Intel Sandy Bridge – nové procesory v teste

Intel dnes konečne predstavuje svoje dlhoočakávané procesorové novinky. Máme zmeraný výkon troch čipov – najlacnejšieho štvorjadra Core i5 2300 a dvoch odomknutých modelov i5 2500K a i7 2600K.

Tik-tak

U Intel-u sme si už na to zvykli – systém Tick-Tock funguje firme ako dobre premazaný stroj. Pre nováčikov, o čo ide: každá architektúra procesorov prežíva dve fázy. Tou prvou je predstavenie na už predtým odskúšanom (a dobre vyladenom) výrobnom procese, inžinieri teda majú už skúsenosti a vedia čo si môžu a čo nemôžu dovoliť žiadať od fabrík. V druhej fáze sa táto architektúra možno len s kozmetickými zmenami prenesie na nový výrobný proces. Tu si vývojári zas nemusia nijak extra lámať hlavu nad architektúrou, ale ju len prispôsobiť na novo skúšanému výrobnému procesu. Následne sa vyvíja ďalšia generácia, ktorá bude opäť postavená na odskúšanej výrobe. Celé sa to opakuje v cykle približne dvoch rokov.

Výhod má takýto prístup mnoho, zo všetkých menujme napríklad plynulosť prechodov a tiež v podstate bezproblémové dodržiavanie vytýčených termínov. A to je v dnešnej dobe dôležité – kto si udrží aký-taký náskok pred konkurenciou, patrí mu trh.

Intel úspešne pokračuje v tejto stratégii so Sandy Bridge. Už má skúsenosti s 32nm procesom z  predchádzajúcich dvojjadrových Core i3, Core i5 a samozrejme masívneho šesťjadrového Gulftown. Patrilo by sa poznamenať, že práve s 32nm procesom sú vo firme zdá sa veľmi nadšení. Clarkdale (dvojjadrové Core i3/i5) mali byť pôvodne dvojicou 45nm čipov pod jednou strechou. Kým však grafické jadro ostalo na 45nm, procesorové jadrá sa rozhodli krátko pred začatím ostrej výroby pretransformovať na 32nm litografiu. Takýto rázny krok si žiada veľa odvahy, alebo istotu. V Inteli šli na istotu, čo sa potvrdilo niekoľkokrát potom – z viacerých strán sa ozývali správy o veľkej spokojnosti a výťažnosti tohto nového procesu. Dnes sa teda stretávame so Sandy Bridge štvorjadrami, ktoré stavajú na slušne zabehnutej výrobe.

Teraz v januári uvedie Intel na trh iba štvorjadrové procesory. Ďalšie lacnejšie modely s dvojicou jadier prídu na trh trocha neskôr:

Ako je z roadmapy zrejmé, absolútny high-end bude ešte aj počas budúceho roka stále zastávať socket LGA1366 s Core i7 štvorjadrami. Prežiť by mali aj nejaké Lynnfield-y do LGA1156, pochybujem však že v nejakom väčšom množstve. Väčšinu priestoru od Lynnfield čipov až po lacné Core i3 Clarkdale obsadia nové Sandy Bridge, pričom dvojjadrové novinky sa objavia o čosi neskôr ako štvorjadrové. Pre úplne najnižší segment trhu bude ešte dlho fungovať LGA775 s Celeronmi a Pentiami, tieto sa nahradia až v druhej polovici roka 2011.

Samozrejme k desktopovým procesorom Intel simultánne predstaví aj mobilné čipy, tým sa však dnes venovať nejdeme.

V tabuľke si zhrnieme, aké nové procesory práve prichádzajú na trh.

Ceny sa pohybujú od 294 USD za Core i7 2600, čo je rovnaká suma ako za Core i7 870, pár dolárový príplatok zabezpečí odomknutý násobič. Core i5 2500K stojí rovnako, ako doteraz dvojjadrový odomknutý Core i5 655K. Najlacnejšie štvorjadro sa bude dať zohnať za sumu približne rovnú Core i5 650. Dvojjadrové čipy potom klesajú až na 117USD, čo je úroveň Core i3 540/550. Turbo Boost dokáže pretaktovať o štyri stupne v prípade záťaže jedného jadra, pre topmodel to znamená teda takt do 3,8GHz. Výkonnejšiu integrovanú grafiku majú len verzie s odomknutým násobičom, ich frekvencia je o niečo vyššia oproti zvyšku. AVX inštrukcie podporujú všetky čipy, akurát AES-NI chýba u Core i3.

Okrem týchto bežných procesorov Intel bude predávať aj modely so zníženou spotrebou. V podstate sú totožné so svojimi klasickými bratmi, iba základný takt je podstatne nižší. Pritom Turbo vie pretaktovať až o 1GHz.

Privítajte Sandy Bridge

Na obrázku vyššie, Sandy Bridge vo svojej štvorjadrovej podobe pre socket LGA1155 (socket H). Táto vec je s plochou 214mm² menšia ako Bloomfield (Core i7 900 pre LGA1366 – 263mm²) aj ako Lynnfield (Core i7/i5 pre LGA1156 – 296mm²) a pri tom má viac tranzistorov – Intel uvádza okolo 991 miliónov. To sa už podobá skôr na šesťjadrové monštrum Westmere, kde je 1,17 miliardy tranzistorov.

Dôvodom takto vysokého počtu je integrácia. Okrem štvorice x86 jadier s L1 dátovými a inštrukčnými cache, plus L2 cache je totiž na jednom kuse kremíka integrovaný aj dvojkanálový pamäťový radič, L3 cache od veľkosti 8MiB, PCIexpress radič, grafické jadro, a iné, vstupno-výstupné obvody. Čipsetu potom ostáva už iba funkcia na obhospodárenie S-ATA a USB portov, s pár prídavnými PCIexpress linkami.

Pomerne veľkú časť plochy čipu tvorí grafické jadro, to je po prvý krát už integrované priamo pri ostatných prvkoch, a nie na samostatnom die ako u predchádzajúcej generácie. Okrem grafiky však obsahuje aj iné prvky – ako napríklad samostatný engine pre kódovanie videa (popri časti pre akceleráciu dekódovania). Viac o tom v samostatnej kapitole.

S takouto hustou integráciou funkčných prvkov prichádza aj ďalší dôležitý problém – ako všetko spolu poprepájať? Mať súčasti na jednej kôpke, pekne blízko seba je určite fajn vec, teoreticky sa tým zabezpečí veľmi nízka odozva pri komunikácii. Aby to fungovalo, je nutné nejaké vhodné elektrické spojenie. Predchádzajúci typ spojenia fungoval dobre pre dvoj, štvor až šesťjadrové čipy, ale už sa menej hodí pre takýto typ procesora s mnohými funkčnými prvkami.
Zo serverových osemjadier Nehalem EX prichádza do Sandy Bridge zbernica Ring-Bus. Táto prepája jadrá, grafiku,  System Agent Controller aj L3 cache. Výhodou takéhoto „kruhu“ je možnosť jednoduchšieho pridávania či uberania jadier, ale aj podstatne jednoduchšia realizácia v rámci návrhu.

