Toshiba Qosmio X500 - recenzia

Úvod, vzhľad

Myslím, že firmu Toshiba netreba veľmi predstavovať. Na trhu mobilných počítačov ide bez pardónu o jedného z najvýznamnejších hráčov a takisto v našich končinách ju pozná hádam každý. Neraz sme sa s jej notebookmi mierených do rôznych zákazníckych kategórii stretli aj na stránkach pc.sk a neraz v testoch dobre obstáli, hovoriac tak o svojich kvalitách. V recenzii si na mušku vezmeme to naj z aktuálnej ponuky Toshiby, multimediálny a herný notebook Qosmio X500. Ak je vaším cieľom mať top-notebook, ale ešte ste nevyleteli do vesmíru s lietajúcimi taniermi Alienware, je pravdepodobné, že budete zvažovať aj tento kúsok.

Nehľadiac na jeho 17-palcovú uhlopriečku, všetci, čo mali čosi dočinenia s modelom X300 vedia, že to je notebook naozaj mohutný. Jeden by sa mohol až zľaknúť pri pomyslení na to, ako by potom mohol model X500 vyzerať. Možno trošku prekvapivo ale dôvod na obavy nie je. I keď X500 prichádza s až 18,4-palcovým displejom, v Toshibe tentokrát nesiahli po nehanebne veľkom tele. Rozmery notebooku zostávajú síce veľké, no plne zodpovedajúce uhlopriečke. Dizajn sa tento raz uberá viac smerom konzervativity než extravagancie. Zmizli plamene z veka a rovnako tak aj "opancierovanie". Ono ani niet divu. Striedmejší, avšak stále elegantný dizajn, má podstatne väčšiu šancu zaujať zákazníka. Je ale až na počudovanie, že čosi tak krotko vyzerajúce v sebe skrýva toľko výpočtového výkonu.

Qosmio je vyhotovené v dvojfarebnej kombinácii plastov - červenej a čiernej, otvorené telo ale odhaľuje, že má predovšetkým čierny ráz. Jedine rám okolo mriežok satelitov, tlačidlá touchpadu a hrany displejovej časti a tela sú červené, vytvárajúc tak dojem milej IT-tváričky. Multimediálny a lesklý žiaľ naďalej v rozumoch výrobcov či dizajnérov zostávajú byť synonymami. Lesklých plastov sa teda nezbavíme ani tu a je to veľká škoda. K odtlačkom a mastnotám už ozaj len ryhu kľúčom pridať. A že je to Toshiba, tak sú lesklé aj klávesy... Po čiernej časti tela je natiahnutá sieť kosoštvorcov so sivými hranami, znateľne spestrujúcimi čosi, na čo by sa bolo bez textúry asi len sotva pekné pozerať.

Veko je vpredu obložené množstvom gumových nožičiek, aby sa určite zabránilo, z hľadiska displeja, nežiaducim dotykom s klávesnicou. Zadná časť veka je, podobne ako predok, potiahnutá textúrou, plus je doplnená o obligatórny nápis nesúci ctené meno nášho krásavca. S telom je spojené jedným širokým kĺbom, na ktorom je uchopené tak, že sa veko otváraním zasúva dozadu za telo až v konečnom dôsledku zamedzí vyklopiť sa o viac než 130 stupňov. Normálne by som to považoval za problém, u tohto notebooku ale nepredpokladám, že by si ho ktosi do lona ukladal (keď už, tak jedine od radosti, prvých pár dní :)). Skôr sa ráta s tým, že notebook bude popri službách pracovného nástroja vykonávať aj funkciu protiprachového filtra na stole, na ktorý keď Qosmio raz položíte, už s ním dlho nepohnete.

Konštrukcia je dostatočne pevná. Nakoniec, aj by sa patrilo. Nič nepoteší viac ako 6 kilogramov hrkotavého materiálu. Plasty na väčšine notebooku sa neprehýbajú ani pod silnejším tlakom. Výnimku tvorí zadná časť veka. Je však pochopiteľné, že na ploche s uhlopriečkou vyše 18 palcov bez vnútornej výstuže k istým prehybom dochádzať bude.

