Ale dva fakty sú bohužiaľ jasné ako facka aj pre bežného primitíva:
1) katastrofálna chyba je chýba úplne najdôležitejší údaj - kapacita
2) chýba aj cena (aj keď tá samozrejme - akože - nikoho nezaujíma (to sú tie socky, čo si kupujú dízle - chcú vyzerať, ako že na to majú - ale v skutočnosti nemajú ani na benzín)
3) tvorcovia USB štandartu z neho urobili neskutočný bordel - len moja moja zbierka USB konektorov je väčšia než celý rozsah, čo udáva Wikipédia (a iný zdroj nie je)
Pritom vôbec nie je jasné, čo s čím a ako sa dá kombinovať a USB-C tomu vrazilo ranu medzi oči.
Že to je celé choré vidno však podľa toho, že pôvodným cieľom bolo nahradiť neforemné RS232/V24 káble - u ktorých ani divá sviňa nevedela, koľko žíl vlastne majú mať (oficiálny štandard vyžadoval 25 - ale nikto ho nikdy nepoužil a obyčajne stačili 3 (ale nikdy nie pre modemy) nikdy však nebolo jqasné či priamo, alebo prekrížene - a káble pre paralelné rozhrania "Centronix", ktoré síce mali 36 pinové konektory, ale v praxi si vystačili menej-žilovými káblami (ale nikdy nie menej než 11). Rozhranie Centronix bolo navyše natoľko idiotské, že vinou truhlíka z IBM nebolo obojsmerné, lebo jeden pin zaletoval zle - to síce armáda zlepšovateľov napravila - ale každý inak ... Takže prišlo eleganté USM, ktoré malo 4 vodiče, bol obojsmerné, vedelo zariadenia aj napájať a keď prišla verzia USB-2 tak bolo prakticky geniálne, lebo už nebolo pomalé. Jedinou vážnou chybou bol tvar konektora, lebo ten sa nikdy nepodarí zastrčiť na prvý raz ak nie je dutinku vidno (prax je také, že človek najprv skúsi jednu stranu a keď to nejde tak otočí konektor o 180° a potom to nejde tiež. Tak vytiahneto zase skúsi nazad a furt to nejde zastričiť, napokon rozmotuje nábytkovú stenu (či rack) a keď sa podíva, tak to zrazu ide okamžite a na prvý krát). USB-C konečne problémy s tvarom konektora vyriešilo, ale prinieslo dva nové - ďaleko hrozivejšie: vie už prenášať aj veľké napájacie výkony (v niektorých verziach až 100W) - čo môže byť v prípade nekompatibility fakt nebezpečné - v počte žíl sa vrátilo na začiatok :( Lebo už USB-3x sa vrátilo k viacžilovému káblu, no USB-C to zaklincovalo, keďže potrebuje toľko žíl, ako voľakedjaší RS-232/V24 v plnej špecifikácii :((( A to je vážny problém. Pretože RS232/V24 káble boli hrubé ako prst - ale u USB sme si zvykli na tenučké. A to sa výrobcovia snažia dodržať - už len preto, že mrňavý externý disk zhodí hrubý a neohybný kábel dole zo stola. A tak začali robiť USB-C kábliky tenké. Lenže to je cesta do pekla lebo 24 tenulinkých vodičov sa pri ohýbaní čoskoro zákonite poláme - takže už menej než 5 kusov ani nekupujem, pretože ani USB-3 nevydrží dlhšie ako rok ...
Tragédia USB
Ale dva fakty sú bohužiaľ jasné ako facka aj pre bežného primitíva:
1) katastrofálna chyba je chýba úplne najdôležitejší údaj - kapacita
2) chýba aj cena (aj keď tá samozrejme - akože - nikoho nezaujíma (to sú tie socky, čo si kupujú dízle - chcú vyzerať, ako že na to majú - ale v skutočnosti nemajú ani na benzín)
3) tvorcovia USB štandartu z neho urobili neskutočný bordel - len moja moja zbierka USB konektorov je väčšia než celý rozsah, čo udáva Wikipédia (a iný zdroj nie je)
Pritom vôbec nie je jasné, čo s čím a ako sa dá kombinovať a USB-C tomu vrazilo ranu medzi oči.
Že to je celé choré vidno však podľa toho, že pôvodným cieľom bolo nahradiť neforemné RS232/V24 káble - u ktorých ani divá sviňa nevedela, koľko žíl vlastne majú mať (oficiálny štandard vyžadoval 25 - ale nikto ho nikdy nepoužil a obyčajne stačili 3 (ale nikdy nie pre modemy) nikdy však nebolo jqasné či priamo, alebo prekrížene - a káble pre paralelné rozhrania "Centronix", ktoré síce mali 36 pinové konektory, ale v praxi si vystačili menej-žilovými káblami (ale nikdy nie menej než 11). Rozhranie Centronix bolo navyše natoľko idiotské, že vinou truhlíka z IBM nebolo obojsmerné, lebo jeden pin zaletoval zle - to síce armáda zlepšovateľov napravila - ale každý inak ... Takže prišlo eleganté USM, ktoré malo 4 vodiče, bol obojsmerné, vedelo zariadenia aj napájať a keď prišla verzia USB-2 tak bolo prakticky geniálne, lebo už nebolo pomalé. Jedinou vážnou chybou bol tvar konektora, lebo ten sa nikdy nepodarí zastrčiť na prvý raz ak nie je dutinku vidno (prax je také, že človek najprv skúsi jednu stranu a keď to nejde tak otočí konektor o 180° a potom to nejde tiež. Tak vytiahneto zase skúsi nazad a furt to nejde zastričiť, napokon rozmotuje nábytkovú stenu (či rack) a keď sa podíva, tak to zrazu ide okamžite a na prvý krát). USB-C konečne problémy s tvarom konektora vyriešilo, ale prinieslo dva nové - ďaleko hrozivejšie: vie už prenášať aj veľké napájacie výkony (v niektorých verziach až 100W) - čo môže byť v prípade nekompatibility fakt nebezpečné - v počte žíl sa vrátilo na začiatok :( Lebo už USB-3x sa vrátilo k viacžilovému káblu, no USB-C to zaklincovalo, keďže potrebuje toľko žíl, ako voľakedjaší RS-232/V24 v plnej špecifikácii :((( A to je vážny problém. Pretože RS232/V24 káble boli hrubé ako prst - ale u USB sme si zvykli na tenučké. A to sa výrobcovia snažia dodržať - už len preto, že mrňavý externý disk zhodí hrubý a neohybný kábel dole zo stola. A tak začali robiť USB-C kábliky tenké. Lenže to je cesta do pekla lebo 24 tenulinkých vodičov sa pri ohýbaní čoskoro zákonite poláme - takže už menej než 5 kusov ani nekupujem, pretože ani USB-3 nevydrží dlhšie ako rok ...