LLC – teda L3 cache (Last Level Chache) je podelená na 2MiB veľké časti. Jednak je to kvôli možnosti jednoducho znížiť jej celkovú veľkosť (Core i5 s 6MiB) ale tiež pre zvýšenie priepustnosti. Tá potom záleží od počtu jadier, resp. aktivovaných buniek. Intel uvádza pre štvorjadrový procesor vnútornú priepustnosť 384GB/s, pre dvojjadrový polovicu – 192GB/s. Dôležité je vedieť, že „northbridge“, teda časť procesora s L3 cache, beží na rozdiel od predošlých architektúr na rovnakom takte ako samotné jadrá. Aj to zabezpečuje podstatne vyšší výkon a nižšie latencie.

Keď už hovoríme o frekvenciách. Jadrá, ring bus aj L3 cache bežia na jednej spoločnej frekvencii (variabilnej), druhú osobitnú frekvenciu v čipe má grafické jadro (variabilná) a tretia frekvencia je pre System Agent Controller. Ten má frekvenciu nemennú, rovnako ako napätie (zmení sa len dvíhaním taktu zbernice BCLK pri pretaktovaní).

System Agent Controller je spoločný názov pre pamäťový radič, PCU (Power Control Unit), PCIexpress radič, DMI zbernicu a obvody pre video rozhranie.

PCIexpress radič má podobne ako u Lynnfieldu 16 liniek triedy 2.0. Tie sa využívajú na pripojenie diskrétnej grafickej karty, v prípade potreby sa dajú rozdeliť na polovicu pre režim x8 + x8 liniek, napríklad na efektívnejšie zapojenie AMD CrossFire či nVidia SLI.

Pamäťový radič oficiálne má podporu DDR3 pamätí len do 1333MHz, nastaviť sa však celkom pohodlne dajú aj vyššie takty. Podmienkou je doska s čipsetom P67. Ak toto splníte a vaše pamäte to zvládnu, môžete si nastaviť 1600MHz, 1866MHz, 2133MHz alebo až 2400MHz. Pri testovaní na základnej doske Asus P8P67 Deluxe s pamäťami A-DATA Gaming 2x2GB 2200MHz fungovala frekvencia 2133MHz vynikajúco. Vďaka podpore XMP profilu nebolo treba nič špeciálne meniť, pamäte sa prepli na vysoký takt „na prvý šup“. Treba si ale zvyknúť na iné čísla, kvôli pamäťovému radiču je to práve vyššie spomínaných 1866MHz a 2133MHz, a nie nejaké okrúhlejšie na aké sme zvyknutí. Stále však pretrváva obmedzenie, resp. odporúčanie na maximálne napätie 1,65V pre pamäte. Ak sa nastaví vyššia hodnota, hrozí riziko poškodenia procesora.

PCU, teda Power Control Unit, poznáme už od čias prvých Nehalem procesorov. Jedná sa asi o milión tranzistorov, ktoré spolu tvoria programovateľný mikrokontrolér. Ten má za úlohu merať  teplotu a prúdy z rôznych častí čipu, a na základe týchto informácií potom dynamicky riadiť napätie a frekvenciu procesora. Dokáže napríklad takmer úplne odpojiť od napájania časť nevyužívaných jadier, a ostatným navýšiť frekvenciu aj nad rámec štandardného taktu – tzv. power gating a Turbo Boost. Hlavnou zmenou oproti predošlým verziám je jeden fakt – PCU v Sandy Bridge ráta s tepelnou kapacitou chladiča. Predpokladá sa, že teplota pri záťaži nestúpne okamžite (tak je nastavený PCU u Nehalem procesorov), ale postupne. Vďaka tomuto je možné dočasne (po dobu do 25 sekúnd) zvýšiť frekvencie nad rámec TDP. Okrem jadier procesora sa však u Sandy Bridge môže cez Turbo Boost navýšiť aj takt grafického jadra. Podľa typu záťaže sa môže potom pretaktovať buď procesor, alebo grafika. Viac o Turbo Boost 2.0 ste si mohli prečítať už v dávnejšom článku: Intel Turbo Boost druhej generácie – ešte lepší, ešte zložitejší

Pre zaťaženie štyroch jadier platí navýšenie taktu o jeden stupeň, teda +100MHz. pre zaťaženie dvoch jadier je to +200MHz až +300MHz a pre jedno jadro až +400MHz. Úsporné verzie dokážu pretaktovať s ešte vyššími rozdielmy, keďže ich základný takt je nižší. Napríklad Core i5 2400T s taktom 2,3GHz pri vyťažení jedného jadra toto pretaktuje až na 3,3GHz (+1000MHz).

Zmeny v architektúre

Mohlo by sa na prvý pohľad zdať, že Sandy Bridge je len evolúciou predchádzajúcej generácie Nehalem. Ide však v skutočnosti o niečo celkom nové, aj keď stavia na základoch predošlých generácií. Zaujímavosťou je, že sa použili niektoré nápady ešte z éry P4 (Pentium 4) procesorov (NetBurst), no väčšina sa podobá na P6 (Nehalem). V podstate ale takmer každý aspekt jadra bol pozmenený. Všetko v rámci filozofie Intel-u zvyšovať výkon a efektivitu samostatných jadier. Prístup AMD pri tvorbe Bulldozeru je zameraný skôr na celkový, súhrnný výkon procesora.

Zmeny v dizajne sú viditeľné už na začiatku pipeline procesora – pri dekodéroch inštrukcií. Dekodér v podstate ostáva rovnaký ako u Nehalem-u, spracuje 4 inštrukcie za takt a podporuje Micro-Fusion a Macro Fusion techniky, ktoré robia výstupný tok inštrukcií viac vyrovnaný po stránke komplexnosti.  Avšak dekódované inštrukcie sa neposúvajú iba do ďalších blokov, ale sa tiež ukladajú do akejsi „L0 cache“ o veľkosti 6kB (pojme asi 1500 micro-ops). Okrem L1 dátovej cache sa teda ukladajú aj výsledky po dekódovaní – tento nápad pochádza z Pentium 4 architektúry. Načo je to dobré? Ak dekodér zistí inštrukcie, ktoré už boli predtým dekódované, neprevedie znova celý proces dekódovania (čo si vyžaduje dosť veľa energie), ale siahne do cache a vytiahne si výsledky odtiaľ. Efektivita by mala byť okolo 80%.

Výraznejšou zmenou prešiel aj blok predikcie vetvenia. Tento má teraz kompletne zrevidované buffery na ukladanie adries vetiev a histórie predikcie, čím sa do nich dá uložiť oveľa viac dát a teda aj hlbšia história. Podľa odhadov je na tomto mieste zlepšenie v predikcii asi o 5%. Neznie to síce ako veľa, no každá nesprávna predpoveď má za následok kompletné premazanie pipeline a jej nové naplnenie, čo stojí čas aj energiu.

