Majú regulátory ventilátorov ešte význam? Presvedčíme sa s Gelidom

 

Dnešná recenzia bude trohu netradičná. Na jej konci sa totiž zamyslíme nad významom externých či interných regulátorov otáčok pre ventilátory nakoľko drvivá väčšina dosiek a ventilátorov umožňuje softvérovo cez PWM meniť otáčky ventilátorov. Oplatí sa tak ešte investovať navyše peniaze do hardvérových regulátorov otáčok? Aké výhody a nevýhody prinášajú užívateľovi oproti softvérovému regulovaniu? Pre tieto a ďalšie otázky poslúži regulátor Gelid SpeedTouch 6 do internej 5,25" pozície.

 

Ako na prvú vec sa pozrieme na dnes testovaný kúsok, ktorým je spomínaný regulátor SpeedTouch 6 od spoločnosti Gelid. Ten sa v slovenských e-shopoch predáva od 28€  a ide tak o jeden z tých lacnejších regulátorov do internej 5,25" pozície. Približne 30€ je však suma, ktorá by sa dala investovať napríklad do iného, lepšieho komponentu. Akými výhodami sa nás tak snaží tento regulátor dostať?

 

Regulátor dorazil v pomerne malom, jednoduchom balení. Otvorením sa naskytne pohľad na návod, pod ktorým sa v papierových výliskoch ukrýva regulátor a potrebné príslušenstvo. Regulátor a príslušenstvo našťastie nie je voľne pohodené v krabičke, ale je precízne uložené v antistatických vreckách.

 

    

 

To tvorí 6 teplotných senzorov, 6 káblov na pripojenie ventilátorov, 1 MOLEX napájací kábel, 6 pások na prilepenie čidiel a 4 skrutky na pripevnenie regulátora do 5,25" pozície. Ide možno o drobnosť ale o praktickú nakoľko bez nich by ste museli ešte hľadať skrutky patričných rozmerov. Pochváliť musím výrobcu aj za priloženie 2 teplotných senzorov navyše v prípade, že sa nejaký poškodí.

 

 

 

 

Hlavnou a užívateľsky jednoduchšou časťou je predná časť regulátora, ktorej dominuje displej s modrým podsvietením. Jeho uhlopriečku výrobca nedefinuje, iba uvádza šírku 113mm a výšku 26mm. Ide o kapacitný typ displeja, ktorý kryje ešte ochranná fólia. Pre lepšie ovládanie ju samozrejme odporúčam odstrániť.

Okolie displeja je pomerne čisté a pôsobí elegantným a luxusným dojmom. Ten dotvára najmä brúsený hliník. V pravom rohu si našlo miesto logo Gelid.

 

Pre kutilov a pokročilejších užívateľov je určite zaujímavejšia vnútorná strana chladiča. Na tej sa totiž tradične nachádza plošný spoj s potrebnou elektronikou. 

 

Na plošnom spoji nájdeme 6 trojpinových konektorov pre ventilátory a rovnako 6 dvojpinových konektorov zoradených za sebou pre teplotné senzory. Pre identifikovanie konektorov pre ventilátory poslúžia aj malé popisy na PCB. Vedľa trojice konektorov pre ventilátory je väčší 3-pin pre privedenie elektriny. Na druhej strane tohto kábla nájdeme veľký MOLEX konektor, ktorý sa v dnešnej dome už často nepoužíva.

 

 

Okrem konektorov je na plošnom spoji samozrejme aj množstvo kondenzátorov, cievok a čipov. Práve na trčiace cievky si dávajte pri montáži pozor nakoľko nie je problém ohnúť ich či v horšom prípade až zlomiť.

 

Inštalácia regulátora však nie je nijak komplikovaná. Stačí s pomocou priložených skrutiek priskrutkovať regulátor do 5,25" pozície, pripojiť MOLEX kábel do zdroja a 3-pin konektor na regulátor a základná montáž je hotová. V takomto stave by však regulátor sotva plnil svoj účel a tak ideme pridať nejaké ventilátory a teplotné sonzory. 

