Falcon 1 a úsvit privátneho kozmického priemyslu

COTS, budúcnosť & Záver

COTS program

V roku 2005 zverejnila NASA prvú výzvu projektu COTS (Commercial Orbital Transportation Services). Ide o unikátny projekt, ktorý sa po desaťročiach, keď boli lety s ľudskou posádkou len projektami NASA či iných vládnych kozmických agentúr, pokúša dostať do tejto oblasti privátny sektor. S projektom Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS), po prvý raz vzniká silný trh pre rutinnú prepravu z a na nízku orbitálnu dráhu, a do tejto chce NASA zapojiť aj komerčný sektor. Veria, že ak pomôžu takýto trh naštartovať, zabezpečia si tým prepravu materiálov a posádok na ISS za nižšiu cenu než dokážu zabezpečiť oni sami či iné vládne agentúry. Veria, že súkromný sektor dokáže priniesť efektívnejší a cenovo výhodnejší systém než dokážu štátne organizácie.

Treba povedať, že nejde len o vieru v cenovú a kvalitatívnu efektivitu trhu. Doba, v ktorej projekt vznikal je doba po katastrofe raketoplánu Columbia. V tom období začalo byť jasné, že program raketoplánov bude musieť byť nahradený bezpečnejším a efektívnejším programom a že lety raketoplánov napriek svojmu plánovanému obnoveniu spejú k svojmu koncu. Po obnovení letov v roku 2005 a súčasnej prevádzke je plánované ich, ako sa zaužívalo hovoriť penzionovanie, stanovené na september budúceho roka. Projekt Constelation, v rámci ktorého je vyvíjaná kozmická loď Orion a nosiče Ares, ktoré majú raketoplány nahradiť bude funkčný najskôr v roku 2014. NASA tak na obdobie 4 rokov nemá vlastné zdroje ako zásobovať a vymieňať posádky na ISS, a počas tohto obdobia by mala dopraviť na ISS 24 astronautov. Aj keď to môžu zabezpečiť Rusi svojimi Sojuzmi a Progresmi (tými len do konca roku 2011), ako tak už robili počas dvoch rokov po katastrofe Columbie a sú aj iné možnosti ako napríklad kozmická loď ATV Európskej Vesmírnej Agentúry (ESA) či japonská kozmická loď vynášaná japonským nosičom H-II, predsa len by bolo dobré mať lacnejšiu domácu alternatívu. Predpokladané náklady, respektíve pridelené prostriedky komerčným spoločnostiam v rámci programu COTS by mali dosiahnuť 500 miliónov dolárov do konca roka 2010 (čo je menej než stojí jediný let raketoplánu). Pre porovnanie, v roku 2007 NASA kúpila dopravu 15 astronautov na ISS spolu s dopravou 5.6 ton materiálov za 719 miliónov dolárov, čo je 48 miliónov za astronauta, alebo ak chcete 144 miliónov za let Sojuzu, ktorý ma kapacitu troch osôb. V máji tohto roku dohodla NASA s Roskosmosom novú cenu za lety po roku 2012, 51 miliónov dolárov za osobu.

V auguste 2006 SpaceX (278 miliónov dolárov) a spoločnosť Rocketplane Kistler (207 miliónov dolárov) vyhrali prvé kolo COTS programu. V jeho rámci má SPaceX preukázať schopnosť zásobovať ISS materiálom a dopraviť posádku na ISS. SpaceX pre COTS zrealizuje druhý a tretí let Falconu 9. Druhý let Falconu 9, bude ako sme už spomínali jeho prvým s kozmickou loďou Dragon. Počas tretieho letu má Dragon pristáť pri ISS.
 