V Out-of-order klasteri sa opäť zaviedli PRF – Physical Register File. Predtým boli tieto odstránené v prvých Core a neskôr aj Nehalem procesoroch, u SandyBridge sa toto dedičstvo Pentium 4 vracia. V skratke ide o to, že v predošlých architektúrach sa preusporiadavali dekódované micro-ops a ukladali sa celé kópie registrov pre každý operand v bufferi. Teraz sa používajú iba odkazy na hodnoty registra uložené v PRF. Výhodou je zmenšenie presunu dát, ale aj zamedzenie duplikáciám a teda šetrenie priestorom v registroch.

Šetrenie presúvaných dát je namieste, pretože nové 256-bit inštrukcie by pri kopírovaní „hore-dole“ po čipe vytvárali veľa dodatočného toku a teda sa aj celý proces spomaľoval. AVX inštrukcie sú, dá sa povedať, ďalšou evolúciou SSE, ktoré rozširujú veľkosť SIMD vektorového registra na 256-bitov. Využiť sa budú dať na náročné floating-point výpočty v multimédiách, vedeckých či finančných aplikáciách. Intel ako príklad uvádza spájanie fotografií do panorám.

Exekučná jednotka bola upravená tak, aby sa 256-bit inštrukcie vykonávali efektívne. Hlavná zmena sa týka spojenia dvoch 128-bit exekučných jednotiek na spracovanie 256-bit dátových blokov.

Z Nehalem-u sa presúvajú do Sandy Bridge aj tri porty určené na operácie Load, Store Adress a Store Data. Na zvýšenie ich efektívnosti sa rozhodlo, že dva z nich sa spoja a stanú sa rovnocenné. Dokážu nahrávať alebo ukladať adresy. Tretí port má nezmenenú funkciu – ukladá dáta. Každý port vie za jeden takt spracovať 16 bajtov, spolu je teda priepustnosť L1 dátovej cache zvýšená o 50%.

Celkový obrázok architekúry SandyBridge vyzerá potom nasledovne:

Pre viac detailných informácií odporúčam článok o architektúre na serveri RealWorldTech.com

Nové grafické jadro

Možno jedna z najzaujímavejších zmien u Sandy Bridge je nové grafické jadro. Už keď som dávnejšie hovoril o integrovanej grafike v každom budúcom Intel procesore, stretol som sa s až pohoršenými reakciami typu „načo mi to tam je, ja tú grafiku nechcem a nepotrebujem“. V tejto kapitole skúsim vysvetliť a dokázať, že to nie je až tak zlé.

Pred tým než sa pustíme do rozboru grafiky, poznamenajme si, že táto sa bude nachádzať v každom jednom Sandy Bridge procesore pre socket LGA1155 pre desktop, aj pre notebooky. Neexistuje žiaden čip, ktorý by túto časť jadra nemal, alebo mal deaktivovanú.

Intel HD Graphics druhej generácie je už plne integrované spolu s procesorom na jednom 32nm čipe. K pamäti pristupuje cez L3 cache a keďže je na jednej ring-bus zbernici s ostatnými komponentami čipu, má veľmi blízko aj k samotnému pamäťovému radiču.
Vďaka 32nm výrobe bolo možné dosiahnuť podstatne vyššie frekvencie ako u predchodcu – desktopové procesory majú v Turbo móde do 1350MHz, resp. 1100MHz. Základný stav je 850MHz.
Podporované sú štandardy DirectX 10.1, OpenGL 3.0 a Shader Model 4.1.

Rovnako ako predchádzajúca generácia, aj táto pozostáva z dvanástich univerzálnych EU (Execution Units). Chápať ich môžeme aj ako paralelu „stream procesorov“ u AMD či nVidie. Vo svojej novej generácii však prešli zásadnými vylepšeniami, čo sa odrazilo aj na výkone.

Existovať budú dve verzie – interne označované ako GT1 a GT2. GT1 sa nachádza na väčšine desktopových procesorov a má 6 EU jednotiek. Odomknuté modely s označením K a všetky mobilné procesory majú jadro GT2 s 12 EU jednotkami. Marketingové značenie je HD2000 (GT1 – 6 EU) a HD3000 (GT2 – 12 EU). Dôležitým výstupom z tohto všetkého by mal byť herný výkon. Na otestovanie som zbehol pár benchmarkov v nízkych rozlíšeniach a s nižšími detailmi. Aby bolo porovnanie fér, nezaradil som žiadne iné integrované grafické jadrá, a to z toho dôvodu, že v takto nízkych rozlíšeniach hrá veľmi veľkú rolu výkon procesora. Namiesto toho som proti HD3000 postavil diskrétnu grafickú kartu Radeon HD4350 s 512MB VRAM a 80 DirectX 10.1 stream procesormi. Radeon by mal mať výhodu vlastnej videopamäte, no nezabúdajme že Sandy Bridge má rýchlu internú komunikáciu a grafické jadro je spojené takpovediac priamo s pamäťovým radičom. A výsledky? Nech sa páči:

Prekvapení? Nuž, ja osobne som. Intel dokázal povýšiť integrované GPU na úroveň low-end diskrétnej grafiky, čím tento segment v podstate postupne stráca na význame. Veľmi zaujímavé bude sledovať, ako si s novými HD Graphics poradia Mobility Radeon-y s 80 stream procesormi či lacnými GeForce , ktoré sú v poslednej dobe veľmi obľúbené v nižších cenových kategóriách. Brané sú však stále ako príplatková výbava. Ak ich dorovná grafika v základnej výbave procesora, bude to plus pre nás zákazníkov – menšie náklady, resp. vyšší výkon za rovnakú cenu. Že takéto dedikované grafiky stratia s uvedením Sandy Bridge na význame úplne dokazuje aj ďalšia výbava noviniek – dekóder a enkóder videa.

Dekóder videa zvláda najbežnejšie používané formáty – MPEG2, VC-1 a AVC (H.264). Všetky prvky pre proces dekódovania sú už teraz realizované v hardvéri, a to nie cez univerzálne programovateľné EU jednotky, ale cez fixne definované bloky. Dekodér vie bez problému akcelerovať dva full-HD streamy zároveň. Podpora v softvéri je, resp. bude výborná – Cyberlink (PowerDVD) aj Corel (WinDVD) poskytnú po vydaní procesorov aktualizované verzie, môj vlastný test potvrdil bezproblémovú funkčnosť DXVA akcelerácie cez Media Player Classic- Home Cinema. Chyby v obraze neboli absolútne žiadne a záťaž procesora detto.

Celý proces dekódovania videa má už svoje samostatné funkčné jednotky – nezaťažujú sa univerzálne EU shadery

Súčasne možno využívať dva videovýstupy základnej dosky, pričom je možné sprevádzkovať aj rozšírený režim s ďalšími dvoma výstupmi z grafickej karty v PCIexpress slote. Spolu by sa teda mali dať použiť až štyri monitory. Podporované je HDMI verzie 1.4 a spolu s ním aj 3D Blu-ray. Nechýba ani podpora audia Dolby Digital, TrueHD, DTS a DTS-HD master audio bitstreamingu.

