Britskí vedci vyrobili počítačový systém, ktorý sa nikdy nepokazí

Revolučný systém založený na náhodnosti prírody nikdy nepadne, dokáže sám seba opraviť v prípade chyby.

Tradičné počítače spracovávajú svoje úlohy sekvenčne, za sebou, v určenom poradí. Inštrukcia je vytiahnutá z pamäti, spracovaná a výsledok uložený naspäť. To všetko sa opakuje pod dozorom sekvenčného časovača nazývaného programový čítač. Takýto prístup je vhodný na výpočtové úlohy, avšak pre simuláciu prírodných dejov už tak ideálny nie je.

Príroda samotná a jej procesy sú decentralizované, distribuované a náhodné. Riadia sa určitým zákonom chaosu, pričom sú tolerantné ku chybám a dokážu sa sami liečiť. „Počítač by to mal dokázať“, hovorí Peter Bentley z Univesity College London (UCL), kde teraz na podobnom počítačovom systéme pracujú.

Bentley spolu s kolegom vytvoril počítač, v ktorom sú dáta pre spracovanie spojené priamo z príslušnými inštrukciami. Ako príklad možno uviesť údaje o vonkajšej teplote, ktoré sú spojené s úlohami čo spraviť v prípade, že je moc horúco. Výsledky sú následne podelené do malých častí zvaných „systems“.

Každý „system“ má vlastnú pamäť citlivú na kontext, čo znamená, že môže interagovať len s podobnými systémami. Namiesto využitia programového čítača sa systémy riadia pseudonáhodným generátorom čísel, ktorý simuluje náhodnosť v prírode. Systém vykonávajú svoje inštrukcie paralelne, bez dávania prednosti inému. Všetky spolu komunikujú paralelne, teda zároveň v jednom čase.

Síce tento popis neznie tak, že by počítač mal skutočne fungovať, podľa vedcov ale funguje a to lepšie ako sa očakávalo.

„Systémový počítač“ obsahuje viaceré kópie svojich inštrukcií rozdelených do mnohých systémov, takže ak sa jeden poškodí, počítač ho nahradí a opraví iným dostupným. Na rozdiel od konvenčných počítačových systémov, ktoré padnú keď nedokážu pristúpiť k určitým bitom v pamäti, tento systém dokáže bez problémov pokračovať vo výpočtoch aj naďalej, keďže každá časť má svoju vlastnú pamäť.

Práce na tomto novom druhu počítača teraz pokračujú tým, že sa vedci snažia naučiť systém preprogramovať sám seba ako výsledok na vonkajšie zmeny. Výsledkom by mohli byť v budúcnosti napríklad bojové bezpilotné lietadlá, prispôsobujúce sa utŕženým poškodeniam, či realistickejšie modely ľudského mozgu.

Zdroj: NewScientist