Kozmická loď Cygnus spoločnosti Orbital Sciences Corporation v blízkosti ISS.
Credit: Orbital Sciences Corporation

Ďalšie financovanie spoločností programom COTS závisí od progresu vo vývoji ich nosičov a kozmických lodí. Zmluvu s Rocketplane Kistler NASA zrušila rok po uzavretí kontraktu. Do tej doby Rocketplane Kistler minula 32 miliónov dolárov, zvyšných 175 miliónov dolárov sa vracia do rozpočtu NASA, ktorá na ne vypísala nové kolo súťaže, ktoré vyhrala v januári spoločnosť Orbital Sciences Corporation. SpaceX naproti tomu plní podmienky prvého kola programu COTS, navyše jej snaha zapojiť sa do jeho pokračovania sa dočkala úspešného zavŕšenia.

Tesne pred minuloročnými vianocami NASA oznámila, že SpaceX získala ďalší COTS kontrakt na dopravu materiálov na ISS do roku 2016. Kontrakt na minimálne 1.6 miliardy dolárov zahŕňa minimálne 12 letov s dopravou najmenej 20 ton materiálov. Maximálna výška kontraktu je stanovená na 3.1 miliardy dolárov. Tomu sa povie mať podarené vianoce. Program začal platiť hneď 1. januára 2009 pričom prideľovanie financií je postupné a viazané podľa plnenia cieľov-míľnikov programu. Podobný kontrakt získala aj spoločnosť Orbital Sciences Corporation, čo je presne v duchu tvorby trhu, konkurencie a kontroly nákladov, teda jednej z priorít programu COTS.

Ak teraz vezmeme do úvahy, že cena za štart Falconu 9 v konfigurácii Heavy, čo je konfigurácia pre let s Dragonom je odhadovaná na 78 miliónov dolárov a kapacita Dragona je 7 osôb, črtá sa zaujímavé možné zníženie ceny. Podľa Elona Muska sa v dlhšom časovom horizonte môže táto cena znížiť až na 1,100 dolárov za kilogram. SpaceX ponúka všetkým svojím zákazníkom takzvanú garanciu najnižšej ceny. Podľa posledných prezentácií spoločnosti očakávajú už pri prvých letoch Falconu 9 až päťnásobné zníženie ceny v porovnaní s domácimi konkurentmi.

Budúcnosť & Záver

Privátny kozmický priemysel sa zobúdza. Najočividnejšie to bolo počas minulých rokov vidieť v oblasti kozmického turizmu. Spoločnosti Virgin Galactic, Scaled Composites (vlastnená Northrop Grumman) a Mojave Aerospace Ventures pod hlavičkou The Spaceship Company chystajú turistické suborbitálne lety do vesmíru. Za cenu 200 tisíc dolárov už predali 200 lístkov.
Takýchto spoločností pripravujúcich kozmické turistické lety je viacero, zaujímavou pre čitateľa týchto stránok môže byť Armadillo Aerospace založená Johnom Carmackom. Áno, je to ten istý Carmack ktorý stojí za hrami a hernými sériami Doom, Quake, Wolfenstein atď.
Pokiaľ niektorí svoje kozmické výpravy ešte len chystajú, Space Adventures ich už realizuje a ponúka rôzne typy kozmických turistických skúseností či zážitkov ak chcete. V jej portfóliu sú už prebiehajúce programy viac než týždenných pobytov (9-15 dní) kozmických turistov na ISS, ktoré začali v roku 2001 pobytom prvého vesmírneho turistu Denisa Tita na ISS a pokračovali ďalšími piatimi turistami v šiestich letoch (Charles Simonyi letel dva krát) v cene 20 miliónov dolárov za let. V cene 102,000 dolárov si môžete kúpiť suborbitálny let, čo je výlet na hranicu vesmíru, počas ktorého zažijete pár minút beztiaže a uvidíte hviezdnu oblohu nad a zakrivený povrch Zeme pod vami. Súčasťou ponuky sú aj rôzne kozmonautické tréningy ako napríklad simuláciu letu v originálnom Sojuz simulátore za 15,950 dolárov či dokonca vyskúšanie centrifúgy v Stredisku prípravy kozmonautov J. A. Gagarina v Hviezdnom mestečku neďaleko Moskvy za 9,750 dolárov. Čerešničkou na torte je mesačná misia za 100 miliónov dolárov. Ide o oblet Mesiaca na palube vesmírnej lode Sojuz TMA s predpokladanými nákladmi 200 miliónov dolárov, kde jedno miesto je predávané za 100 miliónov. Môžete tak byť prvým kozmickým turistom pri Mesiaci.

