Otestovali sme Intel Core i3 2100 a Core i5 2400

Najlacnejší dvojjadrový procesor, akoby nástupca populárneho Core i3 530, a čiastočne odomknuté štvorjadro v teste výkonu verzus podobne drahá AMD konkurencia.

Úvod, špecifikácie

Pri predstavení nových procesorov Intel si najviac pozornosti vyslúžili hlavne plne odomknuté modely 2500K a 2600K. Aj podľa nášho testu to bolo oprávnené – vysoký výkon, nízka spotreba a pretaktovanie nad 4,5GHz bez problémov. Otestovali sme aj najpomalšie štvorjadro Core i5 2300, kvôli pomerne nízkemu taktu 2,8GHz a iba čiastočne odomknutému násobiču však nie je také zaujímavé. Dnes sa pozrieme okrem iného aj na posledný z bežných Core i5 (rozumej – nie so zníženou spotrebou – modely s označením S). 2400-ka sa cenou už blíži k atraktívnejšiemu Core i5 2500K (cca 200€), ak vás však pretaktovanie za hranicu 4GHz nezaujíma a rozpočet dovolí už iba 170€ na procesor, môže byť zaujímavou voľbou na zváženie.

Po nedávnom uvedení dvojjadrových procesorov do predaja nám Intel zaslal aj jedného zástupcu z tejto rodiny, konkrétne najlacnejší Core i3 2100. Cenovo funguje v podstate ako náhrada starších Core i3 530 / 540, alebo konkurencia pre Phenom II X4 840 / 955. Posledné spomínané budú mať výhodu v prítomnosti štvorice skutočných jadier, zatiaľ čo Intel vybavil svoj procesor iba dvomi, no s HyperThreadingom, vďaka čomu sa jedná o akési „pseudo-quadcore“. Čo však i3-ke chýba je TurboBoost a to má jeden dôležitý následok – absolútne žiadna možnosť pretaktovania.

Je to možno až nepredstaviteľné, že sú tu procesory, ktoré nie je možné nijakým spôsobom pretaktovať. Intel presunul dôležité časti na čip a dvíhanie taktu zbernice vedie už po pár megahetrzoch k nestabilite. Keďže ale chýba aj TurboBoost, a teda čip nie je „čiastočne odomknutý“, nemožno si pridať výkon ani navýšením násobičov. Zato rezerva by tu určite bola, dokázali to predošlé Core i3 500, ktoré ochotne pracovali ďaleko nad 4GHz.

Core i3 SandyBridge – overclocking disabled

Ak aj možno procesor presvedčí v bežných testoch výkonu, pre väčšinu entuziastov bude nezaujímavý. Ideálnym miestom práce teda budú asi kancelárske stroje alebo HTPC, vďaka integrovanému grafickému jadru zvládajúcemu HD video a s funkciou QuickSync, akcelerujúcou prevod videa. Herný výkon bude o poznanie nižší, keďže Core i3 2100 má Intel HD2000 a nie HD3000 s dvojnásobným počtov jednotiek. Testu integrovaných grafík sa budeme venovať v niektorej z budúcich recenzií.

Core i5 2400 má základný takt 3,1GHz, no vďaka TurboBoost sa v podstate stále drží minimálne na 3,2GHz. Platí to samozrejme len vtedy, keď sú splnené prevádzkové parametre, ako napríklad teplota. Intel vám zaručí 3,1GHz, 3,2GHz je len pre prípad že „sa cíti procesor dobre“. Pri zaťažení iba dvoch jadier stúpne takt na 3,3GHz a ak beží len jedno jadro, vytaktuje sa až na 3,4GHz.

Nechýbajú inštrukcie AES a AVX, procesor má plnú veľkosť L3 cache 6MiB. V stave bez záťaže beží na 1,6GHz s napätím pod 1V. TDP Intel nastavil na zabehaných 95W, aj keď v meraní spotreby sa preukázalo, že skutočné hodnoty majú od iných 95W procesorov naozaj ďaleko.

Core i3 2100 má rovnaký základný takt – 3,1GHz, ako som už však spomínal – chýba TurboBoost. Čip teda beží na 3,1GHz či už zaťažíte všetky jadrá alebo len jedno. L3 cache je polovičná a vypnuté sú aj inštrukcie na akceleráciu algoritmu AES. Bez záťaže opäť 1,6GHz a napätie pod 1V, TDP tradičných 65W.

