EN

IBM Q - komerčný kvantový počítač

IBM začiatkom tohto mesiaca ohlásilo svoju iniciatívu vytvoriť komerčné kvantové počítače. Systém IBM Q by sa mal k zákazníkom dostať cez ich cloudovú platformu.

Klasické počítače sú extrémne výkonné a ich sila sa aj naďalej bude zvyšovať. Existujú ale problémy, ktoré sa nikdy nebudú dať riešiť klasickými počítačmi. Na vytvorenie poznania a vedomostí z oveľa hlbších a komplexnejších vecí budeme potrebovať kvantový počítač. Vyjadril sa tak Tom Rosamilia, viceprezident IBM Systems.

Ako stojí v článku od Quartz, dnešný najvýkonnejší kvantový počítač od IBM má 5 kvantových bitov (qbitov). Pre porovnanie, obyčajný laptop môže simulovať výpočtovú silu 25 qbitového kvantového počítača. Keď sa ale dostanete k hranici 45 qbitov, potrebovali by ste najrýchlejšie superpočítače na svete. Nad hranicou 50 qbitov už nieje reálne postaviť dostatočne veľký klasický systém, ktorý by bol ekvivalentom kvantového počítača.

IBM má v pláne vytvoriť do piatich rokov svoj Q systém, ktorý by mal mať práve okolo 50 qbitov.

Firma si predstavuje komerčné využitie kvantových počítačov napríklad vo finančných službách na identifikovanie a izolovanie risku, pomoci objaviť a pochopiť chemické interakcie, ktoré pomôžu pri výrobe nových liekov, alebo v hľadaní optimálnych metód pri posielaní balíkov cez rušné sviatky. Veľké využitie by kvantové počítače mali aj v posilnení umelej inteligencie a bezpečnosti cloud systémov.

Zdroj: techspot

Komentáre (4)
zsoltjuhos1
Nechápem to s laptopom a 25 qbitom. Nemá to byť 0.x25?
tomasklucar
nemalo by to ist linearne, ale skor exponencialne
Pjetro de
Nechapem comu nechapes. Dnesny klasicky pocitac je ekvivalentny 25 quibitovemu kvantovemu pocitacu a dnesne najvykonnejsie superpocitace (napr. prve miesta v Top500 rebricku) su ekvivalentne 45 quibitovemu kvantovemu pocitacu. 45 quibitovy je ovela vykonnesji jak 25 quibitovy, konkretne 2^20 - nasobne vykonnejsi (ta dvacina je 45-25). Teda cca milion nasobne. No a ten 50 quibitovy je este 32-nasobne vykonnejsi od 45 quibitovevo. Strach a hroza pomysleit co by dokazal taky 1024 quibitovy kvantovy pocitac (v pravom slova zmysle, nie tie 2048 quibitove atrapy Dwave, to nie su kvantove pocitace vo vseobecnom zmysle, ale akesi ASIC krizene s CPU, GPU a TPU, tensor processing unit). Ten 1024 quibitovy byt bol totiz takmer 2^1000-nasobne rychlejsi ako nase dnesne pocitace (2^1000 ma cca 300 cifier). Vsetky problemy s exponencialnou zlozitostou by boli riesene extremne rychlo aj pre velke hodnoty, totalne by padla dnesna kryptografia (el. podpis a sifrovanie, certifikaty, hashe - osolene kolizie SHA3 na pockanie) a bolo by nutne ju nahradit, bitcoin a vsetky cryptomeny v prdeli .... novy svet.
ZsoltJuhos1
Ďakujem za vysvetlenie.
Pridať nový komentár
TOPlist