SK

Privítajte revolučný materiál. Už nikdy vám nebude zima!

Vedci na univerzite MIT vyrobili prelomový materiál udržiavajúci teplo. Nabíja sa zo slnečných lúčov! Má názov Azobenzén.

Väčšina projektov „koketujúcich“ so solárnou energiou sa sústreďuje na výrobu elektrickej energie. Vývoj na MIT sa zameral iným smerom. Nový materiál má tendenciu, a teda aj schopnosť pohltiť slnečné svetlo, pričom dochádza k zmene štruktúry materiálu. Ten po nabití dokáže udržať teplo veľmi dlhú dobu.

Po nešpecifkovanom spustení (zdroj neuvádza, čo pôsobí ako impulz) je možné materiál vybiť, kedy dochádza k pomalému uvoľňovaniu tepla. Technológia má slušné predpoklady na úspech, film (fólia) je totiž priesvitný a veľmi tenký. MIT predpokladá použitie materiálu v predných sklách auta či ako súčasť šiat. Nový „solárny polymér“ je tvorený z 3 vrstiev, pričom každá má hrúbku iba 4 - 5 mikrometrov. Prototyp dokáže zvýšiť okolitú teplotu o 10° C, čo stačí na roztopenie ľadu na skle, zbavíme sa tak zrejme orosených skiel a zrkadiel. Vo vývoji je už nový film, ktorý dokáže ohriať okolie až o 20° C. O technológii si môžete prečítať viac na stránke MIT.

Zdroj: MIT

Komentáre (5)
MQ
Konecne nieco, co znie naozaj zaujimavo. Teda aspon dovtedy, kym nebudu zverejnene vsetky ostatne parametre. Zaujima ma pocet "nabijacich/vybijacich" cyklov, teda zivotnost, mnozstvo ulozenej energie na 1kg hmotnosti, merna hmotnost no a samozrejme cena a vyrobne naklady. V nasich zemepisnych sirkach sa asi najviac energie pouzije na vyrobu tepla a teplej vody. V zodpovedajucom zasobniku by to mohlo mat vyuzitie. Samozrejme pri nizkej cene, pretoze inak to bude naozaj len ako dobry rozmracovac-odhmlievac okien na autach.
MMe17
ako pisu v original clanku ide o molekulu, ktora je stabilna v dvoch roznych stavoch. na prechod z "vybiteho" na "nabity" stav je potrebna energia, ktoru molekula pohlti. po dodani dalsieho, maleho, mnozstva energie sa molekuly vratia do stabilneho "vybiteho" stavu a uvolnia pohltenu energiu. takze zivotnost teoreticky neobmedzena, ale dochadza iba jednorazovemu uvolneniu, nejde o kurenie. resp. pri viacerych nezavislych vrstvach by tieto mohli uvolnovat energiu postupne. ale to uz by si zrejme vyzadovalo o dost zlozitejsiu konstrukciu aby sa zabranilo spusteniu retazovej reakcie pri uvolneni tepla.
evyskum
precitajte si o tom tiez tu: http://evyskum.sk/vedci-vyvinuli-velmi-uzitocny-material/
korund
A nejaký spôsob aplikácie čo sa týka zateplenia budov by nebol možný ? Tam by to bolo ako bomba.
front22
takze v anglicku si ho moc neuziju
Add new comment
TOPlist