Nadsvetelné rýchlosti bližšie realite?

Warp pohon pre kozmické lode umožňujúci dosiahnuť až desaťnásobné rýchlosti svetla bližšie realite?

Mexický fyzik Miguel Alcubierre v roku 1994 prišiel s konceptom pohonu využívajúcim deformáciu časopriestoru vo forme pohybujúcej sa vlny na prekonanie rýchlosti svetla. Fyzika síce hovorí, že žiaden hmotný objekt sa nemôže pohybovať rýchlosťou vyššou alebo rovnou rýchlosti svetla, ale to platí pre hmotné objekty, nie pre deformáciu samotného časopriestoru.

Ak by sa priestor pred objektom stlačil a za ním natiahol, tak pre vzniknutú pohybujúcu sa vlnu v časopriestore neplatí limit rýchlosti svetla, pričom sa neporušujú žiadne fyzikálne zákony. Kozmická loď v nezdeformovanom mieste vlny by sa samotná nepohybovala, unášala by ju vlna v časopriestore. Neprekvapí, že to má svoj háčik. Háčik je v tom, že na dosiahnutie nadsvetelných rýchlostí warp pohon potrebuje enormné množstvá energie. Potrebovali by ste na to všetku hmotu planéty Jupiter, najväčšej planéty našej slnečnej sústavy.

Alcubierreho vlna. Credit: AllenMcC.

Ukazuje sa však, že v prípade vhodného tvaru prstenca deformujúceho priestor je možné nadsvetelné rýchlosti dosiahnuť s omnoho menšími energetickými nárokmi. A pod omnoho si predstavte naozaj radikálne zníženie, v číslach približne 10^24 krát menej. Zídeme tak z hmotnosti Jupitera na hmotnosť kozmickej sondy Voyager. 

Tento výsledok prezentoval Harold White z Johnsonovho vesmírneho strediska NASA na sympóziu 100 Year Starship Symposium minulý týždeň v Houstone. Enormnú rýchlosť White ilustruje príkladom cesty k najbližšej hviezde Alfa Centauri. Trvala by len dva týždne pozemského času. Toto revolučné doplnenie Alcubierreho teórie znie príliš fantasticky. Dúfať v možnosť experimentálneho overenia by bolo na prvý pohľad trúfalé. No zdá sa, že v mikroškále by to hádam bolo možné. V Johnsonovom vesmírnom stredisku už takýto experiment pripravujú. Na laserovom interferometri White-Juday Warp Field Interferometer sa pokúsia vytvoriť mikroskopický príklad takejto deformácie časopriestoru v rozmere rádovo jedného nanometra. Experimentálny dôkaz je vždy, ako sa hovorí v anglosaskom prostredí, dymiaca zbraň, jasné potvrdenie platnosti hypotézy. Radi si naň, so štipkou napätia v mysli fantastu snívajúceho o medzihviezdnom cestovaní, počkáme.

Efektívnejšia verzia kozmickej lode pre nadsvetelné rýchlosti. Credit: Harold White