Media Sampler v blokovej schéme na obrázku zo začiatku tejto kapitoly sa stará o škálovanie videa, redukciu šumu, deinterlacing a iné úpravy. Media Pixel Ops blok zas zabezpečuje trojicu funkcií pre farby – vylepšenie odtieňa pokožky, adaptívny kontrast a kontrola tónov farieb. Toto všetko sa dá tiež ovládať aj ručne cez ovládacie panely.

Asi najzaujímavejšou časťou grafického jadra je funkcia akcelerácie enkódingu videa. Pre menej znalých – je to niečo ako urýchľovanie výpočtov pri konverzii videa, kde sa s výhodou využíva masívny paralelný výkon moderných grafických kariet. Avšak zatiaľ čo u GeForce či Radeonov sa tento proces „preženie“ cez univerzálne jednotky, tzv. stream procesory, Intel má na to jednotky s fixne definovanou funkciou. Tento prístup má svoje plus aj mínus. Výhoda je, že obvody špecializované na určitú funkciu sú veľmi rýchle a energeticky efektívne, mínus je práve fixne daná funkcionalita. Tieto prvky sa nedajú použiť na nič iné okrem pomoci pri kompresii videa do konkrétneho formátu. Enkóder v Intel HD Graphics podporuje formáty AVC (H.264/MPEG-4). Malé vedľajšie plus - výkon pri konverzii nebude už závisieť od toho, koľko stream procesorov má vaša grafika.

Programovateľné EU jednotky sa využívajú na proces motion estimation – určovanie pohybových vektorov medzi jednotlivými snímkami videa.

Enkóding z veľkej časti využíva funkčné bloky dekodéra, napríklad pri dekódovaní zdrojového videa a pre-processingu. Týmto sa ušetrí trocha energie a hlavne tranzistorov v jadre.

Intel nazýva túto technológiu QuickSync a odhaduje približne dvojnásobný nárast výkonu oproti klasickému softvérovému enkódingu (iba cez CPU). Samozrejme výkon závisí od mnohých faktorov a môže sa líšiť pri rôznych zdrojových súboroch, nastaveniach kompresie či cieľových formátoch pre konkrétne zariadenia.
Už názov tak trocha napovedá, aký je hlavný účel technológie – Quick Sync, teda rýchla synchronizácia mobilných zariadení. Typickým príkladom použitia je napríklad konverzia DVD filmu do formátu vhodného pre mobilný telefón alebo prenosný prehrávač.

Intel Quick Sync sa však dá využiť len vtedy, keď je integrovaná grafika aktivovaná. Znamená to, že o akceleráciu prídete pri použití inej grafickej karty v PCIexpress slote. Fungovať teda bude len na doskách s H67 čipsetom a predovšetkým v notebookoch.

Pozrime sa na test výkonu. Použil som nástroj Media Espresso, ktorý dokázal v novej verzii už plne využiť všetky dostupné prostriedky nVidia GeForce GTX460 aj Intel Core i5-2500K procesora. Zvolené sú dva zdrojové videoklipy – 1080p x264 s vysokým dátovým tokom a VOB súbor z orifginálneho DVD (bez rekompresie).

Ako je z výsledkov vidno, výkon často závisí od voľby formátu a tiež od zdrojového súboru. Intel Quick Sync však dokáže vďaka fixným výpočtovým jednotkám podávať vynikajúce výsledky, v takmer každom prípade sa konverzia skončí skôr, ako na nVidia GeForce GTX460.

Základné dosky a čipsety

Čo je pre mnohých sklamaním je fakt, že nové procesory sú nekompatibilné so starším socketom LGA1156. Kto by chcel spraviť upgrade, musí kúpiť spolu s čipom aj novú dosku. Zmena v sockete je pritom len kozmetická – ubudol jeden pin a posunuli sa drážky v rámiku okolo socketu. Aj chladiče sú plne kompatibilné – ten, ktorý pasuje na LGA1156, bude bez zmien aj na LGA1155. Pin-y majú ale iné funkcie a zmenilo sa aj rozloženie napájacích oblastí.

Pre desktop je pripravených niekoľko čipsetov. Zo štvorice nás budú zaujímať predovšetkým H67 a P67.

H67 aj P67 majú mnoho spoločných prvkov – je ním napríklad vybavenie štrnástimi USB 2.0 portami (USB 3.0 len cez prídavné radiče), šesť S-ATA portov, z toho dva už verzie 6Gbps a konečne 8 PCIexpress liniek druheje generácie. Kým u P55/H55 sme sa museli uspokojiť s prídavnými PCIe linkami verzie 1.1, u novej generácie u Intel doháňa niekdajšiu menšiu výhodu AMD čipsetov. Ak chcel totiž výrobca základnej dosky osadiť radič pre S-ATA 6Gbps, prípadne pre rýchle USB 3.0, stali sa pomalé PCIe 1.1 úzkym hrdlom. Využívali sa potom buď drahé PLX mostíky, alebo sa radiče pripojili priamo k PCIe linkám procesora.

Hlavným rozdielom medzi týmito dvoma čipsetmi je v podpore FDI zbernice u H67. Táto zabezpečuje videovýstupy z integrovaného grafického jadra, vide prenášať signály pre dvojicu výstupov zároveň. Môže to byť HDMI, DVI či Display Port. U H67 tiež nie je možnosť podeliť 16 PCIe liniek na režim x8 + x8 a taktiež nie je oficiálne podpora nástroja Intel Extreme Tuning (obdoba AMD Overdrive). P67 čipset má zas na druhej strane možnosť rozdeliť PCIe linky, no zas mu chýba FDI na videovýstupy. P67 čipset je tiež nutný vtedy, ak sa chystáte pretaktovať pamäte a procesor, H67 vie na druhej strane taktovať grafické jadro. Myslím však, že výrobcovia dosiek by si s taktovaním na H67 mohli nejakým spôsobom poradiť.

Spojenie medzi procesorom a čipsetom je realizované zbernicou DMI. Tá je v podstate len iným názvom pre štyri PCIexpress linky.

Neskôr tento rok pribudne ešte jeden čipset – Z68. O ňom sa hovorilo ako o čipsete, ktorý umožní opäť tradičné pretaktovanie cez dvíhanie taktu zbernice. Už vtedy som odhadol že o toto sa jednať nebude a ďalšie indikácie to potvrdzujú. Z68 bude v podstate hybridom medzi P67 a H67. Poskytne videovýstupy pre integrovanú grafiku a zároveň všetky možnosti pretaktovania z P67 – teda procesora a pamäti, z H67 ostane možnosť taktovať grafické jadro.