Testovacia zostava

Procesory:
AMD:

• - Phenom II X4 840 (Propus, 4 jadrá / 4 vlákna, 3,2GHz, 95W)
• - Phenom II X6 1100T (Thuban, 6 jadier / 6 vlákien; 3,3GHz; 3,7GHz Turbo Core; 125W)
• - Phenom II X6 1055T (Thuban, 6 jadier / 6 vlákien; 2,8GHz; 3,3GHz Turbo Core; 125W)
• - Phenom II X6 1075T (Thuban, 6 jadier / 6 vlákien; 3,0GHz; 3,5GHz Turbo Core; 125W)
• - Athon II X2 250 (Regor, 2 jadrá / 2 vlákna; 3,0GHz; 65W)
• - Athlon II X3 450 (Rana, 3 jadrá / 3 vlákna; 3,2GHz, 95W)
• - Athlon II X4 630 (Propus, 4 jadrá / 4 vlákna; 2,8GHz; 95W)
• - Phenom II X4 970 Black Edition (Deneb, 4 jadrá / 4 vlákna; 3,5GHz; 125W)

Intel:

• - Core i3 2100 (SandyBridge, 2 jadrá / 4 vlákna, 3,1GHz, 65W)
• - Core i5 2400 (SandyBridge, 4 jadrá / 4 vlákna, 3,1GHz 95W)
• - Core i7 2600K (Sandy Bridge, 4 jadrá / 8 vlákien; 3,4GHz; 95W)
• - Core i5 2500K (Sandy Bridge, 4 jadrá / 4 vlákna; 3,3GHz; 95W)
• - Core i5 2300 (Sandy Bridge, 4 jadrá / 4 vlákna; 2,8GHz; 95W)
• - Core i3 530 (Clarkdale, 2 jadrá / 4 vlákna; 2,93GHz; 73W)
• - Core i5 750 (Lynnfield, 4 jadrá / 4 vlákna; 2,66GHz; 95W)
• - Core i7 870 (Lynnfield, 4 jadrá / 8 vlákien; 2,93GHz; 95W)
• - Core 2 Quad QX6700 (Kentsfield, 4 jadrá / 4 vlákna, 2,67GHz, 130W)

Základné dosky:

• - MSI 890FXA-GD70 (AM3)
• - Asus Maximus III Formula (LGA1156)
• - Asus P5E-VM HDMI (LGA775)
• - Intel DH67BL (LGA1155)
• - Intel DP67BG (LGA1155)
• - Asus P8P67 Deluxe (LGA1155)

Ostatné:

• - 4x1GB DDR3 Kingston HyperX @ 1333MHz CL7
• - 4x1GB DDR2 Kingston HyperX @ 1066MHz
• - Seagate Barracuda 7200.10 160GB, 7200rpm, S-ATA II
• - Gigabyte GeForce GTX460 1GB OC @ 800/1600 (core/shader), 4000MHz (memory)
• - Gigabyte Odin GT 800W
• - Noctua NH-U12P
• - Sony DVD-ROM S-ATA

Operačný systém:

• - Windows 7 x64, SP1
• - GeForce 260.63 beta

Procesory AMD zapožičala a poskytla spoločnosť AMD

Procesory Intel zapožičala spoločnosť Intel

Základnú dosku Maximus III Formula a P8P67 Deluxe zapožičala spoločnosť Asus

DDR3 RAM pamäte poskytla spoločnosť Kingston

Napájací zdroj poskytla spoločnosť Gigabyte

CPU chladič poskytla spoločnosť Noctua

3D rendering a raytracing

Cinebench vo verzii R11.5 preveruje viacvláknový výkon procesorov. Benchmark je založený na renderovacom softvéri Cinema 4D, ktorý bol a je používaný v mnohých hollywoodskych filmoch. Vyššie výsledné bodové hodnotenie znamená vyšší výkon.

Test ray-tracingu je realizovaný softvérom PovRay v 64-bi verzii. Použitý je integrovaný benchmark, a to jednovláknový aj viacvláknový. V prípade vyťaženia jedného jadra sa ukáže výkon konkrétnej architektúry v tomto nástroji, viacvláknový test samozrejme bude preferovať hlavne vyšší počet jadier.

Blender je bezplatný, open source nástroj na vytváranie 3D obsahu a dostupný je pre všetky populárne operačné systémy (Windows, Linux, MacOS, Solaris, Irix). Testovacím súborom pre renderovanie je model lietajúcej veveričky, ktorý nájdete na tomto odkaze.