Pár pohľadov ešte venujme spodnej časti šasi. Vidíme tri odnímateľné diely, zastrešujúce dvojicu šácht pre pevné disky a kryt s vetracími otvormi, pod ktorým sú umiestnené pamäťové moduly a procesor. Hore možno registrovať dvoje ústia ventilácie a hneď pod nimi mriežkovanie, cez ktoré ventilátory nasávajú chladný vzduch do notebooku. Celú ľavú spodnú šestinu plochy si zobrala batéria.

Klávesnica, touchpad, zvuk

Samotná klávesnica z hľadiska rozvrhnutia tlačidiel obišla z mojej strany bez problémov. Priestoru bolo dosť a vo výsledku to aj vidno. Výhrady mám skôr k vyhotoveniu. Pominúc lesklú povrchovú úpravu kláves, posťažujem sa na nie celkom dobre doliehajúce klávesy šípok, medzerníka, pravého shiftu a nuly na numerickej časti. Plávajú a to sa mi nechce páčiť.

Numerický blok je štandardný, nie je dôvod sa k nemu nejako bližšie vyjadrovať.

Štandardnú klávesnicu dopĺňa multimediálna časť, z ktorej viete ovládať prehrávanie hudby či videa, hlasitosť, môžete cez ňu spustiť Windows Media Center a špeciálny ECO-režim (ikona s príznačným symbolom Zeme ako zeleného jabĺčka). Tento blok bol z obvyklej pozície nad klávesnicou presunutý na ľavú stranu notebooku. To žiaľ so sebou prináša len nevýhody a pre mňa osobne ide zároveň aj najväčší neduh Qosmia. So železnou pravidelnosťou narážate na jednu z dotykových plôch a Media Center spúšťate jedna radosť. Vďaka windowsovej technológii SuperFetch v symbióze s mnohým gigabajtmi operačnej pamäte sa tak po malej chvíľi z Media Center stane najrýchlejšie spúšťaná aplikácia. Vskutku obdivuhodné... Po určitom čase som si navykol malíček držať v pohotovostnej polohe, klávesnica tu ale nie je na to, aby ma otravovala natoľko, že sa jej prispôsobím. So samotným písaním ale problém nebol, len by klávesy mohli byť menej klzké.

Touchpad je identický s tým z Qosmia X300, preto o ňom len stručne. Jeho povrch je zajedno s notebookom. Je akoby len matnou fóliou na ňom nalepenou. Ovláda sa pohodlne, občas však má problém s dávkovaním jemných pohybov. Pri FullHD rozlíšení sa stane, že netrafíte presne ten pixel, ktorý by ste chceli a vyžaduje si to úpravu citlivosti kurzora. Inak je ale bezproblémový, rovnako ako aj jeho tlačidlá. Navyše, touchpad je mutlitouch. Samotný multitouch prirodzene automaticky neznamená komfort ovládania dobre známy z Mac OS. Na to by museli dospieť takisto windowsové aplikácie.

Keď som pod displejom zbadal dva satelity, hneď som notebook otáčal v snahe nájsť ďalšie dva a subwoofer. To som ešte netušil, že moja snaha je márna - Qosmio X500 disponuje len stereom. A vynahradilo to aspoň jeho kvalitou? Určite áno. Zvuk bol čistý a silný, iba v prípade, že som tomu "vytočil" cez 90% sa začal skresľovať a dostavilo sa aj pukanie a šum.

Keďže pochádza Qosmio od Toshiby, niet divu, že reprosúprava je z dielní Harman/Kardon. Dokonca je ovenčená aj titulom Dolby Home Theater, aby aspoň papierovo bolo nechané vyniknúť jej kvalitám.

