SK

Zachraňujeme dáta zo zlyhávajúceho disku. Zn. zadarmo

Pevné disky, USB kľúče, pamäťové karty či optické médiá nevydržia do nekonečna. Únava materiálu, nesprávne zaobchádzanie či jednoducho zhoda náhod Vás môžu pripraviť o dáta. Ako dostať čo najviac z umierajúceho média, bez nutnosti kupovať drahé programy, si priblížime v tomto článku.


Úložiská na sto spôsobov

Hoci dáta ukladáme na kadečo, v princípe sa jedná o 3 základné technológie - pevné disky, flash pamäte a optické médiá. Nakoľko posledné menované sú skôr na ústupe, budem sa v článku venovať najmä zvyšným dvom technológiam. Postup záchrany pre HDD/flash je možné aplikovať aj na optické médiá.

Pevné disky

Pevné disky na magnetickom princípe tu máme pomerne dlho - prvý vyrobilo IBM už v roku 1956, pričom vedenie ho pôvodne ani uviesť nechcelo - konkuroval by vtedy veľmi populárnym diernym štítkom. Mal kapacitu 3.75MB, vážil vyše tony a veľký bol asi ako dve veľké chladničky vedľa seba. Trvalo ďalších 30 rokov, kým sa objavil disk v približnej veľkosti, aké používame dnes. V roku 1983 bol predstavený prvý disk formátu 3.5" od už neexistujúcej firmy Rodime. Ten už vážil už len 2.2Kg, jeho kapacita bola 12.75MB s dvoma platňami, no bol ďaleko vyšší než súčasné disky. Behom ďalších troch dekád išiel vývoj diskov veľmi rýchlo dopredu, no princíp ostáva v zásade rovnaký.

(disk bez vrchného krytu - vidno platne, vystavovací mechanizmus s hlavami ako aj napr. oranžový diel slúžiaci ako parkovisko pre hlavy)

Disk je vybavený niekoľkými rotujúcimi platňami s magnetickým povrchom. Dáta sú čítané a zapisované pomocou sady čítacích a zapisovacích hláv, pričom každému povrchu (= každej z dvoch strán platne) pripadá jedna. Jej vzdialenosť od povrchu disku je v súčasnosti v rádoch nanometrov (okolo 100 atómov!). Hlavy sú umiestnené na pohyblivom ramene, ktoré spolu s motorčekom tvoria mechanizmus vystavenia. A úlohou elektroniky je koordinovať tento vystavovací mechanizmus tak, aby mohli byť prečítané/zapisované správne údaje. Dáta su uložené na feromagnetickej vrstve, pričom pomocou hlavy je možné meniť magnetický stav jednotlivých magnetických buniek. Najmenšia adresovateľná jednotka na disku je jeden sektor, ktorý pozostáva z 512 bajtov, u nových diskov s Advanced Format má 4096 bajtov.

Technológia FLASH - SSD, USB kľúče, pamäťové karty

Napriek tomu, že SSDčka, USB kľúče či pamäťové karty do mobilných telefónov či fotoaparátov majú rozličné určenie, v zásade využívajú veľmi podobnú technológiu, ktorú poznáme pod názvom FLASH. Nejedná sa o pamäť na magnetickom princípe, FLASH pamäte pozostávajú z tranzistorov s plávajúcou bázou.

(schéma tranzistora s plávajúcou bázou, zdroj)

