CERN - v centre (nielen) európskej vedy

Prehliadka - DELPHI, prototypy

Aby si návštevník mohol viac siahnuť na samotný detektor, nachádza sa vedľa LHCb starší, už odstavený detektor experimentu DELPHI, ktorý bol postavený medzi rokmi 1983-1988 a vyradený a rozobratý v rokoch 2000-2001. Bol súčasťou predchodcu LHC, známeho ako LEP (Large Electron-Positron Collider, jeho tunel potom zdedil LHC). DELPHI svojho času vážil 3500 ton; v priemere má vyše 10 metrov.

(rozobraté DELPHI v plnej kráse, po obvode možno vidieť množstvo kalorimetrov a kilometre kabeláže)

(pohľad do rozobratej kaskády detektorov)

(tzv. Inner Detector s polovodičovými senzormi. Tie boli vyrábané cca 350nm procesom, na čom by nebolo nič zaujímavé, však podobným bolo vyrábané napr. aj prvé Pentium II okolo r. 1997. Avšak tieto čipy pochádzajú z konca 70. rokov...)

(kalorimetre, určené pre meranie energie a zastavovanie častíc)

Keď sme boli dostatočne nasýtení rozobratým DELPHI-m, nastal koniec podzemnej prehliadky a presunuli sme sa výťahom opäť na povrch. Navštívili sme astrofyzikálny experiment CAST (CERN Axion Solar Telescope), ktorý sa snaží detekovať axióny potenciálne vychádzajúce zo slnka. Tento experiment beží od roku 2003 a snaží sa potvrdiť teóriu, že hypotetická častica axión, u ktorej sa predpokladá, že je jednou z častíc tvoriacich temnú hmotu, môže vzniknúť aj na Slnku.

(experiment CAST, na druhej fotografii vidno okno, ktorým sa teleskop "pozerá" na slnko)

Základom je jeden 9,26m dlhý supravodivý magnet určený pre LHC, chladený tekutým héliom, ktorý by mal axióny previesť na röntgenové žiarenie; vnútri sa nachádzajú detektory RTG žiarenia. Celok je položený na polkruhovej koľajnicovej dráhe, pričom sa natáča za Slnkom v závislosti na dennej dobe. Meranie prebieha vždy 90 minút doobeda a 90 minút večer, medzi tým sa meria tzv. pozadie, keď detektor nie je natočený na slnko. Experiment beží už 10 rokov, no zatiaľ teóriu vyvracia - nezdetekoval žiadny axión.

Na záver sme sa ocitli v miestnosti s prototypmi, kde sme mali možnosť vidieť v detaile niektoré elektronické komponenty detektorov.

(blok kalorimetra, pozostáva zo špeciálneho plastového dielu, ktorým keď prejde častica, zasvieti. Naň je pripojený optický kábel a informácia z neho putuje do počítačov. Zvyšok je železo, celý blok na fotografii váži asi pol tony)

(jedna z dosiek u VELO, pozostáva z veľmi tenkých drôtikov, ktoré detekujú prechádzajúcu časticu)

(jeden z polovodičových detektorov na LHCb)

(nádrže s héliom pre chladenie)