Inteligentné stroje a my
Článok vydaný na pc.sk, pred desiatimi rokmi, 19. januára 2004 |
Vytvoríme niekedy v budúcnosti inteligentný stroj? A ak áno, čo bude nasledovať? Ako budeme spolu existovať, budeme vôbec?
To či sa stroje skutočne stanú inteligentnými bytosťami je ešte stále otázne, dnes sa však táto možnosť zdá čoraz reálnejšou (Aby sme túto vec neodbili, venujeme sa jej v ďalšom článku s názvom Na tenkom ľade). Ak predpokladáme, že sa tak stane, musí nás zaujímať ako budeme vedieť s touto inteligenciou koexistovať. Čo sa vlastne stane v období keď vytvoríme inteligentné stroje?
V súčasnosti sú najpopulárnejšími, a zámerne píšem najpopulárnejšími a nie najpravdepodobnejšími možnosťami vývoja konflikt a rozdelenie sa ciest inteligentných strojov a ľudí. Pokiaľ to čo myslím pod konfliktom je zrejmé, tak rozdelenie si žiada upresnenie. Rozdelenie je paralelný vývoj, súčasná existencia oboch foriem inteligencií bez nejakého konfliktu. Inteligentné stroje a ľudia budú koexistovať podobne ako v súčasnosti vedľa seba existujú ľudia a niektoré iné živočíšne druhy, napríklad opice či delfíny. Stroje sa stanú inteligentnými, oddelia svoj ďalší vývoj od vývoja ľudskej civilizácie a pôjdu svojou cestou bez nejakého zvláštneho záujmu o nás. Zároveň ich vývoj bude pokračovať aj naďalej mimoriadne rýchlym tempom a rozdiel medzi našimi inteligenciami sa bude zväčšovať. Samozrejme je možná aj vzájomná interakcia medzi oboma inteligenciami a formu koexistencie je možné ďalej rozoberať, ale už z jej definície sa nebude vyznačovať záujmom alebo snahou jednej zo strán o ovládnutie či zničenie druhej strany.
Zo súčasného mediálneho obrazu venovanému tejto oblasti by sa mohlo zdať, že iné možnosti ani nie sú. Alebo budeme spolu koexistovať v stave keď budú stroje na omnoho vyššej úrovni ako sme my sami, alebo nastane konflikt. Tento obraz je založený na predstave že jedna z inteligencií bude výrazne prevýšovať tú druhú. Čo sa zdá pri predpoklade udržiavania tempa rastu výpočtového výkonu strojov logické. Možných scenárov vývoja je však viacero. Zabúda sa napríklad na možnosť, že človek sa môže prispôsobiť tejto novej situácii. Prispôsobí sa v plnom zmysle tohoto slova, zmení sa tak aby bol so strojmi na akejkoľvek úrovni porovnateľný. Zvýši svoju inteligenciu, zvýši množstvo informácii s ktorými bude schopný operovať. Takýto vývoj by nemal byť nemožný. Genetické zmeny, zmeny spôsobené splynutím alebo prepojením s technickými zariadeniami alebo iné spôsoby zlepšovania ľudských možností a kapacít sú reálne. Otázka skôr znie či je možné očakávať nejaký odpor proti takémuto meneniu sa človeka? Pretože ak je niečo možné ostáva otázkou či je to chcené.
Najpravdepodobnejšou odpoveďou je, že nezaznamenáme veľký odpor proti takémuto vylepšovaniu ľudských možností. Najmä preto že zmeny je možné vykonať bez zásahu do výzoru človeka. Estetické dôvody tak strácajú na dôležitosti (port na temene hlavy aký sa dal vidiež v sérii Matrix a ďalšie podobné veci sa konať nemusia) a iné dôvody proti nie sú také silné aby tento proces mohli zastaviť. Motivácia k takýmto zmenám na druhej strane je veľká. Nielen nutnosť obstáť v konkurencii s inteligenciou strojov, ale aj prirodzená túžba každého človeka viac vedieť a chápať. Takáto zmena by teda dokonca mohla byť skôr žiadanou ako odmietanou. Zástancom cieleného zvyšovania ľudskej inteligencie je napríklad populárny teoretický fyzik Stephen Hawking. Ako hlavnú motiváciu na takúto zmenu, pritom neuvádza konkurenciu nejakej ďalšej inteligencie, ale najmä náš samotný rozvoj. Rýchly rast množstva vyprodukovaných informácii, čo je tiež veľmi výrazný trend, ktorý možno pozorovať v rámci našej civilizácie v posledných storočiach, za určitý čas presiahne možnosti ako by ich nejaký človek mohol čo aj pri extrémnej špecializácii obsiahnuť. Ak budeme chcieť rýchlosť nášho rozvoja udržať tak sa budú musieť zlepšiť duševné schopnosti ktorými disponujeme.