Procesory, chladiče a balenie

Fyzicky sa procesory pre LGA1155 takmer vôbec nelíšia od tých pre LGA1156. Iná pozícia výčnelkov zabezpečí, že sa nepomýlite pri osadzovaní do iného socketu - tzv. "blbovzdornosť".

Core i5 750 vľavo, Core i7-2600K vpravo...alebo naopak? Neviem, skúste spočítať piny, Sandy Bridge ich má 1155 :-)

Core i7-2600K (3,4GHz) - pri plnej záťaži pretaktuje Turbo na 3,5GHz

Core i5-2500K (3,3GHz) - pri plnej záťaži pretaktuje Turbo na 3,4GHz

V stave bez záťaže sa procesory podtaktujú na 1,6GHz a zníži sa im napätie pod 1V.

BOX chladiče dodávané k novým 32nm procesorom sa v podstate od predošlej platformy vôbec nezmenili. Stále ide o pasív „smiešnych“ rozmerov, s centrálnou časťou z medi vsadenej do hliníkového bloku s rebrami. Na vrchu sedí PWM riadený ventilátor. Schválne – uhádnite, ktorý z chladičov na fotografii nižšie patrí socketu LGA1156 a ktorý LGA1155.

Vľavo chladič SandyBridge, vpravo Lynnfield

Zľava: BOX chladič pre SandyBridge, pre Bloomfield (LGA1366) a pre Lynnfield (LGA1156)

S takmer totožnosťou BOX chladičov súvisí aj jeden fakt – všetky chladiče kompatibilné s LGA1156 sú kompatibilné aj s novým LGA1155. Intel zmenil na sockete len dva výčnelky, vďaka ktorým neosadíte do novej dosky Core procesor z predchádzajúcej generácie. Rozstup montážnych dier je totožný. Vďaka Intel, aspoň nejaká spätná kompatibilita :-)

Retail balenie je oproti minulým o čosi menšie, názorne to vidno na fotografii škatule v mojej ruke. Dominujú nové logá, cez stred sa tiahne poodkrytý polovodičový wafer s procesorovými jadrami. Samozrejme nemôže chýbať „okienko“, cez ktoré vidíte svoj čip.

Testovacia zostava

Procesory:
AMD:

• - Phenom II X4 840 (Propus, 4 jadrá / 4 vlákna, 3,2GHz, 95W)
• - Phenom II X6 1100T (Thuban, 6 jadier / 6 vlákien; 3,3GHz; 3,7GHz Turbo Core; 125W)
• - Phenom II X6 1055T (Thuban, 6 jadier / 6 vlákien; 2,8GHz; 3,3GHz Turbo Core; 125W)
• - Phenom II X6 1075T (Thuban, 6 jadier / 6 vlákien; 3,0GHz; 3,5GHz Turbo Core; 125W)
• - Athon II X2 250 (Regor, 2 jadrá / 2 vlákna; 3,0GHz; 65W)
• - Athlon II X3 450 (Rana, 3 jadrá / 3 vlákna; 3,2GHz, 95W)
• - Athlon II X4 630 (Propus, 4 jadrá / 4 vlákna; 2,8GHz; 95W)
• - Phenom II X4 970 Black Edition (Deneb, 4 jadrá / 4 vlákna; 3,5GHz; 125W)

Intel:

• - Core i7 2600K (Sandy Bridge, 4 jadrá / 8 vlákien; 3,4GHz; 95W)
• - Core i5 2500K (Sandy Bridge, 4 jadrá / 4 vlákna; 3,3GHz; 95W)
• - Core i5 2300 (Sandy Bridge, 4 jadrá / 4 vlákna; 2,8GHz; 95W)
• - Core i3 530 (Clarkdale, 2 jadrá / 4 vlákna; 2,93GHz; 73W)
• - Core i5 750 (Lynnfield, 4 jadrá / 4 vlákna; 2,66GHz; 95W)
• - Core i7 870 (Lynnfield, 4 jadrá / 8 vlákien; 2,93GHz; 95W)
• - Core 2 Quad QX6700 (Kentsfield, 4 jadrá / 4 vlákna, 2,67GHz, 130W)

Základné dosky:

• - MSI 890FXA-GD70 (AM3)
• - Asus Maximus III Formula (LGA1156)
• - Asus P5E-VM HDMI (LGA775)
• - Intel DH67BL (LGA1155)
• - Intel DP67BG (LGA1155)
• - Asus P8P67 Deluxe (LGA1155)

Ostatné:

• - 4x1GB DDR3 Kingston HyperX @ 1333MHz CL7
• - 4x1GB DDR2 Kingston HyperX @ 1066MHz
• - Seagate Barracuda 7200.10 160GB, 7200rpm, S-ATA II
• - Gigabyte GeForce GTX460 1GB OC @ 800/1600 (core/shader), 4000MHz (memory)
• - Gigabyte Odin GT 800W
• - Noctua NH-U12P
• - Sony DVD-ROM S-ATA

Operačný systém:

• - Windows 7 x64
• - GeForce 260.63 beta

Procesory AMD zapožičala a poskytla spoločnosť AMD:

Procesory Intel zapožičala spoločnosť Intel:

Základnú dosku Maximus III Formula a P8P67 Deluxe zapožičala spoločnosť Asus:

DDR3 RAM pamäte poskytla spoločnosť Kingston:

Napájací zdroj poskytla spoločnosť Gigabyte:

CPU chladič poskytla spoločnosť Noctua:

3D rendering a raytracing

Cinebench vo verzii R11.5 preveruje viacvláknový výkon procesorov. Benchmark je založený na renderovacom softvéri Cinema 4D, ktorý bol a je používaný v mnohých hollywoodskych filmoch. Vyššie výsledné bodové hodnotenie znamená vyšší výkon.

Nový Core i7 s HyperThreadingom sa prelúskal testom najrýchlejšie zo všetkých procesorov, predbieha aj doterajšieho majstra - šesťjadrový Phenom II X6 1100T. Zaujímavý je výsledok Core i5 2500K, ktorý podáva rovnaký výkon ako jeho starší brat s dvojnásobným počtom vlákien. Najlacnejší quadcore sa drží medzi štvorjadrovým AMD na 3,5GHz a šesťjadrom na 2,8GHz.

Test ray-tracingu je realizovaný softvérom PovRay v 64-bi verzii. Použitý je integrovaný benchmark, a to jednovláknový aj viacvláknový. V prípade vyťaženia jedného jadra sa ukáže výkon konkrétnej architektúry v tomto nástroji, viacvláknový test samozrejme bude preferovať hlavne vyšší počet jadier.

V PovRay sa ukazuje výhoda agresívneho TurboCore pri jednovláknovom teste - zatiaľ čo Core i5 2300 s maximom na 3,1GHz sa drží niekde okolo podobne taktovaných Phenom-ov, vyššie modely jednoznačne dominujú. Pri využití všetkých dostupných prostriedkov sa dostáva na čelo opäť Intel procesor - Core i7 2600K, a predbieha tak aj šesťjadrové AMD čipy. Core i5 2300 má výkon niekde na úrovni o pár stoviek MHz vyššie taktovaných Phenom-ov.

