SK
  1. Home
  3. Prečo je 24-bitové audio nepodstatné?

Prečo je 24-bitové audio nepodstatné?

V poslednej dobe veľmi veľa firiem skloňuje pri propagácii svojich produktov podporu formátov v kvalite 24bit/192kHz, poprípade až 32bit/192kHz. 

Nahrávky v takejto kvalite niekedy neboli dostupné. Dnes už existuje zopár internetových e-shopov, kde si môžete kúpiť Vašu hudbu vo vyššej bitovej hĺbke. Stačí mať PayPal účet a dostatok financií. Nejde však o lacný špás, hoci za svoje peniaze dostanete len digitálnu formu.

Na trhu už je zopár firiem, ktoré predávajú tzv. High-Resolution Music, či zjednodušene hdtracks (v slovenčine preložené ako hudba/hudobné albumy/jednotlivé pesničky či nahrávky vo vyššom rozlíšení) aké bežne dostať na kompaktných diskoch CD.

 

Bližšie som neštudoval, čo v skutočnosti znamená hudba vo vyššej bitovej hĺbke, a tak som zo zvedavosti zakúpil jeden album, ktorý som mal aj v klasickej CD kvalite. Prvotný dojem bol veľmi pozitívny. Bol som z toho nadšený. Veľmi dlho som sa presviedčal, že je to lepšie oproti “obyčajnej” 16-bitovej kvalite. No jedného dňa som si povedal, že sa "kuknem" tejto tematike na zúbok a zistím si, ako to v skutočnosti je, kým začnem investovať pomerne veľké peniaze do nahrádzania 16-bitových audio súborov v mojej hudobnej knižnici.

V tomto článku sa chcem sústrediť na "audio bit depth" a "24bit audio". Posnažím sa Vám objasniť, či platí 24bit audio = vyššia úroveň detailov v hudbe. Každopadne, po prečítaní tohto článku získate informácie, ktoré Vám pomôžu ušetriť celkom veľa peňazí a hlavne čas, ak by sa  Vám niekto pokúšal predať 24bit audio prehrávač, alebo hudbu v tejto bitovej hĺbke. Na konci článku uvádzam zdroje, z ktorých som čerpal. Ak bude niekomu málo a bude sa chcieť hlbšie ponoriť do tejto problematiky, odporúčam na dlhé večery prebrowsovať dané zdroje.

Tento článok bude odpovedať na tieto tri otázky:

1.        Čo je "audio bit depth"?

2.        Čo znamená “higher audio bit depth”?

3.        Prečo je 24bit audio pre mňa nepodstatné a strata času?

Tak poďme k prvej otázke...

Čo je vlastne "bit depth"?

Do slovenčiny by sme to mohli preložiť ako „bitová hĺbka“. Bit je názov najmenšej základnej jednotky informácie, používanej v súčasnosti v informatike. Bitová hĺbka je počet bitov informácií v každej vzorke (sample size). Je to jeden z parametrov, ktorý popisuje kvalitu nahrávky. Čím väčší počet bitov, tým presnejší údaj získame a môžeme zachytiť väčšie rozdiely v hlasitosti. To znie celkom sľubne. Pre uloženie nameranej hodnoty sa používa najmenej 1 byte, t. j. 8 bitov, pri kvalitných nahrávkach sa využíva 16 bitov, pri stereo hudbe potom máme 2x 16 bitov. Vzorkovanie a prevod analógového signálu sa robí pomocou prevodníka A/D (analog-to-digital). Pri prehrávaní záznamu je potreba spätne digitálny signál previesť na analógový pomocou prevodníka D/A. Najčastejšou metódou prevodu analógového signálu na digitálny je Pulzná kódová modulácia (PCM).  

Aká je vlastne história, resp. prečo je na väčšine obyčajných audio CD bitová hĺbka “len” 16bit? Firmy Sony a Phillips uzavreli v roku 1980 dohodu, kde spojili svoje technológie a prišli s tzv. Red Book-om, Červenou knihou. V tejto knihe nájdete presné parametre CD – compact disku. V skratke, dohodli sa, že na záznam hudby úplne stačí 16bit a 44 100Hz.

 

 

Ako si teda predstaviť na konci procesu tie bity a audio signal na začiatku? Bit môže nadobúdať jednu z dvoch logických hodnôt. V praxi nadobúda vždy jednu z dvoch vzájomne sa vylučujúcich stavov, ako „pravda“ -- „nepravda“, „zapnutý“ -- „vypnutý“, nula -- jedna. Audio signál, resp. zvuk, prichádza vo forme zvukovej vlny.

Na obrázkoch dole je pre predstavu vyobrazená zvuková vlna v 1bit a 2bit kvalite.

 

Na ďalšom obrázku je analógový signál (červena farba), kódovaný do 4-bitových PCM digitálnych vzoriek (modrá farba); bitová hĺbka je 4bit, takže amplitúda každej vzorky je jednou zo 16 možných hodnôt. Každá vzorka znamená idividuálny zvukový záznam.

 

Súbor so 16-bitovou hĺbkou má 65 536 možných hodnôt. Tieto hodnoty sú prideľované čo najbližšie k originálnemu analógovému signálu. Analógový signál je spracovaný kvantovaním v A/D. Kvantovanie v jednoduchosti znamená konverziu analógového signálu (originál) na signál diskrétny v čase s diskrétnymi hodnotami. Hodnota každej vzorky signálu je reprezentovaná hodnotou, vybranou z konečnej množiny hodnôt (16bit = 65 536 možných hodnôt). Rozdiel medzi originálnym signálom, tzv. nekvantovaná vzorka a tým, ktorý previedol A/D prevodník, sa nazýva chyba kvantovania. 

 

 

Výstup z A/D je zvuková vlna, ktorá je iná ako originálny analógový signál, ale stále ide o hladkú zvukovú vlnu bez nejakých "schodíkov", ako niektorí výrobcovia zavádzajú pri prezentáciách svojich 24-bitových audio prehrávačov.

http://www.sony.com.au/microsite/hiresaudio/

Čo neznamená vyššia bitová hĺbka?

V prvom rade si povedzme, ako znie chyba kvantovania, tzv. quantization error? Táto chyba znie popri originálnom signáli ako bežný hluk, resp. šum, tzv. "quantization noise". Čím viac možných hodnôt máme k dispozícii, tým presnejšie A/D prevedie analógový signál. Mohli by sme povedať, že čím viac možných hodnôt, tým menšia chyba kvantovania a redukcia šumu/hluku v nahrávke.

Takže, rozdiel medzi 1, 2, … 16, 24 či dokonca 32-bitovou nahrávkou je množstvo šumu a nie množstvo detailov. Jednoducho si to môžete vyskúšať aj Vy doma v akomkoľvek programe na spracovanie zvuku. Preveďte si nahrávku na nižšiu bitovú hĺbku. Rozdiel budete počuť ihneď...