 

 

Regulátor podporuje ako 3-pinové tak i 4-pinové ventilátory čo samozrejme radi počujeme. Pripojenie ventilátorov je hračka, stačí jeden koniec pichnúť do regulátora a do druhého konca ventilátor.

 

 

Poteší aj označenie káblov pre ventilátory. Vďaka ním budete mať lepší prehľad o tom, ktorý ventilátor je k čomu pripojený. Káble sú dlhé 60cm čo je viac ako dostačujúce. Regulátor je schopný dodať výkon až 30W na kanál a dovedna vie obsluhovať 6 ventilátorov.

 

 

Pre kompletnú montáž zostáva už len pripojiť teplotné senzory, ktorých je rovnako 6 (plus 2 náhradné). Tieto senzory sa zapájajú do radu konektorov na plošnom spoji a priloženými páskami sa upevňujú na želané miesta (pevný disk, pasív na doske...). Teplotné senzory sú taktiež identifikované pomocou značiek.

 

 

Montáž nesprevádzali žiadne nepríjemnosti a všetko išlo podľa plánu. Jedna vec, ktorej sa pri regulátoroch celkom nezbavíte je množstvo káblov, ktoré pobudnú v skrini a dokážu narobiť poriadny neporiadok. Veď stačí mať len 3 ventilátory (predpokladám, že človek, ktorý ma v PC len 1 či 2 ventilátory si nebude kupovať regulátor otáčok), 3 teplotné senzory a rázom je v skrini o 7 káblov viac (počítam aj MOLEX pre napájanie). Tento chaos dokážu čiastočne upratať skrinky so zadným priestorom pre schovanie káblov no i tak sa ich celkom nezbavíte.

 

 

 

Montáž máme úspešne za sebou, poďme  sa pozrieť ako dokáže skrotiť  naše ventilátory. Pripojených máme plných 6 ventilátorov  - SilverStone FQ 122, LEPA Bol.Quiet Tri-speed, Enermax Magma, WingBoost 2 a dva kusy SilentiumPC Zephyr 120.

 

Po prvom zapnutí počítača sa automaticky zapne aj regulátor a všetky ventilátory sa roztočia maximálnou rýchlosťou. Displej s modrými znakmi informuje o aktívnom ventilátore (t.j. ten, o ktorom zobrazuje aktuálne informácie a teploty). Intenzitu displeja je možné meniť v troch krokoch pomocou tlačidla so symbolom slniečka.

 

 

Špecialitou regulátora je aj zámok. Teda nie fyzický ako na bicykel, ale zámok displeja. Ten je symbolizovaný symbolom zámky a pokiaľ svieti, nie je displej možné ovládať. Pre zmenu otáčok, podsvietenia alebo aj pre vypnutie displeja tak najprv treba stlačiť symbol zámky, ktorý sa následne rozbliká. Iba počas toho ako symbol bliká je možné meniť nastavenia. Symbol bliká 10s po poslednom dotyku to znamená, že displej sa po 10s od posledného kontaktu uzamkne a pre ďalšie nastavenie je potrebné ho odomknúť.

 

Nad symbolom zámky je symbol, ktorý snáď pozná každý. Avšak pozor, nejde o vypnutie regulátora, ale iba o vypnutie/zapnutie podsvietenia. Po stlačení tohto symbolu sa teda ventilátory naďalej točia. Opätovné rozsvietenie regulátora prebehne tak, že prstom klepnete na ľubovoľné miesto na obrazovke regulátora.

 

Vedľa trojice prvých symbolov nájdeme symboly A a M. Tie značia či prebieha regulácia daného ventilátora automaticky alebo manuálne. Pri automatickej regulácii nie je možné zvyšovať či zvyšovať otáčky ventilátora a regulácia prebieha automaticky na základe teplôt daného senzora.

 

 

Ďalej nasleduje informačná časť o otáčkach ventilátora a teplotách. Kliknutím na teplotu je možné meniť medzi zobrazovaním v stupňoch Celzia alebo fahrnetioch. Senzory dokážu zaznamenávať teploty v rozsahu 0°C až 100°C.

