte tak tlačidlo pre reset nastavení BIOS-u, ale to nájdeme skôr u vyslovene overclockerských dosiek, na ktorú sa ale P7H57D-V Evo nehrá.







Dva biele PCIe x1 sloty sú zrejme pripojené priamo k H57 čipu, teda ich verzia je 1.1 (aj keď „PCIe 2.0 kompatibilné“), modrý PCIe x1 slot je už verzie 2.0 s plnou prenosovou rýchlosťou (predpokladám teda spojenie s prídavným PLX čipom). Po osadení dvoch grafických kariet stále ostanú dostupné dva PCIe x1 sloty a jeden PCI. Mimochodom, dva PCIe x16 sloty pre grafické karty podporujú Crossfire aj SLI v režime zapojenia x8 + x8 liniek, ale iba v prípade, že osadíte procesor bez integrovaného grafického jadra – teda niektorý z Lynnfieldov (Core i5 750, Core i7 8xx). U väčšiny konkurencie je podpora iba zapojenia Crossfire, aj to iba v režime x16 liniek PCIe 2.0 (z procesorového radiča) + x4 linky PCIe 1.1 (z H55/57 čipu). Asus si dal tú námahu, osadil PCIe prepínače a potiahol elektrické spoje v PCB tak, aby bolo možné linky rozdeliť napoly u procesorov ktoré to podporujú.

Konektory S-ATA a pre zapojenie predného panelu sú umiestnené ideálne v rohu dosky, natočenie S-ATA II portov o 90° je samozrejme výhoda. Čo sa týka chladenia – samotný H57 čip veľa nevyžaduje, tomu zodpovedali aj teploty, ktoré sa pohybovali okolo 35°C. Pomerne masívne chladiče na MOSFET spínacích tranzistoroch napájacej časti pre procesor som podrobil trocha väčšej záťaži, keďže pôsobia naozaj solídnym dojom. Zvýšil som napätie procesora a vypol ventilátor na CPU chladiči, teda chladenie ostalo iba pasívne, bez akéhokoľvek ofuku. Po pár minútach plnej záťaže stúpli teploty na 45°C resp. 48°C, nad 50°C sa napájacie obvody nezahriali. V skrinke môžu byť teploty odlišné, no tiež sa očakáva v nej aj určitý prietok vzduchu, môžem ale povedať - plus bod pre Asus P7H57D-V Evo!

Napájacia kaskáda pozostáva z 8+3 fáz, s trojicou LowRDs(on) Mosfet-ov s driverom a prislúchajúcou cievkou pre každú z nich. O kontrolu nad nimi sa stará čip EPU (8 fázový controller ASP0800 od On Semiconductor) a RT8857 (4-fázový controller od Richtek). Stavbou je teda napájanie celkom dobre pripravené aj pre lepšie pretaktovanie, prípadne dlhodobú prevádzku na vyšších frekvenciách. vDrop, teda zníženie reálneho napätia voči nastavenému v BIOS-e, je 0,01V (napr. nastavené 1,25V, reálne 1,24V), vDroop sa dá eliminovať zapnutím Loadline calibration. Táto voľba zároveň úplne vymaže aj vDrop, doska teda potom drží perfektne nastavené napätie v záťaži či bez nej.

Asus P7H57D-V Evo – BIOS

U tejto dosky Asus nasadil „plnokrvný“ BIOS vhodný aj pre náročnejších overclockerov, hlavne je mnoho volieb prehľadnejších. Tak napríklad pri ladení napätí sa pod každou položkou v reálnom čase aktualizuje aktuálna hodnota daného napätia, rovnako sa ihneď prepočítavajú nastavené frekvencie pre procesor resp. pamäte. Podmenu časovaní RAM pamätí je rozdelené do viacerých častí, nad každou sú zobrazené aktuálne nastavené hodnoty – vždy teda viete, odkiaľ meníte. Rozsahy napätí sú potešujúce aj pre extrémnejších overclockerov, 1,7V pre CPU Core, 1,9V pre UnCore či až 2,5V pre RAM pamäte sú toho dôkazom. Čo tu ale trocha prekvapivo chýba, je zmena frekvencie PCIe zbernice. Či už je to tým, že by sa na to pozabudlo, alebo je to zámer, nevedno. U lacnejšej P7H55M-Pro to až tak nechýba, v cene tejto dosky však už áno.