Čo však znamená vyššia bitová hĺbka?

Vyššia bitová hĺbka znamená vyšší dynamický rozsah. Dynamický rozsah je pomer medzi najmenšou a najväčšou hodnotou akejkoľvek  fyzikálnej veličiny. V hudbe ide o pomer extrémnych hlasitostí nejakého nástroja, časti, či celej skladby. Pri uchovávaní a prenose hudobného signálu sa ako dynamický rozsah označuje pomer najhlasnejšieho zvuku, ktorý sa dá bez skreslenia spracovať, k najslabšiemu, prípadne k úrovni šumu.

16bit =  max 96db

24bit =  max 144db

Ľudské ucho počuje 140db. Čo je zaujímavý údaj, ale skúsme si to predstaviť reálne. Tých 140db je približný pomer medzi zvukom, ktorý vydá špendlík zhodený zo stola a zvukom turbínového motora lietadla.

 

 

 

Prečo je 24bit audio pre mňa nepodstatné a strata času?

Skúmal som len využitie 24bit audia v prehrávaní, resp. počúvaní hudby. Nezaoberal som sa bližším využitím pre tých z Vás, čo hudbu tvoria!

Na základe uvedených skutočností som sa pustil do “testu”. Porovnal som preto kvalitnejšie a hlavne novšie nahrávky v 16-bitovej kvalite s 24-bitovými. Zistil som, že nepočujem žiaden šum, ktorý vyplýva z chyby kvantovania. Dokonca, aj keď som to vypeckoval na slúchadlách na maximum a počúval v noci v najtichšej miestnosti, nepočul som žiaden šum. Z toho vyplýva, že za takých bežných ideálnych podmienok som nepočul rozdiel v množstve šumu. Bežne počúvam hudbu pri zapnutej klíme v robote, alebo pri otvorenom okne doma, zapnutej práčke atď. …kde sa tá šanca počuť rozdiel rovná doslova nule.

Ale ako to je v praxi s dynamickým rozsahom? Ako som vyššie uviedol, 16-bitový súbor podporuje dynamický rozsah do 96db. Na internete som sa dozvedel, že ak by som chcel rozoznať najtichší zvuk/pasaž od najhlasnejšieho v nahrávke, ktorý by mal hodnotu 96db, musel by som počúvať minimálne pri hlasitosti 96db+, aby som to počul. 

Príklad, ak by som počúval 16-bitovú nahrávku vo väčšej knižnici s permanentným 30db hlukom, musel by som mať v hudbe najhlasnejší zvuk na úrovni hlasitosti zbíjačky +96db. Pri 24-bitovej nahrávke najhlasnejší zvuk by musel byť hluk na úrovni štartovacej rakety +144db. Nemusím, samozrejme, hovoriť o tom, že počúvať hudbu na takejto úrovni hlasitosti poškodí Váš sluch, alebo Vám exploduje hlava. Poznám ľudí, ktorí počúvajú na úrovni hlasitosti +80db. Dlhodobo počúvať na takejto úrovni, pre mňa osobne nie je vôbec príjemné.

Koľko db však majú realne nahrávky v dnešnej dobe? Väčšina nahrávok v dnešnej dobe má 24db. Dobrá nahrávka klasickej hudby má niečo okolo 60db.

 

Týmto skúmaním som dospel k názoru, že 24-bitový audio súbor s dynamickým rozsahom 144db je pre hudobné súbory nezmysel. Z toho celého vyplýva, že firmy, ktoré propagujú “čím viac bitov, tým viac rozlíšenia” to používajú iba ako marketingový trik.

 

Na záver by som sa chcel vrátiť k trom otázkam, ktoré som položil na začiatku tohto článku.

1.        Čo je "audio bit depth"?

2.        Čo znamená “higher audio bit depth”?

3.        Prečo je 24bit audio možno nepodstatné aj pre Vás a strata času?

Budem rád, ak sa k týmto otázkam vyjadríte v diskusii. Táto téma je čím ďalej, tým viac prepieraná aj v súvislosti s prevodníkmi (DAC), ktoré inštalujú výrobcovia smartfónov a tabletov. Všimol som si “tlak” užívateľov na výrobcov, aby upgradli tieto prevodníky aby podporovali 24-bitové audio. Treba si tiež uvedomiť, že nahrávka v kvalite 24bit je cca 5x väčšia ako 16bit. No ten rozdiel oproti 16-bitu by človek mohol počuť možno ak by počúval vo vesmíre, teda žiaden význam pre nás pozemšťanov.


Zdroje:

http://people.xiph.org/~xiphmont/demo/neil-young.html

http://xiph.org/video/vid2.shtml

http://www.sonicscoop.com/2013/08/29/why-almost-everything-you-thought-you-knew-about-bit-depth-is-probably-wrong/

http://www.head-fi.org/t/415361/24bit-vs-16bit-the-myth-exploded

http://en.wikipedia.org/wiki/Audio_bit_depth




 