Blender je bezplatný, open source nástroj na vytváranie 3D obsahu a dostupný je pre všetky populárne operačné systémy (Windows, Linux, MacOS, Solaris, Irix). Testovacím súborom pre renderovanie je model lietajúcej veveričky, ktorý nájdete na tomto odkaze.

V Blenderi je situácia viac menej jasná - test pasuje Intel čipom, a to starej aj novej architektúry. Zaujímavé je, že Core i5 2500K bez HyperThreadingu poráža Core i7 870. Svoje určite robí aj podstatne vyššia frekvencia, no vidno je aj pokrok v hrubom výkone.

Video enkóding

Pre otestovanie výkonu procesorov v kompresii 720p videa pomocou x.264 kodéra je použitý x264 HD Benchmark od tvorcov zo serveru TechARP. Výsledné hodnotenie udáva počet spracovaných obrázkov za sekundu v druhom, náročnejšom prechode.

Čakal niekto niečo iné? Core i7 2600K s ôsmimi vláknami v pohode predbieha šesťjadrový topmodel od AMD, aj keď na druhej strane stojí o niečo menej. Zaujímavejší je výkon Core i5 2500K, ktorý dorovnáva Core i7 870 (opäť) a nemá ani ďaleko od Phenom II X6 1100T. Pri oficiálnej cenovke 216USD za i5 2500K verzus 294USD za i7 870 myslím nie je čo riešiť. Zamknutý model i5 2500 stojí ešte o niečo menej.
Core i5 2300 je o niečo rýchlejší ako Phenom II X4 970 na 3,5GHz, tento čip dorovná asi len nový Phenom II X4 975 (3,6GHz). Všetky majú pritom teraz veľmi podobnú cenu, no pre AMD hovorí odomknutý násobič, pre Intel zas spotreba (o tom v iných kapitolách). AMD potrebuje so súčasnou architektúrou podstatne vyššie takty aby sa výkon dotiahol na Lynnfield, nieto ešte Sandy Bridge.

Pre Windows Media Encoder 9 v 64-bit verzii aj pre kompresiu do DivX formátu je použitý 1GB VOB súbor zo zálohy originálneho DVD v MPEG2 bez dodatočnej rekompresie. Pre WME9 je použité nastavenie konverzie súboru do streaming formátu s dátovým tokom 768kbps. Pre DivX 6 je nastavené v programe VirtualDub Fast Recompress, bez audia a so zapnutým Enhanced Multithreading, bez použitia SSE.

Starší Windows Media Encoder 9 x64 škáluje najlepšie so štvoricou rýchlych jadier, vyššie taktované Sandy Bridge čipy sú povinne "nastúpené" na čele. Potešujúci je výkon Core i5 2300, ktorý je vyšší ako u Core i7 870 z predošlej generácie. HyperThreading sa nie vždy prejaví tak, ako by teoreticky mohol.

Situácia sa takmer ako cez kopirák opakuje u DivX kodéra. Ten si s Intel čipmi rozumie lepšie ako s AMD, Sandy Bridge iba navyšuje náskok.

Spracovanie bitmapovej grafiky

Výkon v spracovaní fotografie vo vysokom rozlíšení v programe Adobe Photoshop CS4 je otestovaný pomocou Retouch Artists Speed Test. Bezplatný nástroj Paint.NET má takisto dostupný nástroj na otestovanie výkonu – PdnBench.

Aj vďaka vysokému taktu dokončili test najrýchlejšie nové Core i5 a Core i7 čipy. Lacný Core i5 2300 sa tiež nenechal zahanbiť, usadil sa medzi dvojicou šesťjadier od AMD. Nové Core i5 2500K opäť raz prekonáva procesor s HyperThreadingom predošlej generácie.

Zrejme sa už budem nudne opakovať ale predsa - Sandy Bridge čipy na čele, prekonávajú aj predošlú generáciu s HyperThreadingom. Podivné je, že HT nepomohlo k lepšiemu výsledku Core i7 2600K. Ako tak konkurencieschopne sa držia len Phenom-y II X6 s vysokou frekvenciou.

Matematické výpočty

Pre test matematických a vedeckých aplikácií som zvolil tradičný výpočet 1 milóna desatinných miest čísla pi, komplexný benchark ScienceMark 2.0 a nakoniec nástroj Mathematica, ktorý má integrovaný benchmark.

SuperPi je tradične parketa Intel-u, test je zaradený skôr pre zaujímavosť. Sandy Bridge čipy s vysokému Turbo Boost takmer pokorujú kedysi magickú hranicu desiatich sekúnd už v základnom, nepretaktovanom stave.

V Sciencemark-u sa vždy celkom dobre darilo rýchlym AMD procesorom, konkuroval im zdatne len Lynnfield s HyperThreadingom (Core i7 870). Aj to zrejme hlavne vďaka lepšiemu Turbo Boost a vyššiemu taktu. So Sandy Bridge sa karta obracia a prvé pozície patria Core i5 2500K a i7 2600K.

Testovacie dáta v Mathematice najrýchlejšie spracovali už predtým Intel čipy, vyšší takt a pár zmien v architektúre náskok modrých ešte zvyšuje.
 

Kompresia dát, Excel a šifrovanie

Kompresia dát je realizovaná pomocou programov WinRAR a 7zip. Komprimovaný je balík dát, ktoré sú voľne dostupné na internete. Jedná sa o PDF, obrázky a video, odkazy na stiahnutie nájdete na tomto odkaze. Pre WinRAR sú nastavenia kompresie ponechané základné (RAR archív, normálna kompresia), pre 7zip je zvolený archív typu zip, úroveň kompresie Maximum, šifrovanie pomocou AES-256 s heslom pretaktovanie.sk.

Vysoké frekvencie a tiež vyššia priepustnosť pamätí zaručuje novým procesorom najlepší výkon spomedzi všetkých, aj najlacnejšie štvorjadro i5 2300 za 177USD prekoná Core i7 870 za 294USD.

Test výkonu v aplikácii Microsoft Office Excel je realizovaný na dvojici rozsiahlych tabuliek, pričom jedna simuluje náročné finančné analýzy, druhá spracúva veľké čísla. Využívajú sa pritom všetky dostupné jadrá procesora.

TrueCrypt 7 je azda najznámejší nástroj na šifrovanie dát, pričom jeho použitie je úplne bezplatné. Dostupný je pre Windows, Mac aj Linux a šifrovať vie celé partície pevných diskov za behu operačného systému. Test výkonu prebieha v integrovanom benchmarku, nastavená je veľkosť  buffera 100MB a zapísaná priemerná hodnota pre kombinované šifrovanie Serpent-Twofish-AES.

TrueCrypt je jedným z mála testov, ktorý viac "pasuje" AMD procesorom, napriek tomu však Core i7 2600K je na čele. Určite tomu dopomohla aj podpora niektorých inštrukcií AES algoritmu priamo v hardvéri.