Zvyšok BIOS-u je však v podstate zhodný s lacnejším modelom, aj regulácia ventilátorov, ktorá síce zahŕňa konečne aj podrobnejšie manuálne nastavenia, ale len pre CPU fan a aj to platí iba na 4pin ventilátory. Z ostatných konektorov nie je regulovaný iba vrchný PWR_fan, druhý 3pin a 4pin ventilátory sa riadia nastavením profilov (Standard, Silent, Turbo). Samozrejmosťou je ukladanie nastavení do profilov či ich export do súboru, alebo integrovaný nástroj na flash novej verzie. Obnova poškodeného BIOS-u prebieha automatickým načítaním buď z CD-ROM, alebo z USB-flash disku.

Testy výkonu

Medzi základnými doskami s rovnakou výbavou osadeného procesora a nastavenia pamätí bývajú merateľné rozdiely len málokedy, dnešné porovnanie dvoch modelov od Asus-u to len potvrdzuje. Využitá bola nasledovná zostava:

- Intel Core i3 530
- 2x1GiB Kingston HyperX DDR3 2000MHz @ 1333MHz, CL7 – poskytla spoločnosť Kingston
- Gigabyte Radeon HD4850 1GiB OC – poskytla spoločnosť Gigabyte
- Gigabyte Odin GT 800W – poskytla spoločnosť Gigabyte
- Seagate Barracuda 7200.10, 160GB, S-ATA II, 7200rpm
- Windows 7 x64 – poskytla spoločnosť Microsoft
- Catalyst 10.1
- Noctua NH-U12P – poskytla spoločnosť Noctua

A samotné testy:
- S-ATA: test prenosovej rýchlosti rozhrania S-ATA, merané na externm box-e s diskom Samsung SpinPoint F2 1TB
- USB: test prenosovej rýchlosti USB rozhrania, merané na externom box-e s diskom Samsung SpinPoint F2 1TB
- Priepustnosť pamäte: merané prostredníctvom programu Everest, udávané sú hodnoty prenosovej rýchlosti pri čítaní, kopírovaní a zápise do pamäte.
- Latencia pamäte: odozva pamäte meraná cez program Everest, pri totožných nastaveniach RAM modulov (iba frekvencia a základné časovanie 7-7-7-20 1T, ostatné na Auto)
- WinRAR kompresia dát: test kompresie rôzneho druhu dát do jedného archívu s použitím základných nastavení programu, meraný čas do skončenia úlohy
- X.264 kompresia videa: test X.264 HD Benchmark verzie 3.0 od TechARP.com
- Far Cry 2: meranápriemerná hodnota obrázkov za sekundu v dvoch nastaveniach – 1680x1050, DX10 a detaily High, 1024x768, DX9 a detaily Medium
- Crysis Warhead : meraná priemerná hodnota obrázkov za sekundu v dvoch nastaveniach – 1680x1050, DX10 a detaily na úrovni Gamer, 1024x768, DX9 a detaily na úrovni Mainstream
- PCMark Vantage: výsledné skóre z testu celého systému.
- Lame mp3: test kompresie audio súboru do formátu mp3 kodérom Lame.



Testy zvukovej karty







Spotreba je nižšia o cca 10W u lacnejšej P7H55M-Pro, čo je pochopiteľné, keďže jej drahšia sestra je vybavená mnohými prídavnými čipmi, tiež zložitejším PCB a napájaním.

Pretaktovanie

Lacnejšia P7H55M-Pro aj napriek predpokladom, ktoré jej dávajú slabší napájací obvod, trocha chudobnejší BIOS či obmedzené rozsahy nastaviteľných napätí, nesklamala. Mosfet-y a cievky sa síce celkom slušne zapotili, no dokázali udržať Core i3 530 stabilne na 4,4GHz, maximálna frekvencia zbernice BCLK ktorú som bol schopný stabilne dosiahnuť bola 215MHz. Na tak lacno vyzerajúcu dosku veľmi slušný výsledok, štvorjadrá by som však už s ňou do takýchto výšok netaktoval.





Možno trocha menej príjemne prekvapila drahšia P7H57D-V Evo, ktorá dosiahla rovnaký maximálny takt, a iba o 4MHz vyšší takt BCLK. Možné však tiež je, že sa už prejavil strop tohto konkrétneho kusu procesora (alebo moja neskúsenosť s taktovaním Core i3). Čo však treba uznať, s napájaním aké má táto doska sa môžete bez starostí pustiť aj do Core i5 750 či niektorého z Core i7 800.





Patrí sa poznamenať, že aj pri pretaktovaní bolo stále možné aktivovať šetriace funkcie C1E a EIST, rovnako bezproblémovo fungoval aj úsporný režim S3.