Tags audio
Comments (50)
Believeme
Sun, 10/19/2014 - 19:14
Ty si sa asi divny narodil, lebo tu placas o nejakej zbijacke a lietadle a ja som o nicom takom nepisal. Najprv si precitaj, na co reagujes, aby si nemotal jahody s paradajkami. Ked sa mastruje na 10dB dynamickeho rozsahu, tak kazdy okrem teba vie, ze v nahravke je pomer najtichsieho a najhlasnejsieho signalu 10dB a netreba nic specifikovat. Tolko cela a jednoducha teoria. Zjavne vela na teba. Stiahni si a zistis: www.pleasurizemusic.com/es/es/download#menu1 Televizory nemaju 200Hz alebo 300Hz len tak, aby to dokazali zobrazit, za tym je napr. spracovanie obrazu, dopocitavanie pixelov, antialiasing, zaostrovanie a XYZ dalsich operacii, realita na vystupe nepotrebuje byt 300Hz, ale marketingovo to krasne znie, ked nas vyrobok ma 500Hz a iny ma len 100. A uz sa v tom dalej nemontuj, lebo s audiom a 24/96 to zdaleka nema nic. Potenciometer nebude mat raz 96 a raz 144dB, ty vole :-D :-D :-D To su uplne chore nezmysly. Potenciometer bude mat tolko, aky je jeho maximalny utlm, to znamena napr. 80dB. To je rozdiel medzi minimalnym a maximalnym napatim, ktore bude na vstupe a vystupe z jazdca potenciometra. NEMOZES si dyn. rozsah aplikovat raz taky a raz hentaky na hocico :-D Mixujes dyn. rozsah zaznamoveho zariadenia s hlasitostou. Predstav si to tak, ze ak by CD malo principialne dyn. rozsah len 24dB (4bit), tak jednoducho vsetko, co je nahrate nizsie, by bolo ticho(alebo sum). Ak by si to pustil s hlasitostou 100dB z repro, najtichsi signal by mal prave 76dB volume z repro. dB si nemozes specifikovat len tak k hocicomu ako to robis ty, omfg, co si na hlavu? :-D Je to pomer dvoch urovni, bud voci referencnej alebo medzi sebou. Moze to byt rozdiel napati, rozdiel vykonu, rozdiel atmosferickeho tlaku (hlasitost) atd.. Ty vies, preco je digitalna nula prave 0dBFS? :-D ved v celej diskusii dokazujes, ze netusis, co to je.
ddd
Sun, 10/19/2014 - 20:13
jake napatie potenciometra tu zas miesas? ja hovorim o dynamickom rozsahu pohybovej drahy toho potenciometra. proste o kolko dielikov posunies bud posuvnym alebo otocnym cudlikom v pripade jedneho rozsahu a druheho rozsahu. ... presne tak, ako si mozes urcovat dynamicky rozsah akehokolvek pristroja ako nejakej hodnoty medzi najvyssou a najnizsou urovnou aj ked nepoznas absolutne hodnoty, ktore meria. proste ty nepotrebujes vediet, ake napatie sa skryva za najnizsou hodnotou pohybovej drahy toho cudlika a ake za najvyssou. tak mi odpovedz na otazku, preco nie je 0 dBFS najnizsou hodnotou digitalneho signalu a v pripade 16 bitoveho zaznamu by bola maximalna hodnota +96 dB a pre 24 bit +144 dB, kedze ja netusim, co to je
Believeme
Sun, 10/19/2014 - 23:58
Poteciometer NEMA ZIADNU DYNAMICKU pohybovu drahu ty pnak nepodareny. Je tazke pochopit, ze si NEMOZES volit veliciny ako sa ti zachce? Dakto iny povie, ze potenciometer ma len 30dB dynamicky rozsah, lebo sa mu tak paci a ma vacsie odskoky? co to je za blud? Ake dieliky ma linearny odporovy potenciometer, co mu tam zadas??? vycucas z prsta? NEMOZES URCOVAT DYNAMICKY ROZSAH, ako sa ti zachce, dyn. rozsah je POMER DVOCH FYZIKALNYCH VELICIN, ktore dB skala zobrazuje. Ked raz je rozdiel hlasitosti medzi dvoma hladinami 2.10-5 Pa a 2.10-4 Pa velkosti 10dB, tak si NEMOZES povedat, ze tam bude 50dB a hustejsie dieliky, to je proste totalny matematicky a fyzikalny blud. Za dB urovnou nejakeho potenciometra sa skutocne schovava napatie. Ako inak ma potenciometer fungovat? podla dajakych dB, co si dddddd vymyslel??? Ked nepoznas absolutne hodnoty nejakej regulovanej veliciny, tak si NEMOZES urcit velicinu vlastnu, nefunguje to. Ked je raz akusticky vykon 1W = 120dB, tak si NEMOZES povedat, ze 130dB bude 38W, ani ze rozdiel medzi 25W a 37W bude 5dB. To sa NEDA, mozes to akurat u seba doma, ale nikam inam s tym nelez, lebo ta poslu doprdele. Rozdiel medzi 120 a 130 bude vzdy 10W bez ohladu na to, ci sa ti to paci alebo nie, nebude tam viac dielikov, ani 46 ani 152. To, ze netusis, co je 0dBFS dokazuje uz dalsi tvoj blud, +96 alebo +144. Tam ziadne PLUS NIE JE. Je to MINUS, od -96dB urovne po 0, omfg. Vies, co to je SNR?
ddd
Mon, 10/20/2014 - 00:52
ty nepotrebujes poznat absolutne hodnoty, aby si nejaky jav ktory ma logaritmicky priebeh ociachoval stupnicou v decibeloch. ohladom dBFS mi nemusis opakovat, co som uz sam pisal. ja sa ta pytam, preco je ten rozsah od -96 po 0 dB a nie od 0 po 96 dB.
ddd
Mon, 10/20/2014 - 08:30
"Ked nepoznas absolutne hodnoty nejakej regulovanej veliciny, tak si NEMOZES urcit velicinu vlastnu, nefunguje to. Ked je raz akusticky vykon 1W = 120dB, tak si NEMOZES povedat, ze 130dB bude 38W, ani ze rozdiel medzi 25W a 37W bude 5dB. To sa NEDA, mozes to akurat u seba doma, ale nikam inam s tym nelez, lebo ta poslu doprdele. Rozdiel medzi 120 a 130 bude vzdy 10W bez ohladu na to, ci sa ti to paci alebo nie, nebude tam viac dielikov, ani 46 ani 152." ja nic z toho netvrdim. ak bude 120dB odpovedat hodnota 1W, tak kazdej hodnote v dB bude odpovedat konkretna hodnota vo W. ak si tym rozdielom medzi 120 a 130 mal na mysli rozdiel medzi 120W a 130W, tak ten rozdiel bude vzdy 10W, ale ak si mal na mysli rozdiel medzi 120 a 130dB, tak ten rozdiel moze byt 10W, 500W, 800voltov, 478 jablk, cokolvek podla toho, ku comu sa ten logaritmicky priebeh vztahuje. ty nemusis vobec poznat ake konkretne hodnoty sa pod jednotlivymi decibelmi skryvaju, potrebujes vediet, ku comu sa ten priebeh vztahuje a kludne to moze byt aj ku trajektorii vychadzajuceho slnka