Displej, konektory

Multimediálny počítač bez veľkého displeja ako keby ani nebol. Preto veľmi vítam po uhlopriečke až 18,4-palcov široký zobrazovací priestor s plným HD rozlíšením 1920x1080 bodov. Dodávajú sa aj verzie s rozlíšením 1680x945, čo síce je stále dosť, ale už to nie je to pravé orechové. Mimochodom, kritizovať v tomto prípade pomer strán 16:9 nemá zmysel - ako rozlíšenie, tak aj obrazová plocha sú viac než dostatočne veľké, aby o pár milimetrov nižšia výška obrazovky mohla pôsobiť starosti.

Čo však farebné podanie? Stojí za to? Tu už si tak istý nie som. Napriek tomu, že celkový dojem z displeja je nadpriemerný, kalibrácii som sa nevyhol a ani po nej som všetky nedostatky neodstránil. Problematická bola, ako inak, žltá. Pôsobila veľmi studeno, čo do oka padlo hneď pri prvom pohľade na pracovnú plochu. Po zredukovaní nedostatku na minimum už bol farebný zážitok o poznanie lepší. Ostrosť obrazu je vynikajúca, najmä sledovanie filmov plnom HD rozlíšení je lahôdka. Línie a obrysy objektov sú výrazné, na tvárach vidno póry... Problém nie je sa na displej pozerať ani z väčšej vzdialenosti. Dokonca by som povedal, že istý odstup je žiadaný. Inak to je ako pozerať na veľký LCD televízor z metrovej vzdialenosti.

Pozorovacie uhly sú priemerné, v tomto smere sa revolúcia nekoná (a žiadnu som ani nečakal). Horizontálne uhly sú dobré, vertikálne horšie. Platí klasické odporúčanie - podľa možnosti nepozrať na displej z hora (presvietenie scény) a už vôbec nie zospodu (z obrazu negatív), ale snažiť sa držať hlavu v jednej línii s ním. Na tom či ste vpravo, či vľavo, nezáleží. Podsvietenie bolo v zásade dobré, výkyvy bolo pozorovať len na spodnej strane displeja. O malý kúsok smerom nadol nevhodne umiestnená trubica totiž jemne prerážala svetlom von. Všimnete si to skôr pri tmavých scénach, ale efekt je pozorovateľný vždy. V každom prípade, môže ísť len o chybu kusu (čo asi aj bude) a keby aj o chybu nešlo, nevadí - pri práci vôbec neprekáža.

Displej má lesklú povrchovú úpravu, takže na použite na vonku je nevhodný. Majiteľovi Qosmia X500 tento fakt však môže byť pokojne ukradnutý, aj tak by ho von nevládal vyniesť a nechá si ho radšej pekne položený na svojom miestečku.

Ponuka konektorov je pestrá a široká - pripojíte sa prakticky so všetkým. Zoberiem to z ľavého boku. Pre sieť je tu konektor RJ45, ktorému robí spoločnosť kombinovaný USB/eSATA port. Obe samozrejme ešte len vo verzii 2. Na tretiu generáciu oboch rozhraní v mobilnej sfére si ešte nejaký ten piatok počkáme. Ďalej nasleduje "čistý" USB, HDMI pre zapojenie napr. televízora či pripojenie externého monitora, konektor i-Link (označenie Toshiby pre FireWire) a napokon optická mechanika.

Ľavý bok je o čosi skromnejší, má ale čo ponúknuť. Konektorová zostava začína dvojicou zvukových jackov, párom USB portov, pokračuje cez analógový VGA konektor a priestor pre sieťový kábel a končí zámkom kensington. No týmto konektorová výbava ešte nekončí.

Na prednej strane totiž možno hneď vedľa vypínača Wi-Fi nájsť čítačku pamäťových kariet. Vpravo na hrane, kde sa telo zahýba, je na červenom páse umiestnená pätica diód signalizujúcich, čo sa s notebookom práve deje. Svetielka nie sú štandardne ostro modré, ale príjemne červené. Keď je Qosmio uvedené do spánku, Power dióda nebliká, ale postupne zhasína a rozsvecuje sa, čo je pre oči podstatne menej dráždivé (ak vôbec).