 

 

Posledné ikonky zobrazujú ponuku, ktorou je možné vyberať ventilátor ktorý chceme ovládať a stupnicu regulovania. Zvyšovanie či znižovanie otočiek možno vykonať cez symboly + a -.

 

Ovládanie regulátora musím pochváliť. Moje dotyky pomerne robustným, chlapským prstom rozpoznával presne a bez potreby väčšieho prítlaku, ktorý je potrebné vynaložiť pri rezistívnych displejoch.

 

Páči sa mi aj možnosť regulovať intenzitu podsvietenia. Pri manuálnej regulácii je možné ventilátory aj úplne zastaviť. Pri nastavení nízkych otáčok ventilátorov regulátor pustí do vetvy najprv plných 12V a následne ventilátor zreguluje na požadovanú rýchlosť/napätie. Odpadáva tým problém u niektorých ventilátorov, ktoré majú pomerné vysoké štartovacie napätie a pri nízkych hodnotách by sa ani nenakopli.

 

Na rozdiel od iných regulátorov však nie je možné regulovať aj hranice teplôt, pri ktorých sa majú roztočiť ventilátory na maximálne otáčky. Otáčky ventilátorov sa na základe teplôt menia iba v automatickom režime kedy užívateľ nemôže do regulovania nijako zasahovať. Taktiež nie je možné nastaviť teplotu, pri ktorej by sa pustil akýsi obrazový alarm (regulátor nedisponuje žiadnym reproduktorom).

 

 

Zostáva už len konštatovať to, čo sme dnes zaznamenali. Gelid SpeedTouch 6 ma príjemne prekvapil. Spracovaním, výbavou ale aj funkčnosťou. Napriek tomu by som tento regulátor charakterizoval ako regulátor pre menej náročných užívateľov, ktorí nevyžadujú doplnkové funkcie či konštrukciu ktorú poskytuje napríklad drahý regulátor NZXT Sentry LXE.

 

 

To však nemení nič na tom, že SpeedTouch 6 odvedie svoju robotu výborne. Ovládať dokáže nezávisle až 6 ventilátorov naraz s vysokým výkonom 30W, poskytne prehľadné a presné ovládanie a solídnu konštrukciu s elegantným vzhľadom. Ako som spomínal v závere predošlej kapitoly, páčila sa mi možnosť regulovať podsvietenie, vypínať úplne ventilátory a aj to, že pri štarte púšťa do všetkých vetiev plných 12V čo je však zrejme vlastnosť všetkých lepších regulátorov. Zaujímavá je aj funkcia automatického zámku.

 

Oproti iným regulátorom môže niekomu chýbať možnosť nastavovať stropy, pri ktorých sa ma pustiť alarm alebo teplotné limity pri ktorých sa majú ventilátory roztočiť na maximum. Za svoju cenu však regulátor určite mnohých zákazníkov nesklame.

 

 

 

Ruku na srdce - koľkí z vás venujú čas manuálnemu nastavovaniu otáčok a nenechávajú všetko na automatiku, ktorá sama inteligentne mení otáčky podľa zaťaženia  a teplôt? Pravda je taká, že drvivá väčšina užívateľov a to aj pokročilých, ponecháva otáčky ventilátorov automatike. A kedže to má na starosti automatika, nie je jedno či sa o to stará regulátor alebo priamo základná doska? 

 

Mnoho užívateľov pohŕda regulátormi nakoľko dnes aj dosky nízkej triedy umožňujú meniť otáčky pomocou PWM. A to nie len priamo v BIOSe ale aj pomocou celej plejády rozličného softvéru, ktorý niekedy prikladá sám výrobca základnej dosky (ako napríklad skvelý Fan Xpert od ASUS). Ide jednoznačne o najlacnejšiu a aj veľmi pohodlnú cestu ako regulovať ventilátory. Regulátor môže dostávať zmysel v prípade, že má užívateľ viac ventilátorov ako mu umožňuje regulovať cez PWM základná doska (pozor, nie všetko čo je na doske 4pin je aj PWM, v skutočnosti môže aj 4pin ponúkať reguláciu v DC režime cez zmenu napätia). Štandardne však väčšina zostáv dokáže ovládať minimálne 4 ventilátory čo by malo byť dostatočné množstvo aj pre náročných užívateľov. Ak má však predsa len niekto viac, napríklad 6 ako my v dnes teste, môže mu takýto regulátor pomôcť.