Believeme
Mon, 10/20/2014 - 21:36
Ty tvrdis, ze potenciometer moze mat raz 96dB a raz 144, ako si zvolime, co je samozrejme uplny blud a tu som ti nazorne pisal, preco. Potenciometer ma svoj fyzikalny parameter, co sa vola utlm a ten je definovany a minimalnym a maximalnym napatim, ktore z neho vylezie. Preto to nemoze byt raz to a raz hento. Ked nepoznas, co dB stupnica vyjadruje, tak dokopy nevies nic, ked netusis, ci to vyjadruje jablka, alebo volty alebo prud mocu. Nemas ani len moznost si to predstavit, ked nevies k comu sa to vztahuje a aky vplyv to na nieco ma. Ked napisem, ze antena wifi ma zisk 15dB a druha 30dB, vies co? no nic, maximalne si porovnat anteny medzi sebou, ale to je tak vsetko. Daktori experti povedia, ze druha je 2x taka dobra, no to je vsak prd makovy, je 31x taka dobra.
ddd
Mon, 10/20/2014 - 23:04
uz tomu skoro rozumies :) ale este ti k tomu uplnemu pochopeniu nieco chyba. samozrejme , ze ten potenciometer moze mat dynamicky rozsah raz 96dB a druhykrat 144 dB, pokial vyspecifikujes, k comu sa ten prvy rozsah vztahuje a k comu sa vztahuje ten druhy. dostanes to za domacu ulohu :) ked na to prides, tak sa ti potom rozsvieti ziarovka, preco je 0 dBFS maximalna hodnota digitalneho signalu a nie minimalna :)
Believeme
Tue, 10/21/2014 - 18:42
Je to marne, je to marne....ty si skutocne debil. Ked chces, mozem ti to vysvetlit aj osobne s kreslenim na papier, staci ze prides do KE.
ddd
Tue, 10/21/2014 - 22:22
mne nic netreba kreslit, to len ty mas mizernu predstavivost a predstavujes si pod potenciometrom len samotne jeho fyzicke vlastnosti , ale tym potenciometrom mozes kludne ovladat rast jablcok vo svojej zahradke a sucasne prirastok hrusiek. vtedy moze byt dynamicky rozsah odlisny pre obidva javy, len ho musis specifikovat, ci sa vztahuje k jablckam alebo hruskam. uz sa ta pytam po 4x krat: preco je rozsah 16 bitoveho digitalneho signalu od -96 dBFS po 0 dBFS a preco nie od 0 dBFS po +96dBFS ? preco je 0dBFS maximalna hodnota a nie minimalna (vtedy by bola max. hodnota +96dB)
Believeme
Tue, 10/21/2014 - 23:14
Ty zjavne ovladas potenciometrom rast hihitravy, lebo trepes stale vacsie kraviny ako cerstvo nahuleny. Ked je raz maximum 0, tak ako moze byt od nejaka vyssia plusova hodnota? Si mechom udrety? logiku si nechal u susedov? Ked sa raz voda tuhne pri teplo 0 a menej °C, moze tuhnut aj pri +25°C? - asi tolko k tvojej stupidnej otazke. Neviem naco ma skusas otazkou, na ktoru odpoved ani len netusis.
BVP
Wed, 11/12/2014 - 15:59
no to je kravina s tou vodou.. voda muze i varit pri +25°C
ddd
Sun, 10/19/2014 - 20:55
myslel som, ze sa nieco nove dozviem na tom linku o masteringu , ale uz viem ze v tom jasno nemas. toto nie je pomer medzi najtichsim a najhlasnejsim signalom. ten pomer by bol cely dynamicky rozsah hlasitosti. tych 10 dB je pomer medzi najhlasnejsim signalom a nejaku priemernou hlasitostou miest v nahravke, ktore subjektivne vnimas ako najtichsie. este raz si to poriadne precitaj, co som teraz napisal, aby si ma nechytal zas za slovicka. proste ty uplne inak budes mastrovat elektronicku tanecnu hudbu a uplne inak solovu akusticku gitaru. proste tu neexistuju ziadne obecne pravidla o nejakom 10dB masteringu. toto je hovadina jak traky.
Believeme
Mon, 10/20/2014 - 00:30
Ale ved samozrejme. Ked je v skladbe pauza, nemozeme to tam ratat, lebo zrazu mame dynamiku aj 50dB. A to je samozrejme zle. O ziadnom masteringu na 10dB som nepisal, neviem kde zase si to vycital. Samozrejme, ze mastruje sa na rozne urovne podla zanru, no napr. aj rockove skladby vydane pred 30rokmi a remastrovane v nejakom novsom vydani maju uplne ine dynamicke rozsahy, napr. stara verzia ma 14dB a nove maju 6dB. Cele zle.
ddd
Mon, 10/20/2014 - 09:00
ja osobne takyto remastering, kde stratis dynamicky rozsah absolutne nepotebujem, ale vidis, ze plebs si takyto remastering ziada a kupuje, lebo im to hra hlasnejsie. a opat sme na zaciatku, kde tvrdim, ze plebs bude povazovat hlasnejsiu hudbu za tu, ktora ma gule. jednoducho to tak je. mozes o nich tvrdit, ze su idioti, ale to nic nemeni na fakte, ze existuju. a myslim, ze vobec nema vyznam presviedcat ich o opaku, bola by to strata casu
Believeme
Mon, 10/20/2014 - 22:16
Plebs si vobec takyto remastering neziada, tieto nahravky su casto hodnotene ako horsie. Zase motas temu, v ktorej sa nepohybujes. Produkuju to nahravacie studia, lebo cielom je aby to hralo pocuvatelne na akejkolvek sracke, od telefonu po chrcadla v aute, a aby sa toho co najviac predalo. Kvalita ide bokom a NIE JE to na poziadanie konzumentov. Ja tvrdim, ze kecas, lebo co je hlasnejsie, neznamena lepsie. To, ze to tak vnimas, je znova zial len tvoj svet. Bodka.
ddd
Mon, 10/20/2014 - 23:51
lol, ved ty si schopny este odporovat aj sam sebe. plebs to sice nehodnoti ako lepsie, ale si to kupuje ako dive, lebo je to horsie. ty si myslis ze nahravacie studia su na hlavu padnute a nechceli by zarobit viac, keby predavali nahravky s lepsim dynamickym rozsahom, ktore by podla teba plebs hodnotil ako lepsie? a inak v poriadku vsetko doma?
Believeme
Tue, 10/21/2014 - 18:24
Nikde si neodporujem, len teba priroda neobdarila schopnostou pochopit citany text. Co si plebs kupuje ako divy? nahravky Dire Straits, ci Rolling Stones? co si spadol z balkona? Aj ich veci sa prerabaju na "modernu" formu. Zase sa motas vo vodach, ze mas uplnu tmu a trepes dve na3,14. Najprv si pocitaj nejake fora, kde sa DR rozobera, zeby si nabral obraz, o com je rec. Zatial splietas bludy vyfilozofovane v detskej izbe.
