Existovali v rannom vesmíre čierne diery? Boli súčasťou prvých galaxií?
Chandra, röntgenové observatórium NASA je jednou z najúspešnejších misií v jej histórii. Od svojho vypustenia raketoplánom Columbia v roku 1999 obieha Zem po excentrickej dráhe s najbližším bodom 10 000 km (perigeum) a najvzdialenejším bodom 140 161 km (apogeum) od centra našej planéty snímajúc obraz v röntgenovej oblasti elektromagnetického spektra.
Chandra, popis častí teleskopu
Najnovším prekvapujúcim objavom misie Chandra je odpoveď na otázku čo bolo prv. Prv sa v rannom vesmíre vytvorili galaxie, či skôr vznikli čierne diery? Existovali vôbec v rannom vesmíre čierne diery? Aktuálne publikované merania sondy Chandra prinášajú priamy dôkaz ich existencie v rannom vesmíre. Prinášajú prekvapujúci záver, že ich rast bol v období približne jednu miliardu rokov po vzniku vesmíru 100 násobne väčší než sa doposiaľ myslelo. Aktuálne najpresnejšie odhady určujú vek vesmíru na 13.7 miliardy rokov. 1 miliarda rokov je z tohto pohľadu jeho ranným štádiom. Najmladšie, prvé čierne diery vo vesmíre, novorodenci tejto kategórie objektov sa objavili vo vesmíre 800 až 950 miliónov rokov po jeho vzniku. Následne tieto čierne diery rástli spolu s vývojom galaxií.
Supernova Sn2006gy, v dobe jej zaznamenania Chandrou bola považovaná za najväčšiu stelárnu explóziu vôbec.
Väčšina pozorovaných takto mladých čiernych dier sa ukrýva v plynových a prachových mračnách a tak sú v optickej oblasti nepozorovateľné. Röntgenové žiarenie môže takýmito oblasťami prenikať a tak ho môže Chandra zaregistrovať. Takéhoto žiarenia nie je veľa, a aby ste dostali obrázok objektu vytvorený takýmto žiarením, potrebujete dlhú expozíciu. Meranie odhaľujúce populáciu novonarodených čiernych dier v rannom vesmíre je výsledkom 6 týždňov trvajúceho sledovania oblasti nazývanej Chandra Deep Field South. Pripravované ešte dlhšie meranie umožní nahliadnutie do ešte hlbšej histórie vesmíru v röntgenovej oblasti.
Röntgenové observatórium Chandra Teleskop, či ak chcete röntgenový ďalekohľad Chandra bol v röntgenovej astronómii rovnakým skokom ako bol Hubble v tej optickej. Chandra priniesla 100 násobné zlepšenie v sledovaní objektov v röntgenovej oblasti, inak povedané, bola schopná zaznamenať 100 násobne menej jasný objekt než dovtedajšie najvýkonnejšie röntgenové teleskopy. Už od počiatku meraní prinášala jedno fascinujúce pozorovanie za druhým. Medzi tie najzaujímavejšie patria
Misia je pomenovaná po geniálnom indicko-americkom astrofyzikovi Subrahmanyanovi Chandrasekharovi. |
Frosty
passco
Ondro1
passco