Pri výskume prišla pracovná skupina okolo profesora Gang Chen-a na spôsob, ako upraviť jeden z najpoužívanejších polymérov - polyetylén, tak, aby sa jeho vlastnosti vedenia tepla priblížili kovom, pričom by ostala zachovaná schopnosť elektrickej izolácie.
Nový spôsob výroby zaručí takémuto polyetylénu schopnosť efektívne viesť teplo iba v jednom smere, nie ako u kovov, ktoré vedú teplo všetkými smermi. Výhoda je teda zrejmá - napríklad od procesorov by sa teplo odvádzalo okamžite na iné miesto, čo je v podstate základný princíp vodného chladenia.
Kľúčom k tvorbe takejto štruktúry polyetylénu je usporiadanie jeho molekúl. Zatiaľ čo u bežných postupov je výsledkom chaotické usporiadanie, pomalým vyťahovaním materiálu z roztaveného roztoku vznikne usporiadanie molekúl v jednom smere. Výsledkom je potom až 300-násobne vyššia tepelná vodivosť oproti bežným polyetylénom, a to v smere usporiadania molekúl.
Hore: tradičné usporiadanie molekúl v polyetyléne. Dole: usporiadanie pri špeciálnom procese
Vďaka tejto technológii výroby, princípom podobnej výrobe ingotov kremíka pre wafery na výrobu CPU, sa tepelná vodivosť zlepšila natoľko, že je efektívnejšia ako u polovice čistých kovov, vrátane železa či platiny. O ďalších výhodách, ako je nižšia cena, nižšia hmotnosť či elektrická nevodivosť ani nehovoriac. Profesor Chen ešte navyše tvrdí, že proces sa dá ďalej zlepšovať.
Prečo ale už nenapadlo toto niekoho skôr? Dôvod je zrejme ten, že na zlepšenie vlastností tepelnej vodivosti sa doteraz uvažovalo hlavne pridávanie prímesí do polymérov, ako napríklad uhlíkových nanovlákien. Pokusy však stroskotali pomerne veľkom tepelnom odpore styčnej plochy týchto dvoch materiálov.
Výsledky výskumu si už všimol aj Intel, ktorý tento pokrok chváli. Stále je však na stole otázka, či a ako bude možná masová produkcia - zatiaľ sme len v štádiu testovania v laboratórnych podmienkach.
Zdroj: MIT
Prečo ale už nenapadlo toto niekoho skôr? Dôvod je zrejme ten, že na zlepšenie vlastností tepelnej vodivosti sa doteraz uvažovalo hlavne pridávanie prímesí do polymérov, ako napríklad uhlíkových nanovlákien. Pokusy však stroskotali pomerne veľkom tepelnom odpore styčnej plochy týchto dvoch materiálov.
Výsledky výskumu si už všimol aj Intel, ktorý tento pokrok chváli. Stále je však na stole otázka, či a ako bude možná masová produkcia - zatiaľ sme len v štádiu testovania v laboratórnych podmienkach.
Zdroj: MIT
emPORiO
spok
Gudas
thagad
maugly
maugly
r.b.class
avixe
Axis
vacropoli
avixe
rottenkiwi
snap
Timeshifter
m2fizy
m2fizy
window
window