ddd
Tue, 10/21/2014 - 22:03
bludy splietas akurat ty. to , ze tu "modernu formu" , cize nizsi DR, nepocitujeme ako zlepsenie my dvaja, neznamena, ze to nevnima ako zlepsenie aj plebs. lenze ja na rozdiel od teba nechcem ten plebs pretvarat na svoj obraz. pre mna zamna nech si kludne kupuju aj nahravky s 0dB rozsahom. ty pochop, ze ak sa im takyto zvuk paci, tak taky isty zvuk by sa im pacil aj na highende, pokial by si im to prehraval s takou istou intenzitou akustickeho tlaku ako ich repracik na mobile . a to aj napriek tym diametralne rozdielnym frekvencnym rozsahom oboch aparatur
Believeme
Tue, 10/21/2014 - 23:09
Co je to im? ako vies, ze sa to vsetkym paci? Fakt si kompletne nenormalny, ci ako ti to mam este inak vysvetlit? 0-1 az obcas 2dB DR bezne pocuvas, ani nevies kde, ale mozes skusit hadat. A laskavo nemontuj "my dvaja", lebo je jasne, ze tebe ulahodi aj 0dB DR zo 128k MP3ky.
ddd
Wed, 10/22/2014 - 08:28
nie vsetkym , ale vacsine. na rozdiel od teba dokazem vnimat realitu a vyhodnotit, ake zanre sa najcastejsie hravaju a hudba s akym dynamickym rozsahom to len ty mas choru predstavu, ze plebs pocuva to, co im natlacia radia a nahravacie spolocnosti. ale je to presne naopakat. co si plebs ziada, to aj dostava
Believeme
Wed, 10/22/2014 - 22:32
Ty dokazes pocuvanim zistit, aky dynamicky rozsah ma hudba? Tak to si neuveritelny talent, asi jediny na svete. Ostatni na to potrebuju spektralny a amplitudovy analyzer. To preto si predtym splietal hovadiny, ze jeden DJ hra 8 jeden 5 alebo 10, a coby rovno 20. Tebe tiez dakto natlacil riadne kraviny do hlavy. Nemas ponatia ako sa nahrava, ako sa mastruje, ako sa hudba predava, distribuuje, vyhladava, vybera to radii...vobec nic. Len svoj svet a falosne preludy v hlave.
ddd
Thu, 10/23/2014 - 12:00
no samozrejme , ze to dokazem zistit, to len take hluche tvory ako ty na to potrebuju meracie pristroje
ddd
Thu, 10/23/2014 - 21:26
este donedavna si tvrdil, ze plebs hodnoti nahravky s vacsim dynamickym rozsahom ako lepsie a zrazu sa to da zistit iba spektralnym analyzerom? boze ty si tajtrlik, uz tu radsej nic nepis, lebo sa v zivote nebudes moct ukazat na tomto serveri pod tymto nickom ber to tak, ze si narazil v diskusii na niekoho , kto sa vo zvukarine hrabe dlhocizne roky a neda sa opit nejakymi stupidnymi dristami a marketingovymi kecmi
Believeme
Fri, 10/24/2014 - 00:52
OMFG, ty si uplny ....k...t.... Ked chces zistit konkretne cislo DR, tak potrebujes meraci pristroj. Uchom zistis akurat subjektivny pocit - to je viac a to menej hlasne. Hodnotenie nahravky neznamena, ze ludia kricia cisla, to vies iba ty. Povedz mi, preco si tak sprosty, ze ti treba vsetko ultra detailne vysvetlovat. V diskusii som narazil akurat na ukazkoveho tupca, co sa v zvukarine hrabe posledne tri dni, aj to vidlami. Sprav si iQ test a napis sem vysledok, nech viem ako dopodrobna ti treba vsetko povedat.
ddd
Fri, 10/24/2014 - 11:38
ked budes pokracovat v nadavkach, tak diskusiu s tebou ukoncujem. a ked ja raz vyhlasim, ze dlabem na teba, tak budem aj realne dlabat kludne do konca zivota, pokial si nezmenis nick a nebudem tusit s kym pisem. tento prispevok pisem hlavne pre inych citatelov, ktori chcu pochopit, ako to je . neexistuje nieco take ako konkretne cislo DR. spektralny anlyzer zachyti v zlomku sekundy nejaku konkretnu hodnotu, ale ty vzdy potrebujes vediet, co bude nasledovat za nou. ci sa ta intenzita bude zvysovat alebo znizovat. a na to, aby si to vedel identifikovat potrebujes sledovat dlhsi casovy usek. lenze ani to nestaci . ty mozes mat za ten casovy usek nejaku premernu hodnotu DR (opakujem, jedna sa o priemernu hodnotu, nie je to ziadne presne cislo ) , ale v nasledujucom momente sa umelec rozhodne zmenit aranzma a zrazu sa ti zmeni aj DR pocas nasledujuceho casoveho useku . a teraz ktora hodnota bude platit pre celu skladbu? a ak jednotlive skladby albumu maju rozne DR, tak ktora hodnota bude platit pre cely album? jednoducho, sa neda len tak zbrucha hadzat hodnotani DR ako sa ti zachce. samozrejme, presne hodnoty DR neviem urcit ani ja, kedze to nevie ani meraci pristroj, ale tym ze mastrujem dlhe roky, mam vytrenovany sluch tak, ze urcim aj beznym pocuvanim priblizny interval, kde sa hodnota DR pohybuje. a ten moj interval bude urcite ovela uzsi, akoby hodnoty urcoval laik. laik zacne vnimat pri porovnani 2 nahravok, ze mu nieco nepasuje, az ked bude ten rozdiel DR medzi prvou a druhou nahravkou prilis velky. a ani tak nebude tusit, ze sa za tym skryva nieco take ako dynamicky rozsah. bude to vnimat ciste len na pocitovej baze.
Believeme
Sat, 10/25/2014 - 06:31
>>>"neexistuje nieco take ako konkretne cislo DR. "<<<< Ach jaj, si ty ale kreten, tu sa pozeraj: http://www.pleasurizemusic.com/sites/default/files/image/Offline_Norah_Jones_DR9.jpg Preco by mala jedna hodnota DR platit pre cely album, si sa totalne zblaznil? Len opakovane dokazujes, ze stale netusis, o com splietas. Keby si ty vobec vedel, co vsetko sa da analyzovat na casovych usekoch a ake algoritmy vyhodnocuju a spracuvaju dynamiku v realnom case a vedia ju zasadit s konkretnou zelanou presnostou....no zial nevies, lebo zijes iba vo svojich bludoch.
ddd
Sat, 10/25/2014 - 20:04
