39. poviedka: Konzola

Konzola

Na ten inzerát som naďabil celkom náhodou. Akurát som prišiel o mizerne platený job informačného technika takmer skrachovanej firmy, ktorej šéf nemal pochopenie pre moje on-line parenie v pracovnom čase. Ešte stále počujem to jeho kvákanie, „ pán Johnson sme seriózna firma a nie holubník a interkomova herňa máte padáka.“ Ale späť k inzerátu, na ktorom stálo „ Renomovaná vývojárska spoločnosť príjme skúšobného hráča na práve vyvíjanú on-line 3d konzolu, platba v hotovosti.“

Samozrejme, že som sa hneď prihlásil, platba v hotovosti to sa už v roku 2034 len tak ľahko nevidí a na nelegálnom trhu sa jedná kryštalická jednotka rovná sto násobku tej digitálnej, nehovoriac o tom, že najžiadanejší tovar sa dá kúpiť len za hotovosť.

Hneď pri vchode vývojárskej spoločnosti ma privítal asi 120 kg „brojler“ člen strážnej služby, ktorý ma dôkladne „prešacoval“ potom čo sa bezpečnostný panel pri dverách rozblikal ako vianočný stromček. Chvíľu mu trvalo kým jeho kuraciemu mozgu, ktorý vôbec nezodpovedal ostatným proporciám jeho telesnej schránky došlo, že na príčine je mojich 5 piercingov. Po ďalšej rutinnej kontrole batožiny, som sa konečne dostal k prijímaciemu agentovi, ktorý so mnou vykonal nevyhnutné prijímacie testy. Po troch hodinách som sa cítil ako použité papierové vrecúško na desiatu a tak som uvítal prestávku a možnosť dať si sprchu. Aké bolo moje prekvapenie, keď z hlavice namiesto očakávanej syntetickej pary vytryskla nefalšovaná H20. Vôbec všetko v tejto spoločnosti bolo nezvyčajne luxusné a čo bolo neobvykle takmer z pôvodných materiálov. Finančnou núdzou teda zrejme netrpeli. Nasledoval ďalší päťhodinový maratón spočívajúci v otestovaní mojich reflexov priamo v hracej 3D konzole, staršieho typu, ktorá už nejaký ten rôčik na trhu fungovala a vyhodnotenie, po ktorom mi prijímací agent oznámil, že som v testoch úspešne obstál a spoločnosť mi ponúka dvojtýždňový kontrakt. Suma ktorú mi ponúkol v prípade môjho súhlasu so mnou pekne zamávala, veď sa jednalo o polročný príjem, ktorý som mal na predchádzajúcom pôsobisku. Už som si v duchu užíval prisľúbené kryštalické jednotky na solopláži s opálenou manekýnkou, keď som začul to povestné „ALE“ na ktoré som vlastné celu dobu čakal. Agent spustil „ Ale musíte súhlasiť s dvoma podmienkami!“ „S akými podmienkami opýtal som sa“. „Po celú dobu testovania nesmiete opustiť skúšobný areál a musíte sa nechať dohola ostrihať. Keď len toľko v duchu som si pomyslel a bez váhania som s tým súhlasil a podpísal spomínaný kontrakt.

Na druhý deň som sa dostavil do spoločnosti, kde som pri vchode opäť spôsobil svetelnú šou a po absolvovaní bezpečnostného rituálu, ma krásna asistentka so zelenými očami a poetickým menom Silvia, do ktorej som sa hneď zaľúbil, odprevadila do zasadacej miestnosti, kde už čakali ďalší testovací hráči s ktorými som sa rad radom zoznámil. Prví štyria boli asi v mojom veku a druhá polovica pozostávala z troch mužov a dvoch žien vo veku asi 60 až 70 rokov. Po ďalších otravných ceremóniách a ubytovaní nastala hodina H. Mal som po prvýkrát možnosť vyskúšať najnovší model hracej 3d konzoly s príznačným názvom „ Dream “. Uviedli nás do testovacej miestnosti kopulovitého tvaru, kde v jej strede sa nachádzala čierna guľa o priemere asi 200 cm dookola, ktorej sa nachádzalo 10 lúčovito usporiadaných sedačiek, na ktorých opierka hlavy, každej z nich smerovala ku spomínanej guli. Asistent nám vysvetlil, že vývoj v oblasti IT technológii im umožnil skonštruovať super počítač o nebývalom výkone, v ktorom sa na prenos dát a následný výpočetný proces používa svetelný tok a nie klasický elektrický impulz. Následne zo seba vychrlil nespočetné množstvo technických údajov, z ktorých som nerozumel takmer ničomu, ale z jeho výkladu som pochopil, že toto zariadenie je revolučné a na komunikáciu s počítačom nie sú potrebné žiadne periférne zariadenia, nakoľko dostaneme na hlavy čapice s množstvom snímačov mozgovej aktivity a vysielačov takže komunikácia bude priama. Takmer rovnakým spôsobom bude vytváraný obraz virtuálnej reality, ktorý bude vnímať každý z nás.