Už tradičnou výbavou býva automatické pretaktovanie. U P7H55M-Pro je to iba jediná voľba v BIOS-e, a to pri nastavení pamätí na vyššiu frekvenciu ako 1333MHz. Procesory Core i3/i5 totiž podporujú iba DDR3 do 1333MHz, preto ak chcete nastaviť vyšší takt, musíte pretaktovať zbernicu BCLK. Automatické nastavenie funguje správne, pre precesor zvyčajne mierne zníži násobič, aby nebol moc pretaktovaný. Nie je však problém násobič nastaviť napevno a zapnúť voľbu automatického nastavenia pamätí na 1600MHz a razom máte 3,5GHz Core i3 530. Pamäte pri 1600MHz boli nastavené na 1,7V, CL9 a 2T, s vypnutou šetriacou funkciou procesora C1E.

Na druhej strane, model P7H57D-V Evo má automatické pretaktovanie už bohatšie. Jednak je tu prítomná rovnaká funkcia pre nastavenie rýchlejších RAM pamätí, ale aj prednastavené profily pre zvýšenie taktu až na úroveň Core i5 661 (3,3GHz) či samostatný proces auto-tuning-u. Rovnaké voľby sú v BIOS-e, ale aj v programe TurboV Evo. Pretaktovanie cez profily funguje bezproblémovo, no veľké čísla nečakajte. Zato omnoho zaujímavejšie je taktovanie cez Auto-Tuning proces. Jednoduchým povolením buď v BIOS-e, alebo cez aplikáciu v priebehu malej chvíle, pokiaľ sa PC nereštartuje, dostanete z pôvodných 2,93GHz na 4GHz! Bonusom je, že nastavenia vôbec nie sú nijak extrémne, ako to bývalo u starších verzií automatického pretaktovania. Nebál by som sa odporúčať menej skúseným ponechať automaticky nastavené hodnoty napätí tak, ako sú. Vyskúšal som aj proces zdĺhavejšieho automatického pretaktovania, ktoré pridáva na takte v krokoch spolu s overovaním stability, no na konci bol výsledok slabší ako pri jednoduchom pretaktovaní.

Záver

Tí, ktorí prelistovali všetky predchádzajúce strany, už nejaký ten obraz o týchto dvoch základných doskách mať budú, tým, ktorí skočili rovno na stranu so záverom sa pokúsim nejaký zhrnúť.

Asus P7H55M-Pro, ako jedna z úplne najlacnejších dosiek pre LGA1156, určite nesklamala čo sa pretaktovania týka. Energeticky náročnejšie štvorjadro by som síce ako kombináciu s ňou neodporúčal, ale s dvojjadrovými Clarkdale si rozumie vcelku slušne – stabilné 4GHz môžete očakávať v každom prípade. Pozitívna je aj nízka spotreba. Trocha však zamrzí úplné „okresanie“ funkcií a výbavy pri hľadaní čo najnižšej výrobnej (a predajnej) ceny, nastúpiť museli lacnejšie MOSFET tranzistory a elektrolytické kondenzátory, nenájdeme tu žiadne eS-ATA či FireWire, funckionalita v podstate len tá základná. Celkom dobre by som si vedel predstaviť túto dosku v skladaných PC zostavách malých predajcov, kde sa zväčša dbá na čo najnižšiu cenu a „grafiku s gigivou pamäťou“. Menej náročnému užívateľovi poskytne stabilný a bezproblémový základ nového PC, s ktorým môže skúsiť neskôr aj nejaké to pretaktovanie, ak ho to bude vôbec zaujímať. V tejto cenovej kategórii však nie je odveci uvažovať aj nad alternatívou v podobe AMD procesorov, Intelácke Core procesory sú stále dosť drahé.



Pri konečnom hodnotení druhého testovaného modelu – Asus P7H57D-V Evo, ma napadlo jedno pomenovanie – univerzálny vojak :-) . Skutočne – táto doska je svojou výbavou na dnešnú dobu úplne komletná, všetky moderné rozhrania dopĺňajú aj nové USB 3.0 a S-ATA III (6Gbps). Videvýstupy na zadnom paneli cez FDI zbernicu dovolia využiť integrované grafické jadro u Clarkdale procesorov, napájacie obvody si však pri pretaktovaní hravo poradia aj so silnejšími štvorjadrami. Bonusom je podpora Crossfire aj SLI v režime x8 + x8 liniek, čo iné H55/H57 dosky neposkytujú. Samozrejme, táto možnosť je iba pri použití Core i5 750 alebo Core i7 800 procesorov. Pretaktovaním síce nesklamala – pre overclockerov „športovcov“ sú tu ale iné modely. Kvalitou spracovania je na tradične dobrej úrovni Asus dosiek vyššej triedy, rovnako je to však aj s cenou – cca 180€ je už dosť. Výbava a napríklad aj úspešné automatické pretaktovanie však môžu mnohých presvedčiť.



Základné dosky do testu zapožičala spoločnosť Asus.