Je teda možný aj scénar keď inteligencia človeka nebude presiahnutá umelou inteligenciou. Hádať výsledok, hádať čo sa napokon stane a akou bude ľudská alebo strojová civilizácia v prípade akéhokoľvek scenára je tak trochu naivná aktivita.
Ak nás stroje výrazne predčia na intelektovej úrovni, alebo my sami výrazne zlepšíme naše možnosti, tak je zbytočné hádať kam až môže naša cesta dôjsť. Bytosti na nižšej intelektovej úrovni zvyčajne nechápu nič z kultúry bytostí na vyššom stupni intelektového rebríčka. Zviera nechápe hodnotový systém, pojmy a chápanie sveta u ľudí. Sú to nové kvality, ktoré nepatria do jeho sveta. A tak nemôžeme ani my pochopiť vyššiu intelektovú úroveň. A to ani spôsob a ciele jej existencie. Presnejšie je nielen nemožné uhádnuť to, ale je to pravdepodobne nemožné to popísať. Popis nie je v rámci našich pojmov a významov možný.
Zrejmým je, že doba, keď sa stroje stanú inteligentnými nemusí byť príliš ďaleko. Vývoj z historického hľadiska cesty k inteligentnému životu, a potom rýchlosti zvyšovania úrovne inteligencie tu bude voči minulosti mimoriadne rýchly. Skôr by sa dalo povedať, že bude skokový. Doterajší historický vývoj by sa dal načrtnúť nasledujúcim jednoduchým reťazcom :
Neživá neinteligentá hmota –> živá neinteligentná hmota –> živá inteligentná hmota, a môže a možno je aj zákonité že bude pokračovať ako –> neživá inteligentná hmota, v podobe civilizácie strojov.
Ak počas doterajšieho vývoja prechod medzi jednotlivými fázami reťazca prebiehal miliardy rokov, tak pri prechode medzi poslednými dvoma ohnivkami reťaze to môžu byť počínajúc dneškom desiatky rokov.
Zdalo by sa, že je to neveselá téma. Cítime, že tvoríme čosi čo nás môže dokonca existenčne ohroziť. Iný pohľad na túto situáciu je však potešujúci. Vyššia intelektová úroveň dokáľe riešiť problémy, a odpovedať na otázky, ktoré si kladie civilizácia na nižšej intelektovej úrovni. Peknou myšlienkou s ktorou som sa v súvislosti s možným výrazným intelektovým rozdielom medzi strojmi a ľudmi stretol je tá nasledujúca. Vraví, že takýto stroj bude môcť naraz komunikovať so všetkými ľudmi, s každým človekom a pochopiť jeho problémy a potreby. Dokáže tak vyrieąiť naše civilizačné problémy naozaj s ohľadom na každého jedného človeka. Bude nám môcť dať skutočne mnoho a bude bytosťou s akou si budeme priať byť v styku. Bude v ľudských očiach čimsi na spôsob akým si ľudia predstavujú bohov.
Navyše, prečo skutočnosť, že nás niekto predčí brať tragicky, nemali by sme byť skôr hrdí na to, že sme vytvorili bytosti inteligentnejšie ako sme sami? Nebude to tá najvyznamnejšia udalosť našej histórie?
Diskusia na túto tému sa ešte len zobúdza. Častokrát to v našej histórii býva tak, že príchod nových vecí intuitívne vycítia najskôr umelci. Mnohé výtvory v rámci sci-fi literatúry a v podaní k najširším masám Matrix a Terminátor sú práve takýmto tušením budúcnosti.
V súvislosti s témou, ktorej sa venujeme máme aj ohromnú zodpovednosť. Zodpovednosť za to čo stvoríme. Nemôľme chcieť vytvoriť civilizáciu s nedoziernými možnosťami, s možnosťami bohov, bez schopnosti sebakontroly. Ako by sme zniesli zodpovednosť za niečo „podľa našich kritérii“ zlé? Niečo čo by sme už nedokázali zastaviť. Keďže sebakontrola je našim slabým miestom tak v zastavenie akéhokoľvek deja so zlým koncom dúfať nemôžme. Najzreteľnejším príkladom je vývoj rôznych zbraňových technológii. Či už extrémne nebezpečných, alebo aj tých za hranicou sebazničenia našej civilizácie. Iným príkladom z inej oblasti sú veci jednoznačne chápané ako negatívne a následné pokusy o ich zastavenie. Historických príkladov akými boli prohibície je viacero.
Samoregulácia je tak naozaj naším slabým miestom. Je však dôležité aby sa o takýchto veciach hovorilo, aby sme sa tomu venovali. Potom môžeme proces ovplyvňovať, a to je kľúčové. To bola motivácia pre napísanie článku, ktorý poráve dočítavate. Prispieť k diskusii, k oživeniu diskusie na túto tému.
Pjetro de
KomisarDerrick
Romanicek
jackal27
Jan Keresteš
Pjetro de
snap
azza
Pjetro de
Pjetro de
odin3000
jakubiik
azza
M1ch4l
Vankus
cvoki
Milanko
miro3333333
Sanosano
odin3000