Zhodnotenie

V Cinebench R11.5 sa Core i5 2400 umiestnil výkonom presne medzi šesťjadrové Phenom-y, podľa očakávania pod Core i5 2500K a nad Core i5 2300. Zaujímavý je výkon i3 2100, ktorý je na úrovni starého QuadCore Q6700, lacnejšie AMD so štvoricou jadier sú vo výhode.

Že samotné jadrá sú u Intel-u výkonnejšie dokazuje jednovláknový test PovRay, vo viacvláknovom Core i3-ka dosť prepadla – niekde medzi trojjadrové AMD.

Blender test sedí viac Intel procesorom, tu teda žiadne prekvapenie. Uvidíme ako sa zachovajú AMD Bulldozer.

Video enkóding

Pre otestovanie výkonu procesorov v kompresii 720p videa pomocou x.264 kodéra je použitý x264 HD Benchmarkod tvorcov zo serveru TechARP. Výsledné hodnotenie udáva počet spracovaných obrázkov za sekundu v druhom, náročnejšom prechode.

Pre Windows Media Encoder 9 v 64-bit verzii aj pre kompresiu do DivX formátu je použitý 1GB VOB súbor zo zálohy originálneho DVD v MPEG2 bez dodatočnej rekompresie. Pre WME9 je použité nastavenie konverzie súboru do streaming formátu s dátovým tokom 768kbps. Pre DivX 6 je nastavené v programe VirtualDub Fast Recompress, bez audia a so zapnutým Enhanced Multithreading, bez použitia SSE.

Zhodnotenie

Najrelevantnejší test x.264 HD Benchmark posadil Core i5 2400 na úroveň 2,6GHz Phenom II X6, Core i3 2100 zas na úroveň 2,6GHz štvorjadier AMD. Windows Media Encoder 9 a DivX 6 ukazujú vyšší výkon nových architektúr Intel-u. Napríklad staršie Core2Quad sa drží na konci rebríčka, zatiaľ čo 45nm a 32nm štvorjadrá dominujú.
 

Spracovanie bitmapovej grafiky

Výkon v spracovaní fotografie vo vysokom rozlíšení v programe Adobe Photoshop CS4 je otestovaný pomocou Retouch Artists Speed Test. Bezplatný nástroj Paint.NET má takisto dostupný nástroj na otestovanie výkonu – PdnBench.

Zhodnotenie

Oba testy preukázali, že SandyBridge je dnes najvýkonnejšia architektúra x86 procesorov. Zaujímavý je hlavne nárast výkonu medzi Core i3 530 (2,93GHz) a Core i3 2100 (3,1GHz) – zlepšenie je jednoznačne prevažne zásluhou zmien v jadre, o pár MHz vyšší takt pridáva len málo. V porovnaní s podobne drahým Phenom II X4 840 je výkon, dá sa povedať, veľmi podobný.

Matematické výpočty

Pre test matematických a vedeckých aplikácií som zvolil tradičný výpočet 1 milóna desatinných miest čísla pi, komplexný benchark ScienceMark 2.0 a nakoniec nástroj Mathematica, ktorý má integrovaný benchmark.

Zhodnotenie

SuperPi je už dlhé roky doménou Intel procesorov, potvrdzuje sa vyšší výkon jadra. Čipy od AMD konkurujú skôr ich počtom za rovnakú cenu, jednovláknové testy im teda nesedia. Obdobná situácia je aj v Mathematic-e. ScienceMark má trocha rozloženejšie výsledky, SandyBridge procesory sa ale držia medzi najrýchlejšími, vrátane dvojjadrového Core i3 2100.

Kompresia dát, Excel a šifrovanie

Kompresia dát je realizovaná pomocou programov WinRAR a 7zip. Komprimovaný je balík dát, ktoré sú voľne dostupné na internete. Jedná sa o PDF, obrázky a video, odkazy na stiahnutie nájdete na tomto odkaze. Pre WinRAR sú nastavenia kompresie ponechané základné (RAR archív, normálna kompresia), pre 7zip je zvolený archív typu zip, úroveň kompresie Maximum, šifrovanie pomocou AES-256 s heslom pretaktovanie.sk.

Test výkonu v aplikácii Microsoft Office Excel je realizovaný na rozsiahlej, 70MB tabuľke, ktorá simuluje náročné finančné analýzy. Využívajú sa pritom všetky dostupné jadrá procesora.