mozno si nerozumel dobre, tak ti dam este jeden pokus pred moznou totalnou ignoraciou. nevravel som, ze mas nadavky zjemnit, ale uplne odstranit. pozri sa na obrazok v clanku. preco je tam hodnota DR udavana pre cele albumy? jednoducho . je to len nejaky priblizny udaj, podobne ako je priblizny udaj aj na tom tvojom obrazku pre danu skladbu ta norah jones (ktoru mam mimochodom celkom rad, radsej ako sade) ma DR pre danu skladbu priemerne 9dB, cize kludne moze mat vo verziach 11dB a v refrene 7dB. ved pochop, ze v tej skladbe mozu kludne hudobnici spravit drop , ked prestanu na moment vsetci hrat a budes mat vtedy DR cely odstup sumu od maxima? proste stale bude DR len a len nejaka priemerna hodnota . ci ten algoritmus bude median alebo modus, alebo nejaky iny, nikdy to nebude presne cislo noze mi popis blizsie tie tvoje algoritmy vypoctu dynamiky :) staci aj jeden
Believeme
Sun, 10/26/2014 - 11:44
Ty sa mi vyhrazas ignoraciou? Chvalabohu, aspon tu ziadne dalsie s*acky nenapises :-D Ziadny modus, median ani odmocniny ani nic podobne tam nie je, dostuduj si, nebudem nic vysvetlovat; strata casu. Drop sa logicky nemoze zapocitavat, tak isto ani koniec ani zaciatok skladby, ked je ticho. Samozrejme, ze je to priemerna hodnota, ale nie rozdiely extremov. Znova, dostaneme sa do terminologie,ktorej nerozumies a zase nieco prekrutis.
ddd
Sun, 10/26/2014 - 15:10
len smelo do toho, ten konkretny algoritmus vypoctu DR by ma aj celkom zaujimal. a uplne najradsej by som bol, keby si tu prestal kopirovat odborne clanky (ak vobec na nete nejaky najdes ohladom tejto problematiky) a popisal ten algoritmus vlastnymi slovami. myslim si, ze po slovensky celkom dobre rozumiem
Believeme
Mon, 10/27/2014 - 12:56
Slovensky zial nerozumies, lebo ked cokolvek napisem, tak to svojou chorou hlavou prekrutis. Naco ti bude nejaky algoritmus, ked netusis ani o com je rec?
ddd
Sat, 10/18/2014 - 12:00
"Vyssia frekvencia vzorkovania znamena, ze mame pre 1 frekvenciu viac ako 2 zaznamy o jej povodnom tvare; to nam umoznuje presnejsie reprodukovat konkretne frekvencie a teda nejde len o dosiahnutie horneho frekvencneho maxima." tu je ukryty dovod, preco tomu nerozumies. vyssia vzorkovacia frekvencia neznamena, ze mame viac ako 2 zaznamy o povodnom tvare. vyssia vzorkovacia frekvencia znamena, ze mame tie zaznamy 2x hustejsie zaznamenane. a ja sa pytam, na kieho boha to budes zaznamenavat 2x, 4x, 10x hustejsie, ked to jednoducho svojim sluchom uz nerozoznas.
Believeme
Sun, 10/19/2014 - 00:28
Napisal si viacmenej to iste co ja, co znamena, ze netusis o com tocis, ked nemas ani len schopnost pochopit citany text. Najprv si nastuduj, ako sa z digitalu robi analogovy signal a potom sa ti mozno v bedni rozsvieti, preco 2 vzorky nie su uplne ok.
ddd
Sun, 10/19/2014 - 08:32
ja si to podrobne studovat nebudem, lebo sa nechystam tvorit D/A prevodniky, ale na rozdiel od teba si dokazem predstavit situaciu, ze niekto moze aj chyby prevodov vnimat subjektivne ako vylepsenie vysledneho signalu
Believeme
Sun, 10/19/2014 - 10:56
To si predstavujes riadne fantasmagorie. Fakt nepchaj nos tam, kde mas nulove skusenosti. Mas este dnes sancu si opravit videnie, v BA je vystava highend audio, padne ti sanka, ked budes niektore veci pocut a polku kecov, co si sem natropil budes chciet vratit spat.
ddd
Sun, 10/19/2014 - 13:38
ha highendovych vystavach som uz bol a nepadla mi ziadna sanka. jednotlive aparatury hraju inak, ale ani nahodou neplatilo, ze cim drahsia zostava , tym lepsie. marketingove dristy a nic ine
Believeme
Sun, 10/19/2014 - 19:19
Nabuduce tam chod s vycistenymi usami a nie len zbierat katalogy.
ortuť
Sat, 10/18/2014 - 23:22
To je vtip? 24 bit má nižší šum, hladšie priebehy. 24 bit má podstatu pri miešaní zvukov, lebo ako sa dva zvuky zmiešajú, miešajú sa aj šumy. Aj pri odposluchu sa šum teda zvýši o 3db pri dvoch reprákoch. Čím viac zdrojov zvuku, tým sa zvyšuje šum. Tak tých -144 db je len výhoda. Ale kto má realtek čip na základke tak nedá ani 85 db S/N vo 24 bitoch ani v 16 bitoch. Celé to zbrzní lie len ten lacní DAC čip ale aj ten predzosík v ňom, samozrejme s vysokým skreslením. Už som počul všelijaké plechové 24 bitové zvukovky a mp3 prehrávače čo aj pri firméry z tretej strany, som zistil že to je šmejďúr. Totiž sa zvýši aj šum aj skreslenie. Kvalitná zvuková karta nie len že prehrá bežne 24bit, ale má aj nižšie skreslenie a dá sa lepšie vybudiť. Jediné čo je zbytočné, je tých 192, 256 kHz. V hudbe je to na dve veci. Ale máme tu priestorový zvuk, dve hlavné kanály sú totiž v súbore použité, ostatné nie a sú na nič, pri priestorovom zvuku ako 5.1, 6.1, 7.1 a neviem koľko ešte sa to samozrejme využije. A analóg, úplne stačí magnetofón s DBX redukciou šumu, kľudne aj kazeťák. Zvuk je totožný z digitálom ale má ten teplý zvuk a hlavne čistý. A platne sú nie čo hrozne precenené. Keď vidím tie všelijaké sklenné gramofóny a neviem aké predražené gramofóny s vložkou čo je schopná predniesť 200kHz, na čo? A nemá to dynamický rozsah ani 80db a šumí to aj tak. Ešte aj stylus vyletí z drážky. Stačí obyčajný starý high end s ocelovým hrotom z osemdesiatych rokov. Určite tým nemyslím nejaké sústruhy so stalinistickým dizajnom. A ešte aby som nezabudol tie všelijaké elektrónkové zosiľnovače. To je to isté ako keby ste to prehnali cez high end magnetofón z konca osemdesiatych rokov. To si teda nemusíme kupovať zosík za 3 tisíc euri, stačí deck za 200-400 euro.
ddd
Sun, 10/19/2014 - 01:08
