Kergueleny sú súostrovie v južnej časti Indického Oceánu. Ostrovy boli objavené bretónskym moreplavcom Yves-Joseph de Kerguelen-Trémarecom vo februári 1772. Spočiatku boli využívané ako lovecké teritórium tuleňov až do ich kompletného vyhubenia na začiatku 20. storočia. Ostrovy navštívilo veľa expedícií, v roku 1776 dokonca aj James Cook.
Tento ostrov by ste učite nezaradili do svojho zoznamu prázdninových destinácii. Okrem toho, že flóra je chudobná, počasie je hrozné. Priemerná ročná teplota je 1-2 °C a vietor dosahuje rýchlosť 150 km/h, niekedy fúka rýchlosťou až 200 km/h. Prší alebo sneží 300 dní v roku. Na ostrove nie je žiadne letisko a preto ľudia a zásoby musia prísť loďou. Preto si život na týchto ostrovoch ľudia chceli trocha prispôsobiť.
V roku 1874 niekto priniesol na toto súostrovie európských králikov, zrejme s dobrým úmyslom, ako vynikajúci zdroj mäsa. Možno aj na prípravu vynikajúceho “Zajaca na víne”. Čo urobili králiky bez predátora? Králiky urobili to, čo vedia robiť najlepšie. Reprodukovali sa ako blázni a žrali strašne veľa vegetácie. Výskyt niektorých pôvodných rastlin rapídne klesal. Králičie nory urobili pôdu náchylnou k erózii a tieto zmeny v pôde dopomohli k invázii nepôvodných rastlín.
Johan Pansu z Univerzity of Grenoble vo Francúzsku a jeho spolupracovníci boli zvedaví, aké účinky mala králičia invázia na pôvodné huby, ktoré sú súčasťou zdravej pôdy. Vybrali si tri ostrovy súostrovia Kergueleny na štúdium: Grande Terre, kde sú mnohé miesta husto osídlené králikmi; Ile Guillou, kde boli králiky odstránené v roku 1994; a Ile Australia kde neboli nikdy žiadne králiky. Zozbierali vzorky pôdy z týchto jednotlivých lokácii a hľadali DNA týchto húb. Výsledky ich štúdie sa objavili 2. septembra v magazíne Biology Letters.
V skratke výsledkom je, že invazívne druhy môžu mať dlhodobý účinok na krajinu, a to aj po tom, čo sa ľudia pokúsili upratať ten neporiadok, ktorý napáchal európsky králik na tomto nehostinnom súostroví.
Zdroj: Science News
Add new comment