Multitasking, mp3, PCMark

Test výkonu pri vykonávaní viacerých úloh zároveň, tzv. Multitasking, pozostáva z niektorých testov z tejto recenzie. Najprv sa spustí konverzia videa vo Windows Media Encoder 9, následne v prehliadači Firefox prehrávanie 1080p flash videa na youtube.com a potom, s bežiacimi aplikáciami na pozadí, sa spustí test v Adobe Photoshop. Meraný je čas dokedy sa neskončí úloha na fotografii.

Konverzia waw audiosúboru do formátu mp3 už tradične ťaží iba z výkonu samostatného jadra. Preto nebudú výsledky prekvapením – dôležitý je hrubý výkon architektúry. A ten je dnes na strane Intel-u.

PCMark Vantage testuje komplexne výkon celého systému, dáva teda aký, taký obraz o rýchlosti počítača s daným procesorom.

Hry

Pre 3D hry sú zvolené v niektorých prípadoch dve nastavenia rozlíšenia – 1680x1050 a 1024x768. V prvom prípade je vždy zvolená vysoká kvalita grafických detailov, no bez vyhladzovania hrán, aby grafická karta nebola limitujúcim faktorom. U druhého, nízkeho rozlíšenia je nastavená úroveň detailov na „medium“. V tomto prípade sa grafická karta takmer nevyťažuje a je vidno až nerealistické rozdiely vo výkone procesorov. Na orientáciu v prípade použitia málo výkonnej grafickej karty je to však dobrý spôsob testovania.
Nezabúdajte tiež, že po zapnutí vyhladzovania či „Ultra“ detailov sa rozdiely medzi procesormi výrazne znížia, nakoľko sa už začína objavovať limitácia grafickou kartou. Tiež sa rozdiely potierajú v prípade, ak máte kartu nižšej strednej triedy. Použitá GTX460 1GB s pretaktovaním na 800MHz sa výkonom blíži už k high-end GTX470.

Že je výkon v hrách momentálne na strane Intel-u bolo známe už dávnejšie. Len vzhľadom na vyššie frekvencie noviniek sa dalo očakávať, že situácia bude len lepšia, čo sa aj potvrdilo. Trocha ma prekvapil výsledok v integrovanom benchmarku hry Arma II, kde Core i5 2500K a Core i7 2600K dosiahli nevídane vysoké FPS. Najprv som mal dojem, že som možno zvolil menej náročné nastavenia (nestalo sa tak), no aj po zvýšení na level HIGH boli čísla stále oveľa vyššie ako u iných čipov. V ostatných hrách sa potvrdil mierny nárast oproti minulej generácii.

Spotreba

Meranie spotreby prebehlo za pomoci zástrčkového Wattmetra Energy Monitor 3000. Udávaná je teda spotreba celej PC zostavy, aby sa minimalizovali odchýlky, je pri týchto meraniach používaná energeticky nenáročná grafická karta Radeon HD4350. Stav bez záťaže je meraný po niekoľkých minútach od naštartovania operačného systému, spotreba v záťaži je meraná po spustení testu Prime95 pre všetky jadrá a po ustálení teplôt procesora.

Spotreba bez záťaže vyzerá u nových 32nm procesorov vynikajúco, treba však poznamenať že veľmi veľa závisí aj od základnej dosky. Kým na Intel DP67BG bola spotreba taká, akú vidíte v grafoch, na podstatne luxusnejšie vybavenej Asus P8P67 Deluxe celkové číslo stúplo o 10W (s pomalším Core i5 2300, v stave bez záťaže sa ale podtaktujú procesory rovnakej triedy totožne). Ale aj v takomto prípade (použitie "plne naloženej" dosky) sa celková spotreba pohybuje pod úrovňou predošlej generácie, čím ešte viac zvýrazňuje vyššiu energetickú náročnosť AMD čipov.

V záťaži je situácia obdobne priaznivá - nové procesory si vypýtajú menej ako predošlá generácia, ďaleko výkonnejší Core i7 2600K je podobne náročný, ako Core i5 750. Opäť ale platí, že dosť záleží aj od základnej dosky - ak sa použije viac vybavený model, bude spotreba vyššia. V prípade Asus P8P67 Deluxe bola spotreba s pomalším Core i5 2300 na úrovni Intel DP67BG s Core i5 2500K (teda cca 125W). Tak či onak, stále je to vo výsledku menej, ako u predošlej 45nm generácie, čo sa dalo aj očakávať.

Pretaktovanie

Pretaktovanie bolo veľkou témou už dávne pred uvedením Sandy Bridge. Podobne ako pred vypustením prvých Nehalem čipov, aj teraz sa hovorilo o tom, že Intel celkom zablokuje pretaktovanie. U Core i7 900 sa to nakoniec nepotvrdilo. U Sandy Bridge je situácia ale trocha iná.

Pretaktovanie ako ho tradične poznáme prebieha hlavne cez dvíhanie frekvencie zbernice – BCLK. Keď ale Intel teraz presunul generátor základného taktu z čipsetu priamo na procesor, možnosti takéhoto pretaktovania sú v podstate odstránené. Dá sa síce dvihnúť BCLK zo 100MHz na 103 až 104MHz, to však na „vyžmýkanie“ maximálneho výkonu rozhodne stačiť nebude. Vyššie hodnoty už spôsobujú nestabilitu a obísť sa to nedá.  Zdalo sa, že nové Intel procesory sa okrem modelov s odomknutým násobičom taktovať vôbec nebudú dať.
Pozorní čitatelia možno ešte nájdu jednu novinku na našich stránkach, kde sme si vysvetlili ešte v lete minulého roka, ako to s taktovaním bude. Okrem plne odomknutých čipoch Intel nastaví ostatné ako „čiastočne odomknuté“. Čo to znamená? V podstate je to niekoľko násobičov navyše, ktoré sa môžu použiť na pretaktovanie. Ich počet je však obmedzený na +4 nad najvyšší násobič v Turbo Boost režime.

Pretaktovanie v praxi si ukážeme na procesore Cire i5 2300, čo je najlacnejší štvorjadrový SandyBridge. Má základnú frekvenciu 2,8GHz, pričom v podstate stále je aktívne Turbo na 2,9GHz (pri vyťažení všetkých štyroch jadier). Ak je zaťažené len jedno jadro, vie sa pretaktovať na 3,1GHz. Ak ale zbehneme do BIOS-u, nájdeme tu možnosť zvýšiť násobiče pre jadrá až do 35. To znamená 100*35 = 3500MHz pretaktovania. Toto ale pracuje v spolupráci s Turb Boost, teda 3500MHz sa nastaví iba v prípade vyťaženia jedného jadra, 3400MHz pre dve až tri jadrá aktívne a 3,3GHz pre všetky jadrá aktívne. Ak toto spojíme ešte s pretaktovaním zbernice na 103MHz, dostaneme sa na 3,4GHz až 3,6GHz (podľa počtu zaťažených jadier). A pozor – toto všetko bez akejkoľvek zmeny napájacieho napätia či výmeny chladiča. Aj v záťaži si s tým poradil malý BOX chladič!