Koho by zaujímala aj zadná časť - nachádzajú sa tu dva výfuky vetrania. Áno, dva. To je o jeden viac ako býva zvykom. Keď sa totiž Qosmio rozohní, treba ho riadne chladiť.

Konfigurácia, príslušenstvo, záruka

Konečne sa na trh ráčila dostaviť dlho očakávaná mobilná platforma Intelu. Stredobodom pozornosti a hlavným jej ťahákom sa stali dvojjadrové procesory Core i7-6xx s jadrom Arrandale (architektúra Westmere) a štvorjadrové Core i7 s jadrom Clarksfield (Nehalem). Prvé menované sú vyrábané 32-nm procesom a integrujú v sebe grafické jadro. Druhé menované sú vyrábané ešte 45-nm procesom a grafické jadro neintegrujú. S ich nasadením so slabými integrovanými grafikami sa v notebookoch jednoducho nepočítalo a ani nebude (podobne tak tomu je aj u desktopových derivátov Nehalem procesorov). Qosmio dostalo do vienka štvorjadrový model Core i7 72OQM pracujúci na nominálnej frekvencii 1,6 GHz. Niekomu sa to môže zdať málo, lenže výkon nových procesorov je obrovský, a tak sa s frekvenciami mohlo ísť o niečo nižšie. Aby sa ale čiastočný handicap v jednovláknových aplikáciách vyrovnal, dokáže procesor v závislosti od vyťaženia ostatných jadier frekvenciu jedného popohnať až na vysokých 2,8 GHz.

Úlohu vyresľovača na seba zobral čip GeForce GTS250M. S 96 shader jednotkami sa toho už tá plno zvládnuť a postačil by aj na serióznejšie hranie, ale.. Rozlíšenie displeja je privysoké na to, aby ste si každú hru mohli vychutnať v plnej plynulosti. Predsa len, použitá dedikovaná grafika za výkonom len zospodu šplhá k desktopovej GeForce 9600GT. To síce nie je žiadny slimák, ale takisto žiadny šampión. Pozitívom jadra aspoň zostáva nový 40-nm výrobný proces a pribudnutá podpora API DX 10.1. Oproti starším súrodencom bol prepracovaný tiež pamäťový radič. Po novom sú pamäte pripojené po užšej 128-bitovej zbernici, lenže pamäte sú už moduly typu GDDR5 a bežia na dvojnásobnej frekvencii (tým sa strata na šírke zbernice dohnala).

Štyri gigabajty operačnej pamäte by človek považoval u takéhoto notebooku za samozrejmosť, avšak nedočkal som sa.. Dopadlo to ešte lepšie - v notebooku bolo nainštalovaných celých šesť gigabajtov! To už je kapacita viac ako solídna a priemerný používateľ bude mať skutočne problém ju využiť. Ide o moduly typu DDR3 a pracujú na efektívnej frekvencii 1066 MHz.

Pre pevné disky si Qosmio prichystalo dve šachty a obe aj zaplnilo. V konfigurácii, ktorá sa dostala mne, to boli dva 500 GB veľké pevné disky Toshiba, každý s 8 MB vyrovnávacej pamäte a 7200 otáčkami za minútu. I keď by dvojica diskov mohla naznačovať ich zapojenie do poľa, žiadne sa nekoná. Disky sú samostatné a bez možnosti vytvorenia RAIDu (rovnako ako aj X300). Takisto je možné miesto "zastaraného" pevného disku použiť nový SSD, čím odstránite ručnú brzdu počítača.

Ako inak, optická mechanika je BlueRay. Bez nej by sa dnes už multimediálny stroj nezaobišiel. Samozrejme, podporované tiež čítanie a zapisovanie CD a DVD médií.

Batériou s kapacitou 87 Wh by niektoré notebooky vydržali fungovať večne, tu sa trošku uskromníme:) Spotreba nie je až tak vysoká, ale skúste notebook zaťažiť... Napriek kapacite nie sú jej rozmery prehnané, i keď, ako sme mali možnosť vidieť v prvej kapitole, svoj kusisko si odkrojí.