Súčasťou plánov turistických letov do vesmíru je aj prvý hotel na obežnej dráhe Zeme pripravovaný spoločnosťou Bigelow Aerospace. Bigelow Aerospace je spoločnosť amerického miliardára Roberta Bigelowa, zakladateľa hotelovej siete Budget Suites of America. Jej vesmírny hotel založený na technológii nafukovacích modulov by mal ponúkať týždenné pobyty za odhadovanú cenu 7.9 milióna dolárov. Prvý modul hotela (Sundancer), základná súčasť prvej komerčnej vesmírnej stanice, má zarezervovaný jeden let Falconu 9 spoločnosti SpaceX v roku 2011. Ak sa ukáže, že všetko funguje správne, a následné moduly (BA-330), ktorých štart je naplánovaný na rok 2012 až 2014 utvoria vesmírnu stanicu, hotel bude môcť začať fungovať. Moduly BA-330, pomenované podľa objemu ich vnútorného priestoru, ktorý je 330 metrov kubických, okrem toho že budú použité pre vesmírny hotel plánuje Bigelow Aerospace predávať za cenu 100 miliónov dolárov za kus. BA-330 má byť využiteľný na výskum a výrobu v podmienkach mikrogravitácie.
 

Obytný modul Sundancer. Credit: Bigelow Aerospace

Biznis plán SpaceX, zhrnutý do jednej vety "zabezpečiť lacnú a spoľahlivú dopravu materiálov a ľudí na obežnú dráhu" prichádza v pravý čas, práve keď vzniká potreba takejto dopravy nielen z vládnej sféry. Zároveň poskytnutím možností sám tvorbu takéhoto trhu stimuluje.

Pozrime si program letov, takzvaný LAUNCH MANIFEST SpaceX na nasledujúce roky. Tento rok to ešte budú už spomenuté dva lety Falconu 9, budúci rok to má byť sedem letov, a nasledujúce roky až do roku 2015 to budú tri štyri lety ročne pre NASA či iné vládne alebo súkromné agentúry a spoločnosti. Samozrejme, tých letov môže byť viac, povšimnime si, že v programe nie sú žiadne lety Falconu 1 po roku 2011. Dôvod chýbajúcich letov Falcona 1 je zrejme jednoduchý. Doteraz sa čakalo ako sa osvedčí pri prvom lete pre komerčného zákazníka a čaká sa ako sa osvedčí jeho verzia 1e počas jej prvého skúšobného letu a následného letu pre Swedish Space Corp.. Ak všetko dopadne dobre, tj. technológia sa osvedčí, objavia sa nové objednávky. Lety Falcona 9 sú naplánované až do roku 2009 vďaka COTS programu NASA.
 

Program letov, LAUNCH MANIFEST SpaceX. Credit: SpaceX

Falcon 1 má za sebou veľmi dôležitý úspešný štart, ktorý tento projekt posúva veľmi blízko k hranici rutinného komerčného používania. Predchádzajúca veta je už súčasťou malého záveru tohto článku, v ktorom sa dá ešte skonštatovať nasledujúce.
SpaceX je zatiaľ jedným z najúspešnejších príbehov privátneho kozmického priemyslu. O tom, že takýto úspech nie je bežný, svedčia osudy spoločností ako Beal Aerospace či Rocketplane Kistler zmienených vyššie v tomto článku. Môžme teda SpaceX naozaj len držať palce, pri prvom štarte Falcona 9 čoskoro a pri všetkých ďalších snaženiach, tak, aby sa naplnilo ich motto, zabezpečiť základný kozmický servis pre NASA aby sa agentúra mohla sústrediť na dôležité ciele ako je Mesiac, Mars a to potom ...