dalsi, co v tom ma jasno. ty si kupujes hudbu preto, aby si pocuval sum? aky sum vytvara jedna sinusova vlna z oscilatora o konkretnej frekvencii? ty pochop jedno, ze zvuk je subjektivna otazka a tak ako existuje sum, ktory je nezelatelny, tak existuje aj sum, ktory je zelatelny a dokonca sa aj zamerne pridava do nahravky. a to iste sa tyka clippingu. tak ako existuje nezelatelne orezanie amplitudy priebehu signalu, tak existuje riadene orezanie. ako asi tak podla teba vznikol digitalny zvuk tych prvych hrackarskych pocitacov ako atari a podobne? ako vznika zvuk boostrovanych gitar? vsetko je to o tom, akym sposobom ten zvuk chces dizajnovat a tvarovat. zober si napriklad hocijaky generator zvuku , trebars strunu. rozkmitas ju a vysledny zvuk dostane pocutelnu rezonanciu. zvukovy inzinier sa bude snazit frekvencie, ktore tu rezonanciu tvoria odstranit a high endista naopak sa bude snazit zostrojit obvod , aby tie rezonancie co najzretelnejsie pocul. jednoducho, toto je stret dvoch svetov. proste, ak ti nejaka zvukova karta neprehra nejake informacie o povodnom signale, tak to nemozes jednoznacne hodnotit ako zlo. podobne ako nemozes povedat o sume, ze je to zlo a taktiez ani o clippingu! je to len otazka pristupu. ved ja si viem predstavit aj v realite taku situaciu, ze by niekomu pripadal zvuk z urciteho zdroja prijemny pri urcitej intenzite tlaku akustickej vlny a keby si tu intenzitu zvysil, tak by ten zvuk dany clovek povazoval za neprijemny. a vobec by to nesuviselo s prahom bolesti, len by sa stali pocutelne zvuky, ktore pri nizsej intenzite nezachyti. a kym sa zvukovy inzinier bude snazit tie rusive zvuky odstranit, tak highendista bude nariekat, ze doslo k stratam a uz ten zvuk nie je dokonale verny jednoducho ty nemozes vyhlasovat len tak, ze cim je dynamicky rozsah cohokolvek vacsi, tak tym lepsie. to akokeby si vyhlasoval, ze cim dlhsi a hrubsi vtak, tak tym lepsie. no mozno hej,ale len do momentu kedy by nedosiahol 50cm dlzku a 15 cm hrubku.
ddd
Tue, 10/21/2014 - 21:39
Believeme, skusim to naposledy. vies, co je to modelova situacia? urcis si vychodiska a niektore bocne vplyvy neberies do uvahy. modelova situacia bola takato: 1. mame tu didzeja cislo 1. , ktory hral z vinylu, cize Brambor 2. mame tu didzeja cislo 2., ktory hral z cd , cize jeho kolegu 3. mame tu kamaratku, ktora hodnotila oboch didzejov. to je vsetko, proste nemiesaj v diskusii do toho, ked hraju obaja didzeji rovnaky zaznam, lebo nehrali. nemiesaj tu okolite ruchy, lebo nie su podstatne. jednoducho to ber tak, ze vsetky zdroje zvuku okrem reproduktorov su vo vakuu. a ja tvrdim to, ze ked bude hrat Brambor z vinylu na urovni dynamickeho rozsahu 8dB, tak je uplne jedno, ci by ten didzej z CD hral svoj set s dynamickym rozsahom 5dB, alebo 10dB, aj tak by ta kamaratka hodnotila , ze Brambor je lepsi. ak by vsak Brambor neodohral svoj set na takej hlasitosti ako jeho kolega, tak je pravdepodobne a skoro az iste ze by kamoska hodnotila , ze jeho set mal slabsie gule. jednoducho si uvedom, ze je rozdiel, ci zvysujes intenzitu hlasitosti znizovanim dynamickeho rozsahu , alebo zvysovanim hlasitosti celeho zaznamu. v oboch pripadoch mozes dosiahnut tu istu uroven decibelov hladiny akustickeho tlaku, ale clovek to vnimat rovnako nebude. presne o tomto je princip loudness war. lenze na opacnej strane tu existuje druha strana mince. zvysovanie dynamickeho rozsahu ma svoju hranicu, kedy sa to uz preklopi a clovek zacne vnimat ten zaznam s prilis velkym dynamickym rozsahom ako neprijemny. a podla mna ty presne tomuto nerozumies. lebo inak by si sa ma nepytal, ci sa mi paci dynamicky rozsah FM vysielania . no samozrejme nepaci za normalnych okolnosti, ale keby si hypoteticky pri pocuvani znizoval hlasitost akustickeho tlaku nahravky, tak pri urcitej nizkej hranici by si sa vytesoval , ze ta nahravka ma maly dynamicky rozsah. a kludne by si to mohol pocuvat na svojej aparature za milion eur. ten jav by bol taky isty
Believeme
Tue, 10/21/2014 - 23:24
Ach jooo..... Ked raz jeden DJ nevie hrat, tak moze hrat aj z DVD, MG, aj na gajdy a drumblu s tympanami, aj tak bude horsi. Tvoja modelova situacia je otrasny nezmyselny blud a nema nic ani s decibelmi ani s technikou ani s nicim dalsim. ....Ak by......je skoro iste... Ty vlastne nic nevies, a na zaklade svojich halucinacii vyvodzujes nasledky. Dam otazku tebe a ty mi odpovedas, co by som ja rad.... inak si v poriadku a chuti ti jest? Dlabem na teba, lebo nie si normalny. Zabijam zbytocne cas a hadzem perly svini.
ddd
Wed, 10/22/2014 - 06:33
ten model nie je ziadny blud, to len ty si v svojej obmedzenej hlave nevies predstavit situaciu, zeby ti dvaja didzeji hrali v pomerne odhlucnenom priestore sukromne iba pre tu kamosku dokonca tych didzejov by sme v podstate ani nepotrebovali, ta kamoska by si mohla sama prehravat raz oblubenu skladbu a raz menej oblubenu na rozlicnych urovniach intenzity akustickeho tlaku a pozorovali by sme, ako by sa pri nich spravala. a keby si na mna nedlabal , tak by som vedel vcelku s dost velkou presnostou predvidat, ako by sa spravala pri rozlicnych rytmoch, harmoniach a podobne. lenze to by sme sa dostali k tomu, ako hlboko sa mylis a ze vies o zvuku a jeho vplyvu na ludske vnimanie hovno ono by nebol az taky velky problem realne dokazat ako si mimo. stacilo by napojit na ovladanie hlasitosti prehravacieho zariadenia (trebars aj tej tvojej highendovej aparatury) zaroven ovladanie kompresora zvuku. cize ak by si zvysoval hlasitost, zaroven by si znizoval dynamicky rozsah tej istej nahravky. a podla tvojej idiotskej teorie (kedze ludia hodnotia vacsi dynamicky rozsah ako lepsi) by to znamenalo, ze ti ludia by mali pri posluchu tendenciu hlasitost neustale znizovat a znizovat. kolko zo 100 nahodne vybranych ludi by sa spravalo podla tvojho predpokladu? ja to viem celkom presne.