Operačným systémom sa stal Windows 7 Home Premium v 64-bitovej edícii. Vďaka tomu si užijete nielen všetkú inštalovanú pamäť, ale navyše aj v množstve programov dostanete pár percent výkonu navyše ako bonus (prirodzene, bude musieť ísť o pamäťovo náročné či 64-bitové aplikácie, prípadne kombináciu týchto dvoch). Táto voľba ma samozrejme rozplesala a teším sa aj na ďalšie a ďalšie notebooky, ktoré sa odhodlajú vybrať týmto smerom.

Medzi predinštalovanými nájdeme klasické aplikácie ako 60-dňová skúšobná verzia balíka Office Home či McAfee antivírus v 30-dňovom skúšobnom variante. Predinštalovaný je takisto software ako Silverlight, Acrobat Reader či Java Runtime, o zbytočnú námahu z inštalovania tak budete ukrátený.

Nedielnou súčasťou konzumentských notebookov Toshiba sú všemožné utility na uľahčenie užívateľovho života (konfigurácia siete, vypaľovanie optických diskov) a monitorovanie "zdravia" počítača. Všetko to vie byť software veľmi nápomocný, lenže väčšinu času ho používať nebudete, tak ho odporúčam hneď vyradiť zo startup procesov (prípadne ak chcete, rovno ho zlikvidovať). Ak aj ste paranoik, nešika, či nie, minimálne jednu utilitu by som však nevyhadzoval - monitor pevného disku. Vďaka nemu vie v prípade otrasu či nárazu pevný disk efektívne odstaviť hlavy sponad platní a zabrániť ich neodvratnému poškodeniu.

Myslelo sa na ekológiu a tak sa do Qosmia dostal režim ECO sprevádzaný utilitou. Tá vám vie nielen zobraziť aktuálnu či kumulovanú spotrebu notebooku, ale napr. aj vyrátať emisie CO2 za deň, týždeň či rozsiahlejšie časové obdobie.

Na notebooky Toshiba zakúpené na našom území sa vzťahuje štandardná dvojročná záruka typu bring-in (carry-in). T. z., že v prípade, že na notebooku vznikne problém podliehajúci záručným podmienkam, zákazník ma možnosť obrátiť sa na autorizovanú inštitúciu Toshiba (servisné stredisko, predajca), ktorá následne uhradí všetky náklady súvisiace s opravou, prípadne výmenou notebooku. Samotné náklady na dopravu do a z autorizovaného strediska si ale v plnej miere hradí zákazník sám. Ak zákazník nechá manipuláciu s notebookom na iné ako autorizované stredisko, záruka ihneď zaniká.

Predtým ako sa na firmu Toshiba obrátite s problémom, je vhodné si pripraviť niekoľko údajov, aby ste sa vyhli zbytočným komplikáciám. Ide o označenie výrobku, čísla modelu, sériového čísla, popisu problému a podobne. Môže sa stať (a asi aj stane), že budete požiadaný o riadne označený doklad o zakúpení, takže je vhodné mať ho pri návšteve autorizovanej inštitúcie u seba.

Podrobnejšie informácie sa dozviete z manuálu, ktorý dostanete priložený k notebooku, avšak kvôli aktuálnosti asi bude najlepšie obrátiť sa na miestnu internetovú stránku výrobcu.

Metodika testovania

Konfigurácia notebooku je asi tým prvým, po čom zákazník pozerá. Výkonný procesor, veľa pamäte, diskrétna grafická karta - toto všetko, samozrejme za čo najpriaznivejšiu cenu, sú tie najlepšie lákadlá. Nie každý si však na základe komponentov dokáže urobiť aspoň približnú predstavu o výkone či o spotrebe mobilného zariadenia, a presne to je moment, keď na rad prichádzajú testy. Pri testovaní sa zameriavame prevažne na aplikačný výkon, výkon v hrách a na spotrebu. Výkon v umelých záťažových testoch nie je dôležitý, venovaná im preto bude minimálna pozornosť. Ak vás nezaujíma ako sa testovalo a chcete si len prezrieť výsledky, pokojne túto stránku preskočte.

