Najväčší a najdrahší mobilný robot sa dotkne povrchu Marsu v auguste. Pristávací manéver je extrémne zložitý [video].
Už o niekoľko desiatok dní vstúpi do riedkej atmosféry planéty Mars pristávací modul sondy Mars Science Laboratory (MSL), ktorá je na ceste zo Zeme už od novembra minulého roka. Nesie doteraz najväčšieho ale aj najdrahšieho mobilného robota s menom Curiosity, ktorý má za úlohu hľadať na červenej planéte stopy po minulom, alebo súčasnom živote. Predtým než začne plniť svojou úlohou, sa však musí vysporiadať s jedným z najzložitejších pristávacích manévrov, aké kedy NASA vymyslela.
Atmosféra Marsu, ktorá je asi 100 krát redšia než tá na Zemi, síce modul spomalí, no nie natoľko, aby mohol bezpečne pristáť. Pri prechode vrchnými vrstvami atmosféry sa tepelný štít sondy rozpáli na 1600°C, samotná kapsula bude navyše počas spomaľovania v tejto fáze letu ešte korigovať svoj smer. Ďalšie spomalenie zabezpečí nadzvukový padák, ktorý zníži jej rýchlosť z približne 1600km/h na asi 300km/h. Ani takéto spomalenie však nezabezpečí jemné pristátie, na rad príde raketový pohon nosného modulu nesúceho Curiosity. Jeho osem hydrazínových raketových motorčekov spomalí sondu tak aby ostala stáť nad povrchom Marsu. Nedosadne na jeho povrch, tak by totiž rozvírila príliš veľa prachu. Preto sa Curiosity spustí na povrch na troch lanách v manévri nazvanom vesmírny žeriav. Po 2 sekundovom kontrolnom státi modulu nad roverom počas ktorého sa preverí, či Curiosity skutočne stojí na pevnom povrchu Marsu sa spojenie preruší pyropatrónami a pristávací modul odletí preč na predom určené miesto svojho pádu.
Takéto trojstupňové pristátie NASA navrhla kvoli vysokej hmotnosti roveru Curiosity. Hmotnosť roveru je 900 kilogramov, čo znemožnilo použitie airbagov pre pristátie na povrchu ako pri misii roverov Spirit a Opportunity.
Vedci z NASA pomenovali celé pristávanie 7 minútami teroru. Dôvod je prostý - kým príde signál od Marsu k Zemi, ubehne 14 minút. Samotný zostup modulu však trvá len 7 minút, kým sa teda dozvieme o prvom kontakte s atmosférou, Curiosity už bude 7 minút na Marse - s úspešným pristaním, alebo rozbitý na márne kúsky. Po túto dobu nebudeme vedieť o sonde nič, ostane len dúfať v schopnosti počítača na palube.
Curiosity je aktuálne takmer 200 miliónov kilometrov od Zeme a k Marsu mu chýba ešte 12 miliónov kilometrov. Pristátie je naplánované na 5. augusta 2012.
Video: 7 minút teroru
Štart rakety Atlas V nesúcej robota Curiosity v roku 2011
Mars Science Laboratory Misia MSL patrí medzi kľúčové programy NASA, medzi jej vlajkové lode. Celý program bude stáť približne 2.3 miliardy dolárov. MSL odštartovala k Marsu na palube spoľahlivej rakety Atlas V 541. Jej let k Marsu potrvá osem mesiacov, predpokladaný dátum pristátia, po absolvovaní 570 miliónov kilometrov dlhej cesty vesmírom, je 5. august 2012. Miesto pristátia, Gale kráter, bolo vybraté s ohľadom na pravdepodobnosť výskytu vody v sedimentoch v jeho okolí (na úpatí hory). Výchádza sa z predpokladu, že kde je voda, tam je väčšia šanca nájsť mikroskopický život. |
Frosty
passco