 

    

 

Menej využívaná a menej pohodlná možnosť je "hardvérová" regulácia. Ku niektorým ventilátorom totiž výrobca pribaľuje aj rôzne Low Noise adaptéry či jednoducho redukcie, ktoré majú za úlohu znížiť hlučnosť ventilátorov znížením ich otáčok. Pre využitie tejto služby je však potrebné zapojiť túto redukciu medzi dosku a ventilátor čo nie je už také pohodlné. Tieto redukcie tiež majú napevno nastavenú maximálnu rýchlosť, s ktorou sa vetrák bude otáčať takže vyššie sa už ísť nedá.

 

 

PWM je pohodlné, lacné, jednoduché. O čo tak ide pri regulátoroch? Naskytá sa jedna z odpovedí: efekt. Šťukať do krásneho dotykového displeja môže byť pre niekoho frajerina, či má jednoducho z toho radosť. Z detských čias asi vo mne zostala radosť z pekných svietcich vecí a aj mňa regulátor od Gelid dostal svojim displejom. Ako dlho to však bude niekoho baviť? Prvý týždeň, mesiac? Zostane všetko napokon opäť na automatike? istý význam dáva použitie regulátorov v rôznych modingovych zostavách kde môžu dotvárať celkový dizajn skrine.

 

S použitám regulátorov vzrastá aj počet káblov v skrini. Nejde len o estetickú záležitosť ale pre zlepšenie prietoku vzduchu je vhodné káble upratať, najlepšie za zadnú stenu skrinky.

 

 

Istý zmysel môžu mať regulátory aj ako informačný panel. Akou rýchlosťou sa točí ventilátor na chladiči pre CPU? A aký horúci je pasív? Netreba zapínať aplikáciu, stačí zohnúť hlavu a pozrieť sa. Druhá vec je, že v danom momente zobrazuje regulátor údaje len o jednom ventilátore/teplote a pre zobrazene ďalšej je potreba prepnúť sa na iný ventilátor. Aplikácia zobrazí naraz informácie o všetkých ventilátoroch a teplotách.

 

Nechcem regulátory odsudzovať ale keď sa na ne pozrieme čisto z praktického hľadiska ide o zbytočnú kategóriu hardvéru. Isteže, stále sa nájde skupina užívateľov, pre ktorých majú význam či už ide o akúsi psychickú záležitosť typu "mám regulátory rád, páčia sa mi", alebo o praktickú kedy niekto skutočne aktívne reguluje veľa ventilátorov.

Práve tou praktickou a najväčšou výhodou regulátorov je ich výkon. Regulátor si človek nemusí kupovať preto, aby denne menil otáčky ventilátorov ale preto, aby vôbec mohol prevádzkovať ventilátory na daných otáčkach, konkrétne nízkych otáčkach. Ktorá doska vám dokáže dodať 30W pre jeden ventilátor ako dnes testovaný regulátor? Pravdou je, že ak si nastavite pre ventilátory na doske nízke otáčky, základná doska vám ich kvôli vysokému štartovaciemu napätiu niektorých ventilátorov (napr. niektoré Noctua ventulátory) ani neroztočí. Výkon je najsilnejší argument hovoriaci za používanie regulátorov, ktorý všetky predošlé protiargumenty tak trochu maže.

 

 

Presnosť merania otáčok či teplôt môže taktiež nahrávať regulátorom. Možno ste si už totiž všimli, že po zapnutí dvoch odlišných programov sa otáčky alebo teploty nie tak celkom zhodovali. Stačí aby aplikácia napríklad nepodporovala konkrétny Super I/O čip a výsledkom sú nekorektné či žiadne údaje a obmezdená možnosť regulovania.

 

Koľkí z vás nejakým spôsobom regulujú otáčky svojich ventilátorov? A koľkí to robíte cez regulátor? Neváhajte sa so svojim názorom na recenziu alebo na celú problematiku regulátorov podeliť v komentároch!