Rôzne súčasti počítača sú merané v rôznych oblastiach. Procesor je preverovaný najmä v aplikačných testoch, umelému zaťažovaniu kvôli jeho výpovednej hodnote nevenujeme pozornosť. Situácia sa pri pokuse o zmeranie výkonu pamäťových modulov a pevného disku mierne komplikuje (je obtiažnejšie merať ich reálny prínos k výkonu), merané sú preto predovšetkým ich prenosové rýchlosti a latencie. Prejdime si ale všetko pekne po poriadku.

Aplikačný výkon je meraný v programoch PCMark05 a PCMark Vantage, ktoré dokážu rovnomerne zaťažiť CPU, pamäť aj pevný disk a svojím súborom testov (práca s fotografiami, zvukom, videom, (de)kompresia a šifrovanie súborov a pod.) reálne odrážajú výkon počítača pri každodennom nasadení. Na rozdiel od staršej verzie PCMark05, ktorá ponúka štyri rôzne sady testov, Vantage vie počítač otestovať až vo ôsmich kategóriách, a podáva tak presnejší obraz o výkone. Žiaľ, funguje len pod operačným systémom Windows Vista a novším. Majiteľom starších OS zostáva zapovedaný.

Ďalšie z aplikačných testov sú už špecializované na jednu konkrétnu činnosť. Zameriavame sa samozrejme len na také, ktoré búdu v globále robiť užívatelia najčastejšie. Sú to konverzia videa do rôznych formátov, práca so zvukom, kompresia súborov, práca v grafickom editore a hranie. Nezabudlo sa ani na osoby, ktoré budú na počítači modelovať.

Testy videa spočívajú v prevode videa v programe Super ©. Prevádza sa HD trailer na film Harry Potter and the Order of Phoenix s rozlíšením 1080p do formátu H.264 s rozlíšením 720p a MP3 stereozvukom s dátovým tokom 160kB/s.

Procesor ďalej zaťažujeme komprimáciou v archivátore 7-zip (verzia 4.6.5). Pakujeme adresáre nainštalovaných benchmarkov PCMark05 / Vantage a 3DMark06 / Vantage, ktorých spoločná veľkosť je 2,69 GB v 314 súboroch. Zabalený archív je následne rozbalený. Pri archivovaní sú všetky nastavenia ponechané na default, jedine kompresná metóda je zmenená na BZip2, aby program dokázal využiť aj viac ako dve procesorové jadrá (nechávajúc tak priestor na škálovanie pre štvor-, a v budúcnosti aj viacjadrové procesory). V minulosti bolo testované s nastaveným LZMA, preto sú kvôli odlíšeniu výkony v BZip uvádzané v tvare „názov_notebooku – Bzip“.

V grafickom editore Adobe Photoshop CS4 (a kvôli zachovaniu kompatibility s predchádzajúcimi recenziami aj v CS3) boli robené testy za pomoci sady skriptov zo stránky DriverHeaven. Spolu ide o asi tucet rôznych efektov, ktoré sú postupne jeden za druhým aplikované na obrázok v rozlíšení 7000x5443 (pre CS3 je to 5610x3740), tiež pochádzajúci zo spomínanej stránky. Tento test prevádzkujú aj weby ako napr. madshrimps.be alebo hardocp.com, takže nie je problém výsledky voľne porovnávať.

Posledným testom aplikačného výkonu je Cinebench R10. Nejde len o obyčajný syntetický benchmark, ale o program založený na profesionálnom 3D animačnom software CINEMA 4D od spoločnosti Maxon. Schopnosti výpočtových častí počítača preveruje v dvoch testoch. Prvým je softwarové renderovanie fotorealistického obrázku z priloženého súboru obsahujúceho 3D dáta. Tento test najprv beží len na jednom procesorovom jadre. Ak má procesor jadier viac, resp. ak má počítač viac procesorov, prebehne tento test ešte raz, tento krát už ale využije plnú výpočtovú kapacitu CPU. Druhým testom je vykresľovanie scény cez rozhranie OpenGL, kde sú preverené schopnosti grafickej karty.