TrueCrypt 7 je azda najznámejší nástroj na šifrovanie dát, pričom jeho použitie je úplne bezplatné. Dostupný je pre Windows, Mac aj Linux a šifrovať vie celé partície pevných diskov za behu operačného systému. Test výkonu prebieha v integrovanom benchmarku, nastavená je veľkosť  buffera 100MB a zapísaná priemerná hodnota pre kombinované šifrovanie Serpent-Twofish-AES.

Zhodnotenie

Pri kompresii dát majú stále ešte navrch Intel procesory, zaujímavý je pekný nárast výkonu podobne drahých Core i3 2100 vs. Core i3 530 (resp. dnes mierne vyššie taktované i3 540 a i3 550). Obdobná situácia je aj pri spracovaní masívnej excelovskej tabuľky. Krajšie odškálovanie podľa výkonu na jadro a počtu jadier vidieť v TrueCrypt, testovaný Core i5 2400 sa zaradil za niekdajší najvýkonnejší Core i7 870 do socketu LGA1156.

Multitasking, mp3, PCMark

Test výkonu pri vykonávaní viacerých úloh zároveň, tzv. Multitasking, pozostáva z niektorých testov z tejto recenzie. Najprv sa spustí konverzia videa vo Windows Media Encoder 9, následne v prehliadači Firefox prehrávanie 1080p flash videa na youtube.com a potom, s bežiacimi aplikáciami na pozadí, sa spustí test v Adobe Photoshop. Meraný je čas dokedy sa neskončí úloha na fotografii.

Konverzia waw audiosúboru do formátu mp3 už tradične ťaží iba z výkonu samostatného jadra. Preto nebudú výsledky prekvapením – dôležitý je hrubý výkon architektúry. A ten je dnes na strane Intel-u.

PCMark Vantage testuje komplexne výkon celého systému, dáva teda aký, taký obraz o rýchlosti počítača s daným procesorom.

Zhodnotenie

Pri viacerých náročných úlohách spustených súčasne sú SandyBridge štvorjadrá vždy najrýchlejšie, doťahuje sa len vysokotaktovaný Phenom II X6 1100T. Core i3 2100 nie je na tom najhoršie, no na rovnakej úrovni je aj lacnejší Phenom II X4 840. V takejto cene sa viac oplatí práve ten. Kompresia audia je záležitosťou výkonu jedného jadra, z čoho sa dá odhadnúť aj výsledok – Intel je vpredu. PCMark Vantage, ktorý simuluje tradičné používanie počítača, ukazuje výhodu rýchlejších jadier oproti ich počtu – väčšina bežných úloh stále nevie dobre využiť viac ako jedno či dve.

Hry

Pri testovaní hier sa dbá na to, aby limitujúcim faktorom nebola grafická karta. Tomu sú prispôsobené nastavenia – rozlíšenie 1680x1050, stredné detaily a predovšetkým vypnuté vyhladzovanie hrán. Použitá GeForce GTX460 1GB pretaktovaná na 800MHz / 4000MHz (jadro / pamäte) v takomto stave bude produkovať vysoké hodnoty FPS, no dosiahneme tým to, čo potrebujeme – rozdiely medzi procesormi.

Crysis Warhead je testovaný pomocou nástroja Framebuffer CW Benchmark Tool, v nastavení 1680x1050, Gamer, DirectX 10, 3 opakovania a demo frost. Druhý test je v režime 1024x768, DirectX 9, Mainstream.
Pre Unreal Tournament 3 je použité nastavenie plných detailov v menu hry, následne spustené demo Corruption prostredníctvom programu HOC UT3 Bench.
Far Cry 2 má integrovaný nástroj na testovanie výkonu, ktorý nájdete v inštalačnom adresári. Vybraná je stredná dĺžka dema Ranch Medium, tri opakovania, 1680x1050 a Direct3D 10.
Pre Stalker Call Of Pripyat existuje samostatný benchmark, ktorý prejde krajinou v rôznych podmienkach a časoch dňa. Nastavený je režim DirectX 11, 1680x1050 a Preset na High. Všetky ostatné pokročilé nastavenia sú vypnuté.
ARMA II je testovaná na rovnakom rozlíšení ako všetky predchádzajúce hry, s nastavením detailov na Normal a v integrovanom benchmarku (ten nájdete aj v demo verzii hry).
 