Po výzve som sa usadil do určenej sedačky, ktorá sa automatický sklopila do vodorovnej polohy. Asistentka mi nasadila čapicu s asi miliónom svetelných vlákien a iných vychytávok, ktorých konce mizli v čiernej guli - konzole. Začul som hlas asistenta ktorý nám vysvetlil, že po spustení počítača budeme elektromagnetickými vlnami uvedení do stavu tzv. hypnotického spánku, v ktorom sa spustí samotný program so simuláciou, do ktorej budeme potom zapojení. Hneď ako dohovoril sa ležadlo s mojím telom pohlo smerom ku čierne guli na ktorej sa medzitým vytvoril otvor pre moju hlavu, ktorá v ňom aj s opierkou „ zaparkovala“. Všade naokolo bola tma a v tom som ucítil mierne vibrácie a slabý hukot čo naznačovalo, že konzola bola aktivovaná. Zrazu som sa začal cítiť veľmi ospalý, až som upadol do tvrdého spánku, z ktorého ma prebralo ostré oslnivé svetlo. Chvíľu mi trvalo kým som začal normálne vnímať ale ten pohľad, ktorý sa mi naskytol ma fakt nepotešil.

„Čo to je letím dole závratnou rýchlosťou, čo to bolo napravo asi lietadlo, čo je to dole asi moje rodné mesto, ale tak ako ho poznám z výšky a riadne sa približujem k zemi vlastne padáááám, „ pomoc, pomoc, pomoc“ kričím ako o život a pokúšam sa mávať krídlami, čo to do kelu, veď ja mám krídla super letím, už to mám, som vták a toto je, no jasné konzola a simulácia už to dáva zmysel. Teda to je fakt špica, cítim sa ako vták letím kam chcem a ten obraz, žiadna pixelová grafiky 16 na 9, reálny obraz, som unesený.“

Byť vtákom je krásne, vždy som chcel zažiť ten pocit teraz mi to bolo umožnené vďaka novej konzole Dream, ale už som unavený a rad by som sa vrátil späť do reálneho sveta, ale nič sa nedeje preto ma napadlo, že keď poletujem v dokonalej virtuálnej kópii môjho mesta, bude sa tu určite nachádzať aj budova spoločnosti. Letím teda smerom k budove, ktorej silueta sa fakt vynára na obzore. Prilietam bližšie a dosadám na parapet miestnosti, v ktorej v skutočnosti prebieha testovanie. Na moje veľké prekvapenie cez okno vidím seba samého, presnejšie povedané môj trup, pretože hlava je skrytá v konzole a ďalších skúšobných hráčov na ležadlách. Teda super pomyslel som si, „Táto konzola si vyberá dáta z mojej hlavy a prenáša ich rovno do simulácie to je geniálne.“ No, ale čo to? Vidím ako sa ležadla odsúvajú od konzoly a asistentky dávajú dole čapice z našich hláv. Vidím seba ako vstávam a pomaly kráčam preč z miestnosti spolu s ostatnými. Zúrivo ťukám zobákom do sklenenej okennej tabule ťuk,ťuk,ťuk,ťuk a opäť tma, .........blik, blik, blik ..........................................................................................................................................................................................., svetlo,......., miestnosť,...... a moja známa asistentka so zelenými očami mi dáva dole čapicu a usmieva sa na mňa. Chcem vstať ale podlamujú sa mi kolena, „ Len seďte“ vraví mi moja víla. “Ste ešte unavený, boli ste v simulácii viac ako dve hodiny, to dá zabrať“, vysvetľuje mi s úsmevom. Konečne vstávam a s jej pomocou sa presúvam k dverám miestnosti, pričom ma zaujme vták, ktorý sedí na parapete okna miestnosti a „zíza“ do vnútra. Nevenujem mu viac pozornosť a presúvam sa do mojej izby, aby som si dal sprchu. Zapnem svetlo v miestnosti a vidím, že v izbe nie som sám. Starší pán, ktorého odniekiaľ poznám, ale jasne, veď je to jeden zo skúšobných hráčov, ale čo tu robí. Približujem sa k nemu a aj on sa pohol smerom ku mne, zrazu som pochopil, že sa pozerám do zrkadla. Moje ruky, tvár, koža, veď ja som on, niekde sa musela stať chyba. No jasné predtým vták, teraz starec program stále beží došlo mi. Stačí len počkať a bude všetko v poriadku. Zobudím sa simulácia skončí a bude všetko O.K. ubezpečujem sám seba.