Pamäťovým modulom najprv pridelí skóre PCMark Vantage (Memories Suite) a potom zmeriame ich priepustnosť a latencie v programe Everest Ultimate 5. Podobným spôsobom je preskúšaný aj pevný disk. Necháme prebehnúť PCMark Vantage (HDD Suite), za ktorým nasleduje HDTach, kde odmeriame rýchlosť čítania, zápisu a seek time (čas potrebný na presunutie hlavy z predchádzajúcej pozície na novú).

Grafická karta normálne býva preverovaná vo všeobecne známych benchmarkoch 3DMark06 a 3DMark Vantage a v niekoľkých hrách, tento raz si na mušku vezmeme ale len výkon v benchmarkoch. Na hry je jej výkon jednoducho primalý a testovanie by bolo len absurdnou stratou času.

Záťaž počítača pri bežnej práci je meraná softwarom ZiffDavis BatteryMark 2004. Nechá sa zbehnúť Life Test, ktorý systém v určitých intervaloch zaťažuje úlohami ako napr. práca v kancelárskom balíku, zápis na disk a ďalšie, simulujúc tak zaťaženie počítača pri bežnom nasadení. Výdrže pri prehrávaní videa, či už bežného alebo HD, je meraná za sledovania v programe Media Player Classic Home Cinema so zapnutou hardwarovou akceleráciou prehrávania. V prípade bežného videa ide o DVD filmu The Fountain prehrávaného z optickej mechaniky. HD video je zastúpené trailerom na film Harry Potter and the Order of Phoenix v rozlíšení 1080p, bežiacom v slučke.

Všetky testy prebiehajú s nastavením režimu spotreby na maximálny výkon s notebookom zapojeným do siete (s výnimkou merania spotreby, kedy notebook beží len na batériu). Keď je notebook napájaný z batérie, jas displeja je nastavený na 70%. Hlasitosť je vo všetkých prípadoch nastavená na 50%.

Ak je to možné, Wi-Fi adaptér je vždy zapnutý. Ak notebook disponuje BlueToothom, bude vypnutý. Spotreba pri bežnej práci a pri prehrávaní videa sa meria s nastaveným úsporným režimom. Na režim maximálneho výkonu beží notebook pri prehrávaní HD videa a hraní hry (simuluje slučka Canyon Flight v 3DMark06).

Testy procesora

O výkone vysokom výkone asi nikoho nebudem musieť presviedčať. Stačí letmý pohľad na skóre, ktoré sa točia okolo sedmičky a hneď je všetko jasné. Hodnotenie operačných systémov Windows je ale po vzore najslabšieho článku reťaze nekompromisné, a celkový index výkonu má hodnotu "len" 5,4 bodu. Vinu nesie pevný disk. Ak by sme mali do testu dodaný model s SSD diskom, bol by index o poznanie vyšší.

Umelý výkon vie byť niekedy niečo celkom iné ako výkon v reálnych aplikáciách. To našťastie nie je náš prípad. Qosmio si vedie výborne a pomyselné váhy nakláňa na svoju stranu. Možno nie tak výrazne ako by niekto čakal, to si ale stačí vybaviť okolnosti a hneď je všetko jasné.

Testy pamäte

Pamäťovým subsystémom X500 svojich súperov kompletne deklasoval. Škoda, že do reálu sa tieto výsledky prenášajú len veľmi málo.

Testy grafickej karty

Grafická karta preukázala dostatočný výkon, ale sami dobre vidíte, že v natívnom rozlíšení pri maximálnom nastavení detailov je to len tak-tak. Skutočne plnohodnotné hranie si vyžiada investíciu do drahšej konfigurácie, osadenej mobilnou GeForce GTX260M. Žiaľ, za vysoké rozlíšenie sa platí a vo svete notebookov to platí trojnásobne.