Believeme
Wed, 10/22/2014 - 22:41
Zrazu tu mame Djov hrajucich sukromne pre kamosku v odhlucnenom priestore, ktorych ste vlastne ani nepotrebovali, ale zavolali ste ich len tak s deckmi a dalsim nadobickom :-D :-D Nakoniec bol z kamosky pokusny kralik, kde ste testovali hlasitost a rytmy a blablabla, hotovy vyskum :-D Ty si spadol z jahody rovno na beton, cim dalej vacsie hlody :-D Nefetuj, ked chces niekam pisat, si chory tvor a vymyslas totalne kraviny. Uz sme sa niekolko raz dostali k tomu, ze o hudbe vseobecne, nahravani, spracovani zvuku atd... vies totalny prd, len sa tu na nieco hras. Ja viem celkom presne, kam by ta zavreli, ak tuto diskusiu poslem na lekarske posudenie. Ano, pokial budeme znizovat dynamicky rozsah, tak ludia na to, aby vnimali subjektivnu hlasitost rovnako budu tu celkovu znizovat. Tomu rozumie kazdy zdravy clovek, len fetaci ako ty nie. A este raz, nefetuj, lebo ti to robi zle na mozog.
ddd
Thu, 10/23/2014 - 11:53
nemal si uz nahodou na mna dlabat? :) "Ano, pokial budeme znizovat dynamicky rozsah, tak ludia na to, aby vnimali subjektivnu hlasitost rovnako budu tu celkovu znizovat." ale nenameral by si tam tu istu uroven intenzity akustickeho tlaku. ty nechapes to, ze ludia pocuvaju na party hudbu na urovni 110dB, lebo je im to jednoducho prijemne a absolutne to nesuvisi s prekrytim okoliteho ruchu. keby si im pustal hudbu na urovni 60dB, tak by prirodzene stichli. samozrejme, pokial by tu hudbu nevnimali ako kulisu ku svojim kecom. jednoducho clovek moze vnimat ako prjemny aj zvuk raketoveho motora, pokial by ho pocuval vo vzdialenosti, kde by intenzita tlaku akustickej vlny dosahovala 110dB. uz sa ti konecne rozsvietila ziarovka?
Believeme
Thu, 10/23/2014 - 12:49
Pravdu mas, dlabem na teba, lebo zase pises nejake kraviny, misung dynamickeho rozsahu, intenzity zvuku, diskoteky, do toho 110dB ani sam nevies preco tolko....no proste chora blazniva hlava.
ddd
Thu, 10/23/2014 - 12:23
"Uz sme sa niekolko raz dostali k tomu, ze o hudbe vseobecne, nahravani, spracovani zvuku atd... vies totalny prd, len sa tu na nieco hras." ja viem o tom 100x viac ako ty. to len ty si vo svojej odmedzenej hlave nevies predstavit, ze z celeho zaznamovo-reprodukcneho procesu mozes kludne vynechat vsetky mikrofony a dopracujes sa k totoznemu zvuku. tvoja obmedzena hlava si nedokaze predstavit to, ze o 30 rokov sa mozes rano zobudit, vymysliet si nejaky text , vymysliet melodiu a z reproduktora sa na teba bude valit zvuk, akokeby to spievala whitney houston alebo pavarotti. a to preto, lebo si obmedzeny tupec. ale ty si kludne dalej prepinaj svoje prevodniky s 2 sekundovym oneskorenim , len aby si zachytil nejaky rozdiel vo farbe, pricom sa ani objektivne neda posudit, ktora z tych 2 farieb je lepsia.
Believeme
Thu, 10/23/2014 - 12:47
100x nula je stale nula. Tie kraviny, co pises si predstavit skutocne nedokazem, lebo nefetujem ako ty. Ked vynecham rozum, dopracujem sa totozne k tebe.
ddd
Thu, 10/23/2014 - 16:05
tym, ze mi zacnes nadavat, svoju pravdu nedokazes nikdy za domacu ulohu mas pochopit tieto 3 veci: 1. dynamicky rozsah 10dB dvoch urovni zvukoveho signalu nie je to iste ako dynamicky rozsah 10dB dvoch urovni intenzity akustickeho tlaku 2. jednym potenciometrom mozes ovladat aj 2 veliciny naraz s rozdielnym priebehom 3. 0 dBFS bola urcena ako maximalna hodnota digitalneho signalu preto, aby si sa nestaral o to, kolko bitovy je ten digitalny signal, ale zakazdym ho budes maximalizovat k nule. ked tomuto porozumies, mozno prestanes mat chaos v decibeloch:)
Believeme
Thu, 10/23/2014 - 22:12
1.blud 2.blud 3.blud Tupy si jak pero z gauca a to som este slusny.
ddd
Wed, 10/22/2014 - 18:41
jpor, mam za sebou dalsie pokusy "Stačí si predstaviť, že pri hoci aj tých 11 kHz máš na popis vlny 4 body, a tie teda tvar tej vlny popíšu zúfalo nepresne. Pozri si tvar zvukovej krivky napr zvuku nejakého nástroja, povedzme klarinet. Veľmi zložitá krivka, ktorá ak sa nepopíše dostatočne presne pre ľudský sluch, tak sa skresľuje farba reprodukovaného zvuku atd atd. A aj tóny nad 10 kHz dotvárajú zvukový vnem na harmonických frekvenciách atd. Nakoniec, aj keby to bolo 8 bodov na 5,5 kHz, stále nič moc." skusal som na kmitocte 8kHz vsetky typy moznych tvarov vln. v mojich usiach je to takmer skoro identicke. takze ciste teoreticky by mi na vzorkovanie kmitoctov nad 8kHz stacila aj 8kHz vzorkovacia frekvencia. horsie je to s nizsimi kmitoctami . hlavne v rozmedzi od 400Hz do 1500Hz je najvacsi vplyv zmeny tvaru vlny na vysledny zvuk. cize dajme tomu, ze tu by sa zislo viac ako tych 20 zaznamov na presny popis vlny. ale nie toto je podstatne. podstatne je to, ze aj keby ta restaurovana vlna mala lichobeznikovy priebeh , tak to preboha neznamena, ze to znie "kockasto". mas pravdu, ze aj tie vyssie harmonicke nad 10kHz dotvaraju farbu tonu, ale to, ake tie kmitocty maju priebeh, mozes uplne zanedbat, ovela dolezitejsie je, s akou intenzitou sa v tom vyludenom tone objavuju. niekto tu v diskusii spominal, ze ma vyhrady k clanku ktory hovoril o dostatocnosti 44.1 kHz vzorkovania. mna by zaujimalo, ake konkretne. podla mna je to vzorkovanie dostatocne a este aj s rezervou. ale ked niekto chce mat dusu na pokoji, nech si vzorkuje aj 96kHz, ved dnes uz nie je problem s diskovym miestom.
ddd
Thu, 10/23/2014 - 20:28
Believeme, posledna otazka: mas ty na tom svojom high-endovom eno-nuno zosilnovaci take 2 cudliky s nazvom bass a treble?
Add new comment
About text formats
TOPlist