Supermasívna čierna diera v jadre našej galaxie denne požiera veľké asteroidy a kométy.
Pritom vzniká röntgenové žiarenie, ktoré zachytáva NASA teleskop Chandra. Podľa jeho meraní je supermasívna čierna diera Sagittarius A v jadre našej galaxie obklopená oblakom stoviek triliónov asteroidov a komét.
Chandra v posledných rokoch takmer denne zaznamenávala vzplanutia röntgenového žiarenia rôznej intenzity z centra našej galaxie z pozície objektu Sagittarius A. Very Large Telescope Európského južného observatória tiež zaznamenával podobné vzplanutia v infračervenej oblasti spektra. Štúdia uverejnená v magazíne Monthly Notices of the Royal Astronomical Society vysvetľuje ich pôvod keď prichádza k záveru, že horúci plyn obklopujúci Sagittarius A odparuje častí priťahovaných asteroidov a komét pričom vzniká röntgenové žiarenie. Ako ukazujú autori článku, na to aby teleskop Chandra zaregistroval žiarenie vznikajúce takýmto spôsobom v jadre našej galaxie vo vzdialenosti 26 tisíc svetelných rokov od Zeme, musí ísť o asteroidy s polomerom najmenej desať kilometrov.
Článok sa tak stavia na stranu zástupcov hypotézy existencie oblaku asteroidov obklopujúcich jadro našej galaxie, podobného Oortovmu oblaku za hranicami našej slnečnej sústavy.
Z času na čas, približne raz za stotisíc rokov sa obeťou supermasívnej čiernej diery v jadrách galaxie stane aj hviezda podobná Slnku. Častejšie je to planéta. Autori článku prichádzajú aj s hypotézou, že zjasnenie Sagittária A pred približne 300 rokmi mohla mať na svedomí veľká planéta typu plynného obra.
Chandra sa zamerá na jadro našej galaxie opätovne neskôr v tomto roku spolu s novou misiou NASA NuStar, ktorá štartuje v marci 2012. Ich paralelné pozorovania upresnia intnzitu a frekvenciu röntgenovych vzplanutí.
Snímka jadra našej galaxie teleskopom Chandra po zatiaľ najdlhšej expozícii (164 hodín).
Röntgenové observatórium Chandra Teleskop, či ak chcete röntgenový ďalekohľad Chandra bol v röntgenovej astronómii rovnakým skokom ako bol Hubble v tej optickej. Chandra priniesla 100 násobné zlepšenie v sledovaní objektov v röntgenovej oblasti, inak povedané, bola schopná zaznamenať 100 násobne menej jasný objekt než dovtedajšie najvýkonnejšie röntgenové teleskopy. Už od počiatku meraní prinášala jedno fascinujúce pozorovanie za druhým. Medzi tie najzaujímavejšie patria - sledovanie ranných fáz vývoja rázovej vlny supernovy, sledovaním SN1987A Misia je pomenovaná po geniálnom indicko-americkom astrofyzikovi Subrahmanyanovi Chandrasekharovi. |
Pjetro_de