Fukušima po dvoch rokoch

Para a rádioaktívna spodná voda naďalej vzbudzujú obavy. Elektráreň sa stále nedarí dostať pod kontrolu.

Dva roky po havárii, po jednej z najvýznamnejších jadrových katastrof, sa ľudia pracujúci na troskách elektrárne snažia dostať ju pod kontrolu. Na tlačovej konferencii, ktorá sa konala v Utorok, spoločnosť TEPCO (Tokyo Electric Company) prvýkrát priznala, že spodné vody tečúce do oceánu nesú rádioaktívne izotopy. Minulý týždeň odhalili pracovníci unikajúcu paru z centrálnej miestnosti tretieho reaktora. Počiatočné sledovania neurčili žiadne neobvyklé látky, alebo rádioaktívne izotopy. Podľa termálneho prieskumu, oblasť nevykazuje vyššie teploty ako okolité prostredie.

TEPCO sa domnieva, že zdroj pary je na inom mieste ako sa pôvodne myslelo. Domnieva sa, že môže ísť o dažďovú vodu, ktorá presiakla až ku železo-betónovému ochrannému obalu, ktorý je stále horúci. BBC na konferecii poznamenalo, že v prípade havárie by mali byť reaktory "vypnuté", čo vlastne znamená, že teplota by mala byť udržiavaná chladiacim systémom pod bod varu vody. V tomto prípade je možné, že chladenie nefunguje ako by malo. TEPCO je známe tým, že podáva veľmi málo správ o stave elektrárne.

Podľa agentúry Bloomberg, TEPCO doposiaľ popieralo problém s unikaním kontaminovaných podzemných vôd do oceánu. Monitorovacie vrty však ukázali vysokú úroveň rádioaktivity a spoločnosť v snahe "zriediť" problematické izotopy pridávala vodu do pôdy. Keďže vrty boli v blízkosti oceánu, voda vyrazila priamo tam a vysoké úrovne izotopov aj naďalej pretrvávali. TEPCO sa bráni, že únik izotopov je limitovaný na prístav v zálive, lenže vzorky odobraných rýb ukazujú, že tomu tak nieje.

Nakoľko TEPCO nie je práve veľmi otvorené diskusiám, je ťažké určiť čo všetko ešte môže predstavovať problém. Nevie sa ani, či sú všetky reaktory naozaj zabezpečené tak, ako by mali a či má presakujúca voda k nim prístup, alebo nie. Stále však platí, že okolie je vysoko zamorené a vysoké hladiny rádioaktivity sú namerané aj v širšom okolí Fukušimy.

Oveľa prehľadnejší ako správy od spoločnosti TEPCO, je projekt Safecast, ktorý odštartoval týždeň po havárii. Ide o mapovanie rádioaktivity detektormi, ktoré nosia na sebe obyvatelia Japonska. Aspoň jedna potešujúca správa je, že radiácia sa stráca rýchlejšie ako je polčas rozpadu rádioaktívnych látok. Sean Bonner, vedúci projektu si myslí, že rádioaktivita je na ústupe. Môže to byť podľa neho spôsobené zanikaním organického materiálu, ako je rastlinstvo, ktoré sa za dva roky ako tak obmenilo.

Safecast

Okrem projektu Safecast má aj japonská vláda svoje vlastné štatistiky, lenže dáta sú veľakrát nespoľahlivé a často verejnosti neprístupné. Safecast používa prenosné senzory, merajúce stupeň rádioaktivity. Ľudia si ich môžu zakúpiť v cenách od $200 do $1000, alebo zložiť vlastný pomocou predpripravenej stavebnice za $450. Dáta sú následne zdieľané pomocou Safecast siete. Približne za dva roky zbierania dát, poskytol Safecast podrobnú mapu zamorenia rádioaktivitou. Mapa potvrdzuje, že väčšina rádioaktivity v krajine sa drží nízko. V zónach, kde je vyššia rádioaktivita, mapa dokáže zobraziť ako zamorenie kolíše aj vtedy, keď sa človek prechádza po ulici. Ide o hustejšie obývané oblasti. Tieto dáta nie sú nijak významné a niet sa prečo znepokojovať.

Projekt Safecast plánuje pokračovať v zbieraní dát aj nasledujúce roky. Bude tak dostupná širšia analýza pohybu rádioaktivity v mestách, jej vplyv na konkrétne podnebie, topografiu, pôdu a následne jej rozpad. Pre podrobnejší prehľad o stave zamorenia sú k dispozícii aj mapy na stránke Safecast - http://blog.safecast.org/maps/

Zdroj: arstechnica.com, technologyreview.com