V hrách je situácia predpokladateľná. Minulá generácia procesorov do socketu LGA1156 mala oproti AMD čipom niečo navrch, SandyBridge situáciu iba vylepšuje. Krok dokážu ako tak držať iba Phenom-y s vysokými frekvenciami. Väčšina hier stále ťaží viac z rýchlych jadier ako z ich počtu, čo zaručuje výhodu pre Intel.
Samozrejme stále platí - vytiahnite detaily vyššie, alebo pustite niektorú z novších graficky náročných hier a rozdiely sa takmer úplne stratia (viď Crysis Warhead v 1680x1050).

Spotreba a podvoltovanie

Meranie spotreby prebehlo za pomoci zástrčkového Wattmetra Energy Monitor 3000. Udávaná je teda spotreba celej PC zostavy, aby sa minimalizovali odchýlky, je pri týchto meraniach používaná energeticky nenáročná grafická karta Radeon HD4350. Stav bez záťaže je meraný po niekoľkých minútach od naštartovania operačného systému, spotreba v záťaži je meraná po spustení testu Prime95 pre všetky jadrá a po ustálení teplôt procesora.

Bez záťaže sú si SandyBridge procesory v podstate rovné, všetky sa ustália na rovnakom takte a napätí. Z dnes predávaných desktopových procesorov majú najnižšiu spotrebu.

V záťaži sa preukázala jedna z výhod menšieho výrobného procesu, keď napríklad štvorjadrový Core i5 2400 je asi na úrovni 45nm dvojjadra AMD. Vidieť aj príjemný pokles oproti predošlej generácii. Core i3 2100 má spotrebu až smiešnu, rozdiel medzi stavom bez záťaže a v záťaži je len 33W. S podvoltovaním to bude ešte zaujímavejšie.

Základná doska Intel DP67BG dovoľuje ísť s napätím najnižšie na úroveň 1V, v reáli to je približne 0,976V pod záťažou. Procesory by zrejme zvládli aj o niečo nižšie hodnoty, pre orientáciu však tieto merania postačia. Nastavené napätie 1,0V je plne stabilné a bezproblémové, spotreba v záťaži klesla u Core i5 2400 z 118W na približne 94W až 95W (mínus 24W), pre Core i3 2100 to je z 86W na 77W (mínus 9W). So znížením napätia na 1V sa teda rozdiel medzi aktívnym stavom a stavom bez záťaže skresal na 24W, čo je už  uchladiteľné aj pasívne. Vzhľadom na podávaný výkon naozaj slušné!

Pretaktovanie

S pretaktovaním SandyBridge procesorov je to všetko trocha zamotané a pritom veľmi jednoduché. Existujú dva druhy procesorov, ktoré sa dajú pretaktovať – odomknuté „K“ verzie a bežné Core i5 a Core i7. Zatiaľ čo u plne odomknutých čipov sa dá zvyšovať násobič až do hodnoty 57 (*100MHz BCLK to znamená takt 5700MHz), ostatné sú tzv. „čiastočne odomknuté“ a pretaktovať násobičom sa dá len oveľa menej. Všetko to zhŕňa nasledovný obrázok:

Procesorové jadrá týchto čipov sa dajú pretaktovať o 4 násobiče nad najvyšší možný pre TurboBoost. V praxi to znamená pre dnes testovaný Core i5 2400 pretaktovanie z 3100MHz (3200MHz s TurboBoost pri vyťažení štyroch jadier) na 3600MHz, resp. 3700MHz (2 jadrá zaťažené) a 3800MHz (1 jadro zaťažené). Pridať k tomu môžete ešte stále bezpečných 103MHz BCLK a dostanete výsledný takt 3700MHz (resp. 3800MHz a 3900MHz pri menšom počte zaťažených jadier). Nie je to rozhodne nič úžasné, teda predovšetkým s ohľadom na to, čo dokážu plne odomknuté čipy. Na druhej strane, ako chladič úplne postačí dodávaný BOX, ktorý udrží teploty pod kritickou hranicou (aj keď nie práve najtichšie).
Ak sa vám náhodou takty zhodia z 3,7GHz na 3,5GHz, bude treba trocha zvýšiť TDP a prúdové limity pre TurboBoost v BIOS-e.

Core i5 2400 na 3,7GHz bez námahy, postačí vám k tomu toto:

Bohužiaľ, čiastočne odomknuté čipy sú len tie vybavené funkciou TurboBoost. Znamená to, že Core i3 a nižšie (chystané Pentium G8x0) nepretaktujete vôbec. Teda, dá sa to, ale +100MHz sa pretaktovaním nazývať moc nedá. Tieto dvojjadrá si to vyslovene pýtajú, potiahnuť nad 4GHz. Škoda, veľká škoda.