Tranzistor vo FLASH pamäti sa od bežného tranzistora odlišuje tým, že má bázy dve - jednu kontrolnú, druhú plávajúcu. Kľúčovú rolu hrá práve plávajúca báza, ktorá je od okolia odizolovaná vrstvou oxidu kremičitého. Vďaka tomu, že je táto báza izolovaná od okolia, nemôžu z nej privedené elektróny "utiecť", a tým sa zachováva binárny stav nabitá/nenabitá, čo odpovedá uloženej binárnej informácii 0/1. Elektróny sa na plávajúce hradlo privádzajú/odvázadjú tunelovým efektom (trochu kvantovej mechaniky) v závislosti na type bunky - NOR alebo NAND. Pokiaľ je u NOR tranzistor otvorený a elektróny prechádzajú z emitora na kolektor, nastaví sa vysoké napätie medzi kolektor a kontrolnú bázu, čím dôjde k tunelovému efektu a elektróny sú nasaté na plávajúcu bázu. Pokiaľ je vysoké napätie nastavené medzi emitor a kontrolnú bázu, elektróny plávajúcu bázu opustia, opäť s využitím tunelového efektu. Čítanie prebieha tak, že sa na kontrolnú bázu privedie špecifické napätie. Prítomnosť elektrónov na plávajúcej báze toto napätie na kontrolnej báze znižuje, a teda ovplyvňuje stav vodivý/nevodivý. Pokiaľ je teda plávajúca báza nabitá, pri čítaní tranzistor nezopne, a naopak.