Testy pevného disku

Tu už to tak ružové nie je. Byť výkonom čistý priemer, to sa k ostatným komponentom nehodí. Pre dátový disk by bola táto rýchlosť plne dostačujúca, pre systémový by sa nám už do Qosmia žiadalo SSD.

Chladenie, hlučnosť, spotreba

Namerané teploty hovoria o väčšom zahrievaní predovšetkým procesora. Vyše 80 Celziových stupňov nie je najmenej a tieto teploty sa nejako do hlučnosti chladenia premietnúť museli. Navyše, občas sa stalo, že ventilátory sa nechceli spomaliť, a tak sa jednoducho zostali krútiť na vysokých otáčkach. Pod kontrolu ich bolo možné dostať jedine reštartom. Vyššie interné teploty sa našťastie nepremietli to zdvihnutých teplôt klávesnicovej oblasti šasi, ani počas záťaže preto nebol problém s notebookom pracovať. Zato "zadnica" sa vedela pri výstupe vetrania seriózne nahriať.

Výdrž na batériu sa nedala očakávať v extra výškach. Napriek tomu nie je najhoršia. Na jedno nabitie napríklad vydržíte pozrieť celý film v HD formáte a ak len surfujete po internete, zvládne Qosmio aj cez dve hodiny prevádzky bez externého zdroja energie. To pritom nehovorím o použití onoho špeciálneho ECO-režimu, ktorý spotrebu zrazí ešte ďalej ako štandardné windowsové režimy. Podľa informácii softwaru sa v tomto režime spotreba pohybovala na úrovni okolo 35 W so zapnutým WiFi. Naopak, maximálna spotreba pri záťaži sa vyšplhala až na 120 W. Rozdiel vskutku priepastný.

Záver

Tak, a je dobojované. Dostali sme sa až celkom na koniec a nastala nám preto príhodná doba na vyrieknutie ortieľa. So všetkými výhodami aj nevýhodami, ktoré takéto stroje obnášajú, Qosmio X500 je tým najvyšším multimediálnym zariadením, ktoré vie momentálne Toshiba ponúknuť. Odráža sa to najviac na výkone, ktorý je v závislosti od konfigurácie jednoducho vysoký, alebo ešte vyšší. A hanbu tento notebook nespravil ani náhodou.

Vizuálne oproti predchodcom zmiernil a je o krok bližšie k dospelosti. Lesklé plasty zostávajú, no už nie sú tak agresívne nablýskané ako za starých čias. Celkovo nastal posun k účelnosti pri súčasnom zachovaní elegancie a jemného puncu hravosti.

Ak by som mal celý notebook brať pozitívne, zamrzelo ma len zopár drobností. Najviac sa mi nepáčil presun rozšírených kláves naľavo vedľa hlavnú klávesnicu. Táto zmena vyústila do vzájomnej nekompatibility s mojou ľavou rukou. Občas vám proste nejaký prst "ustrelí" a nechcene spustíte média-prehrávač. Ďalej ma zamrzelo "iba" stereo ozvučenie. I keď kvalitné, chcelo by to viac satelitov. A do tretice... Do tretice by som azda mohol ešte spomenúť hlučnosť chladenia v záťaži a v závislosti od konfigurácie nedostatočný výkon pre hry v natívnom rozlíšení displeja.

Plánujete teda nahradiť svoj desktop niečím prenosným a máte drastické požiadavky na výkon? Ak ste ochotný investovať dostatočnú sumu, ťažko budete v našich končinách hľadať lepšieho kandidáta. Pre slovenského zákazníka sa črtá prakticky už len možnosť poobzerať sa v tábore MSI, kde vedia potešiť tiež veľmi dobre spracovanými notebookmi série GT640 a GT740, neponúknu ale tak veľký displej ani ostrosť zobrazenia, ktorú dopraje len Full HD rozlíšenie.

Za zapožičanie notebooku ďakujeme spoločnosti Toshiba.