To je všetko, ďalej to už moc „nepotlačíte“

Záver

Začnime zhodnotením Core i5 2400. Za cenu približne 170€ sa radí medzi AMD Phenom II X4 970 a Phenom II X6 1075T. Oproti X4-ke je tento procesor výkonnejší v podstate v každom teste, na čo si však nesiahne je výkon šesťjadra v prípadoch, kedy sa naozaj plne využijú všetky dostupné jadrá. Príklad buď Cinebench, PovRay či x.264 kompresia videa. Ak tieto úlohy tvoria väčšinu vášho pracovného času, AMD bude mať lepšiu ponuku – viac jadier za rovnaké peniaze. Vo väčšine ostatných prípadov však bude Core i5 2400 lepšia voľba, nehovoriac o podstatne nižšej spotrebe.

Otázka však je, nakoľko je táto i5-ka atraktívna. Ak si niekto nájde 170€ na procesor, nemusí mu robiť problém nájsť aj ďalších 30€ na príplatok za plne odomknutý Core i5 2500K. S nim sa dá dostať ďaleko za 4GHz, zatiaľ čo i5 2400 končí s pretaktovaním niekde na 3,7GHz. Pre entuziastu bude rozhodovanie ľahké...

Core i3 2100 podáva citeľne vyšší výkon ako predošlá generácia, integrované grafické jadro, aj keď s menším počtom jednotiek, dokáže obhospodáriť bežný pracovný počítač aj s prídavkom akcelerácie HD videa. Cenou 110€ sa radí nad AMD Phenom II X4 840 a pod Phenom II X4 955 Black Edition. Oba budú mať opäť výhodu v masívne paralelných výpočtoch vďaka reálnym štyrom jadrám verzus inteláckym dvom s HyperThreadingom. Výkonnejšia architektúra sa však podpíše pod lepšie výsledky v ostatných prípadoch, keď sa jadrá nevyťažia na 100% (vrátane hier). Nevýhodou AMD procesorov je vysoká spotreba, teda vzhľadom na Core i3 2100, ktorý ju má dokonca nižšiu ako dvojjadrový AMD Athlon II X2. Avšak pre niekoho podstatným argumentom bude, že i3 procesory sa jednoducho nedajú pretaktovať (jediné čo si na i3-ke pretaktujete je grafické jadro (na doskách s H67 a Z68 čipsetom).). Za každých okolností musíte počítať s výkonom aký vidíte v grafoch, možnosť navýšenia „zadarmo“ neexistuje. Prihoďte si pár € na Phenom II X4 955 Black Edition a máte bezproblémovo pretaktovateľný procesor minimálne na 4GHz.

Svoje miesto na trhu si však Core i3 procesory určite nájdu, predovšetkým v počítačoch kde sa s pretaktovaním neráta, alebo všade tam, kde sa vyžaduje veľmi nízka spotreba a stále vysoký výkon (napadá ma napríklad použitie v HTPC, s miernym znížením napájacieho napätia a možno aj s pasívnym chladením.). Jediným rozumným spoločníkom budú dosky s H67 / H61 čipsetmi, ktoré umožňujú využiť grafické jadro a taktiež jeho podarenú funkciu QuickSync. Tá dokáže výrazne pomôcť pri konverzii videa a odstrániť tak menší viacvláknový výkon. QuickSync sme sa venovali podrobne v teste SandyBridge procesorov.

Dožívajúca ponuka AMD procesorov pred príchodom dlho očakávaných noviniek stále ťaží z prístupu „viac jadier za menej peňazí“. Funguje to v prípadoch, keď sa tieto jadrá využijú naplno, všade inde sa ale prejavia pokroky v architektúre, ktorú má Intel na svojej strane.
Core i5 2400 má slušný výkon, nízku spotrebu a ľahké a bezpečné pretaktovanie na 3,7GHz, avšak jeho atraktivita sa výrazne stráca prítomnosťou len málo drahšieho ale zato vynikajúceho Core i5 2500K. Ten sa dá stále považovať asi za najlepší procesor v momentálne ponuke Intel-u, proti tomu sa ťažko bojuje konkurencii aj modelom z vlastných radov.
Core i3 2100 je pre väčšinu z nás nezaujímavý práve absenciou možnosti pretaktovania. Výkon na základom takte ale nie je zlý, často lepší ako štvorjadier konkurencie. Potešujúca je naozaj veľmi nízka spotreba.