Zmena čiastočne odomknutých násobičov

Pretaktovanie uzamknutého procesora – z 2,8GHz na 3,4GHz s BOX chladičom, bez zmeny napätia

Samozrejme nie je takéto pretaktovanie to, čo procesor skutočne zvládne a je to určité obmedzenie. Už nebude platiť zlatý pra-zmysel  pretaktovania, a to kúpiť lacnejší procesor a dostať z neho výkon omnoho drahších. Na druhej strane, takéto pretaktovanie je absolútne bezpečné a stabilné aj s dodávaným BOX chladičom, užívatelia sa teda nebudú musieť báť nejakých problémov. Postačí zmeniť pár jednoduchých položiek v BIOS-e a výkon navyše je zabezpečený. Šlo by to aj viac, ale na to si treba bohužiaľ priplatiť. Malá poznámka pod čiarou – pretaktovanie cez čiastočne otvorené násobiče funguje len pre procesory vybavené technológiou Turbo Boost. Ak ju váč čip nemá, proste smola.

A ten kto si priplatí za odomknuté procesory, bude určite potešený. Vynechajme postup pretaktovania a pozrime sa rovno na výsledky.

Core i5-2500K - stabilných 4,5GHz bez väčšej námahy, vzduchové chladenie Noctua NH-U12P, nastavené napätie jadra 1,375V

Core i7-2600K stabilne na 4,65GHz so vzduchovým chladením, napätie nastavené na 1,4V.

4,5GHz so stále rozumným napätím a bežným vzduchovým chladičom? Môže byť! Pozrime sa ako stúpne výkon pri pretaktovaní Core i5 2300 s čiastočne otvorenými násobičmi a u odomknutých modelov i5-2500K a i7-2600K:

Detailnejším špecifikám pretaktovania Sandy Bridge sa budeme venovať v niektorom z ďalších článkov.

Intel dodáva aj svoj vlastný softvérový nástroj na pretaktovanie - Extreme Tuning Utility. Ponúka okrem možnosti nastavenia všetkých dôležitých parametrov aj funkciu monitorovania a záťažového testu. Väčšina nastavení si však vyžaduje reštart systému, nástroj teda plní skôr funkciu prehľadnejšieho rohrania BIOS-u.

Záver

Aj keď v grafoch sa Sandy Bridge procesory umiestnili vždy na popredných miestach, bude to z veľkej časti hlavne vďaka vysokým frekvenciám a agresívnejšiemu Turbo Boost. Určité zmeny v architektúre sú skôr len evolučným krokom vpred. Táto evolúcia je pekne vidno na procesore Core i5 2300, ktorý niekedy prekonáva aj vyššie taktovaný Core i7 870 s HyperThreadingom. Čo však je podstatné – Intel zasadzuje svoje novinky na cenové hladiny, v ktorých úplne deklasuje svoje predchádzajúce, 45nm procesory. Za rovnaké peniaze teraz dostanete podstatne lepší výkon.

Core i7-2600K by som odporúčal snáď len tým, ktorí vedia využiť vo svojich pracovných nástrojoch HyperThreading. Sú to programy s vynikajúcim vyťažením všetkých jadier, ako napríklad náročnejší enkóding videa či rendering. Oveľa lepšie z pohľadu pomeru ceny a výkonu je však Core i5-2500K. Za cenu niečo cez 200€ dostanete odomknutý násobič a s tým aj obrovské rezervy pretaktovania, a už v základnom stave vynikajúci výkon. A to vo viacvláknových aplikáciách ako aj všade tam kde si program vyťaží menej jadier a aktivuje sa Turbo Boost až do 3,7GHz.

Spotreba je u noviniek skutočne nízka, vyladený 32nm proces spolu s inteligentným riadením cez PCU jednotku sa tu preukazujú v dobrom svetle. Porovnávať s AMD ani nemá cenu. Zatiaľ, kým nepredstaví 32nm novinky, čo sa ale udeje až niekedy v polovici tohto roka.

Integrované grafické jadro konečne podáva výkon konkurencieschopný s low-end grafickými čipmi do PCIexpress slotu. Rýchlejšia verzia HD3000 (GT2 – 12 EU jednotiek) rozhýbe hry obdobne, ako 80-stream procesorový Radeon HD4350. Toto nie je pre desktop až tak zaujímavé, ako skôr pre notebooky. Tu už stratia diskrétne grafiky tejto triedy zmysel. Verzie s polovicou EU jednotiek budú citeľne pomalšie, no stále výkonnejšie ako predchádzajúca generácia.
Veľmi zaujímavým doplnkom je hardvérová podpora enkódingu videa - QuicSync. Podporuje síce len AVC formáty (H.264) a veľa závisí od zdrojového a cieľového formátu, no dokáže urýchliť proces konverzie dokonca viac, ako napríklad GeForce GTX460. Hardvérový dekodér  HD videa je už len čerešničkou na torte – zvláda aj viacero streamov naraz (aj pri troch bol stále obraz plynulý a vyťaženie nízke), zahrnutie Blu-ray 3D videa cez HDMI 1.4, DTS Master Audio bitstremingu a ostatných funkcií tiež poteší pri stavbe HTPC.

Jediné mínus vidím snáď len v pretaktovaní. Mimo odomknutých procesorov, ktoré taktujú vynikajúco, sa s čiastočne odomknutými modelmi nedostanete tak ďaleko, ako by čipy v skutočnosti zvládli (4,5GHz bez problému stabilne na vzduchovom chladení). Malou náplasťou na to je fakt, že toto čiastočné pretaktovanie v pohode zvládne uchladiť BOX chladič a netreba ani pridávať napätia. Procesory bez Turbo Boost majú smolu – voľné násobiče navyše sa nekonajú. Už si teda z Core i3 nespravíte výkon blížiaci sa štvorjadru.

Druhé mínus je pre majiteľov základných dosiek GA1156. Ak chcú upgrade, musia nakúpiť nové dosky. Otázka však je, či sa upgrade oplatí – ich procesory majú ešte „tradičný“ spôsob pretaktovania a po zdvihnutí taktu na cca 4GHz majú stále výkonu viac než dosť. Ak však fungujete na nejakom Core 2 Duo či staršom Athlon-e, Sandy Bridge je silný kandidát na zváženie.

Otázka je, čo na to AMD. Celkom iste ešte uvidíme nejaké to zlacnenie a možnoaj pár výkonnejších modelov. No myslím že najväčšiu atraktivitu si udrží AMD len v nižších cenových hladinách - pod 100€. Tu Intel stále nemá nič výnimočne zaujímavé, AMD ponúka lacné štvorjadrá, ktoré sú silným lákadlom. Kým však nebude dostupný Bulldozer a Llano, bude mať AMD ťažké presadiť sa medzi novými Sandy Bridge.