V tom sa rozleteli dvere a do miestnosti vbehol riaditeľ spoločnosti celý bledý aj s ostatnými spolupracovníkmi. „Pán Walker“, kričí na mňa, „Niekde sa asi stala chyba, Mr. Johson nám tvrdí, že on ste vy? A čo vlastné robíte v jeho izbe? Vysvetlí mi niekto, čo sa tu do pekla deje,“ reve ďalej a schmatne najbližšieho technika za golier a zúrivo ním trasie. „ Čo sa tu do kelu stalo.“

O tri mesiace sa konal súd. Vyšetrovanie ukázalo, že manažment spoločnosti, urobil fatálnu chybu, keď v snahe urýchliť výskumný proces skĺbil dva projekty do jedného testovania. Išlo o vývoj hracej konzoly Dream a zariadenia na prenos myšlienok a pocitov s pracovným názvom Faust, vyvíjaný pre bezpečnostnú službu Gubernie. Následkom testu došlo k takému prenosu dát, ktorý zapríčinil zmenu identity u dvoch testovaných subjektov. Našťastie tento vedľajší efekt virtuálnej simulácie, bol podľa vedcov spoločnosti iba dočasný a postihol len oblasť krátkodobej pamäte testovaných subjektov, ktorí po 48 hodinách strávených v umelom spánku, opäť nadobudli späť, vlastné pamäťové stopy, pocity a myšlienky.

Spoločnosť obdŕžala zákaz súdu na ďalší vývoj konzoly Dream a musela poškodeným, vyplatiť mastné odškodné.

A čo sa mňa týka, zamestnal som sa na miestnej klinike. Pán Walker, ktorého identitu som krátku dobu zdieľal, bol totiž bývalý chirurg na dôchodku. Pamätám si do konca aj číslo jeho sejfu. Ale už musím bežať, volajú ma na sál, rutina, slepé črevo.





Ďalšie, už zverejnené poviedky:
1. poviedka: Detektiv
2. poviedka: MOONKiller
3. poviedka: Poselství z budoucnosti
4. poviedka: Boj o život: Vraždiace baktérie
5. poviedka: Archa 12
6. poviedka: Žerty stranou
7. poviedka: Drobná pocítacová haluz :)
8. poviedka: Agenti
9. poviedka: Sérum smrti
10. poviedka: Kozel zahradníkem
11. poviedka: Pohlad do neznáma
12. poviedka: Na cestách
13. poviedka: Úsvit Noci
14. poviedka: Cesta galaxiou
15. poviedka: Pomsta Sithov
16. poviedka: Výměna
17. poviedka: Výzkum
18. poviedka: Ja, a moje druhé Ja
19. poviedka: Právo na život
20. poviedka: Jsem laik
21. poviedka: Pozorovateľka
22. poviedka: Niečo, čo poznám
23. poviedka: Blízky nepriateľ
24. poviedka: Spomienky na zajtrajšok
25. poviedka: Šťastně až do smrti
26. poviedka: Penta
27. poviedka: Phobos
28. poviedka: Misia Son Umut
29. poviedka: Lidojedi
30. poviedka: Hra bohov
31. poviedka: Biela chodba
32. poviedka: Ruka
33. poviedka: Firma - TimeTraveller
34. poviedka: Uprostřed prázdnoty
35. poviedka: Posledné kroky na Mesiaci
36. poviedka: Núdzové pristátie
37. poviedka: IDLE
38. poviedka: Ztracené HD