Comments (12)
Broslowski
Skvelý článok, tlieskam!
Shatterhand
Ja len takú malú poznámočku - termín "plávajúca báza" sa (pokiaľ viem) nepoužíva, používa sa termín "plávajúce hradlo", aj keď v zásade slovo gate/base možno preložiť ako báza/hradlo. Technicky to však nie je správne, pretože báza alias base sa používa len pri určitom type tranzistora(nebudem to rozpitvávať), pri inom zasa gate. Ale inak klobúk dole za článok, muselo to zabrať dosť času naštudovať a tak jasne spracovať !
periodic
Pomocou akeho programu sa da zistit access time na jednotlive sektory (staci iba pri citani), ale pritom sa dal nastavit timeout, pokial ten cas presiahne mnou nastavenu hodnotu? Pri programe Victoria 4.46 vsetko ide, len nereaguje na mnou nastaveny timeout cas a stale sa snazi citat sektory, ktore maju pristup vacsi, alebo su poskodene, ze ich nevie precitat. Taka detekcia potom trva zbytocne dlhu dobu a pritom aj tak nepotrebujem vediet aky je cas pokial je vecsi ako mnou nastavena hodnota (pre mna pouzitelny cas je do 100 ms, ale program sa stale snazi citat sektory aj s niekolko sekundovym pristupom). Chcel by som si zistit este neposkodene casti (obsadit ich particiou) a tie este na nejaky cas pouzivat, ostatne poskodene casti a casti s horsou dobou pristupu by zostali neobsadene (nepouzivane).
Pjetro_de
Dovolim si oponovat v tom, ze RAID je naplast a riesi svetko zalohovanie. Neriesi. Zachrana dat z pokazeneho RAID pola (nie jednotliveho pokazeneho disku, ale celeho RAID pola) je ovela zlozitejsia ako zachrana dat na jednotlivom disku. Ak totiz zlyha SW obsluhujuci RAID, na diskoch su/budu necitatelne nezmysly. Ak zlyha HW (radic RAID pola), asi na tom nebudeme o nic lespie, ba este horsie. Chlapik v BA mi pri zachrane disku povedal, ze tam mava pravidelne placucich adminov, ktori si myslia, ze RAID je svatena voda, ktora vsetko riesi a velmi sa cuduju, ze ked cely RAID klakne, sanca na zachranu je milion-nasobne mensia ako pri jednotlivom HDD. Takze dovolim si poopravit, zalohovanie dnes vieme realizovat jedine kombinaciou tychchto faktorov: 1) Kopirovanim dat na novsie a novsie nosice - aj novsie generacie nosicov, pretoze tie zasratavaju jednak moralne a jednak fyzicky. Nikto neskusal precitat nieco po 500 rokoch, simulacie su na nic. Plati nepriama umera: cim viac dat, tym menej su trvacne. Ryhy na kosti vlka predstavuju zopar bajtov, ale vo volnej prirode prezili 50 tisic rokov. Hieroglyfy na egyptskych skalach (ci "kamenne" pisma inych civilizacii) predstavuju radovo kilobajty az desiatky kilobajtov a prezili 5 tisic rokov. Staroveke zvitky (knihy v staroveku neexistovali) predstavovali mozno uz niekolko desiatok kB ci radovo sto kB a prezili by tiez mozno tisicrocie (keby iní chuji nevypalili Alexandrijsku knihnicu). Knihy obsahujuce radovo stovky kB dat vydrzia storocia (potom sa bohuzial zacnu rozpadavat ako vsetko po istom case, treba kvalitny papier a specialne podmienky skladovania). Jednoducho ako pribuda kapacita, ubuda trvacnost. Dnesne 4 TB disky si istotne nezachovaju data 50 tisic, 5 tisic rokov, ani 500 ci 50 rokov ale blizsie realite je 5 rokov. Samozrejme pri zaobchadzani v kuravickach. 2) Nezavislou redundanciou dat. T.j. mat to na viacerych (dvoch-troch) miestach naraz. Ako som ale pisal vyssie, RAID nie je tento typ, pretoze tie disky nie su nezavisle. Riadi ich softver a hardver RAID pola a ked zlyha ovladanie RAID pola, data budeme tazko dolovat. Idealne je mat teda data na 2-3 diskoch UPLNE, SEPARATNYCH a teda nijako nezavislych. Samozrejme niekto moze vidiet problem, kto to tam bude stale kopirovat. Na to staci disky pripojit raz za den/tyzden/mesiac alebo ako casto chceme a pripravenym batakom si tam v noci (zakial budeme spinkat) natrieskat co chceme ...
nManJofo
Nie je RAID ako RAID samozrejme... pokial mi lahne radic na 5-kovom poli, tak je to pruser, ale u jednotky by to nemal byt problem, nakolko oba disky obsahuju rovnake data.
Pjetro_de
Samozrejme zalezi od RAIDu, sak ich je aj tucet druhov ... Jediny "neohrozeny" by teoreticky mohol byt ten jednoduchy mirroring (na ktory stacia 2 disky), resp. aj velke RAIDy obsahujuce v konecnom dosledku mirroring, aj ked na tom visi napr. 0 ci replikacia celeho pola. Vsetko ostatne co vobec neobsahuje mirroring je dost ohrozene najme 5 a 6. Je sice pekne ze pri 5tke (min 3 disky) moze zlyhat jeden lubovolny disk a pri 6tke (min 4 disky) mozu zlyhat lubovolne dva. Ked zlyha cely RAID, data na kazdom disku su uplne na prd.
Hiro
Ani ten nebude moc super. Staci nejaky vyboj ci skrat kde odidu oba disky naraz. Ja to riesim tak ze mam externy disk kde synchronizujem zalohu kazdy tyzden a inak je vypnuty, odlozeny.
felipe25
Napodobne, super clanok... Vecer vyskusam na dvoch kartach a jednom USB ktore mi uz rok potom co ich getdataback nevie rozchodit, a system ich detekuje.. snad pomoze :)
felipe25
Strana 5: "3.Nabootujte z USB kľúča, bude Vás čakať terminál. V prvom rade musíme disky v systéme identifikovať. K tomu slúži utilita fdisk. Do terminálu napíšte: " mam problem, po boote vidim akesi menu: 1. default 2. start/install ubuntu /myslimP. 3. boot from first harddrive atd.. co mam zvolit? vyskusal som 1 aj 2, no potom zacne len blikat kurzor... ak napisem : sudo fdisk -l nic sa nedeje.. ale ani nevidim ubuntu@ubuntu: ? Co s tym? Diky
nManJofo
Tam len hodit enter a to ubuntu by malo startovat
felipe25
Pytam sa dalej v sekcii vo fore: http://pretaktovanie.zoznam.sk/viewtopic.php?f=13&t=96090 Čítajte viac: http://pc.zoznam.sk/node/16349/talk#comment-50026#ixzz2fpppXac5
pauco
Musim napisat pochvalny koment. Clanok sa cita velmi dobre, ma to hlavu aj patu a na konci konkretny priklad, palec hore.
Add new comment
TOPlist