|
Link
S kávou v ruke som sa prechádzal dlhou, slabo osvetlenou chodbou. Budova CCFE je už niekoľko hodín ľudoprázdna. Z kuchynky som sa vrátil späť do svojho laboratória. Veľká obdĺžniková miestnosť vybavená niekoľkými stolmi s počítačmi, ďalšie obrazovky pripevnené k stropu, vedľa dverí obrovská knižnica plná kníh (pre väčšinu ľudí asi len ťažko pochopiteľných). Pri jednom z počítačov stál môj „kolega“. Prihovoril som sa mu s miernym prekvapením v hlase „Ahoj Robbert. Nemal si byť na konferencii v Paríži?“.
„Dobrý večer Steven. Z konferencie som priletel pred hodinou. Prišiel som sa pozrieť v akom stave je náš projekt“, odpovedal s úsmevom.
„O desiatej večer?“.
„Áno, bol som nedočkavý. Veď máme skoro hotový funkčný model fúzneho reaktora!“. Nadšenie z neho sálalo.
Vedci sú rovnakí asi v celom vesmíre, pomyslel som si prichádzajúc k nemu a priateľsky som ho potľapkal po chrbte. Pretrel som si unavené oči a sadol si k svojmu PC.
–Už je tu R., môžeš sa pripojiť. Aspoň to rýchlejšie dokončíme.--
„Ako dopadla tvoja prednáška?“, pokračoval som v rozhovore.
Nedočkavo sa prehrabával výsledkami simulácií, ktoré vznikli počas jeho neprítomnosti. Tak som si na odpoveď musel chvíľu počkať „Všetci boli z nášho pokroku nadšení. Sám si pred rokom povedal, že prvý fungujúci fúzny reaktor bude hotový najskôr v roku 2030. A teraz je rok 2010 a my sme skoro hotoví. Stále nechápem ako sme to tak rýchlo dokázali..“, rozprával vzrušene ako keď pedofil popisuje návštevu škôlky. „A tebe sa ako darilo?“, nadviazal otázkou keď som sa chystal pokračovať v práci.
„Dnes som tu už asi štrnásť hodín. Vyriešil som prakticky všetky zostávajúce problémy. Teraz musíme zbehnúť simulácie a dopísať dokumentáciu. Prezri si čo som za tento týždeň urobil“. Obaja sme sa ponorili do svojej práce, ticho v miestnosti narúšali iba údery prstov do klávesníc a vrndžanie počítačov.
„Hmm, Steven?“, pokračoval o chvíľu Robbert a vyzeral trochu nervózne. „Tento posledný rok, čo sa nám tak darí, mávam výpadky pamäte, ktoré sa v posledných týždňoch vystupňovali.. A ... a bojím sa, že dôvodom je náš výskumu. Pretože keď som bol na konferencii, mimo nášho projektu, žiadne výpadky som nemal“. Na chvíľu prestal hovoriť a skúmavo sa na mňa pozrel. Keď z mojej tváre nevyčítal nič negatívne, nesmelo pokračoval. „Steven .. Nemyslíš si, že to môže mať niečo spoločné s naším výskumom?“
–Haló, kde ste? Rob zas zdržuje, na toto nemáme čas.--
Neboj sa, týchto problémov sa o chvíľu zbavíš, pomyslel som si a usmial som sa. „Nie, to je vylúčené.“, reagoval som „Skôr to bude únavou z práce. Veď sa na seba pozri, priletel si z konferencie a hneď si ..“, ~ Azard, logujem sa. ~
Robovo telo sa zrazu bezvládne zrútilo zo stoličky. Vzápätí sa prebral...
„Vitaj kolega“, pozdravil som podávajúc ruku „Robbertovi“. „Prosím ťa pomôž mi so spisovaním dokumentácie. Nemáme veľa času.“
„Ja viem, ja viem. Prepáč, že to toľko trvalo. Riešili sme nejaké problémy s údajmi“, vyhováral sa Quarrak. Za niečo viac ako hodinu sme dorobili dokumentáciu a spustili jednu z posledných simulácií.
~ Páni, máme problém. Do areálu vniklo niekoľko áut a blížia k našej budove. ~
„Dalo sa to čakať. Ropné spoločnosti by kvôli nám prišli o obrovské zisky. A nie len oni“, premýšľal som nahlas a rozhodoval sa čo ďalej. „Quar, napoj sa na niektorého z útočníkov, ja sa postarám o Roba, a prídem ti na pomoc.“
–Caesia, ty prosím zosumarizuj výsledky a priprav update.--
Pridržal som Roba, aby sa neudrel pri odpojení. „Quar .. môžeš.“ ... Ochabla mu hlava. Po precitnutí sa na mňa nechápavo pozeral. Zatriasol som ním, „Robbert počuješ? Teraz nie je čas na zmätok. Zavolaj políciu! Povedz im, že do hlavnej budovy CCFE vtrhli ozbrojení muži. Potom sa schovaj. Hneď! Počuješ?!“. Náš rozhovor, teda skôr môj dramatický monológ, bol prerušený zvukom prudkého zabrzdenia áut pred budovou. Chaotický výraz v jeho očiach sa pozvoľne menil na racionálny, rozhodne kývol hlavou a rozbehol sa k telefónu. Vzápätí sa ozvali prvé výstrely.
Z okna som mal dobrý výhľad na scénu podo mnou. Betónové kvetináče pred vstupom do budovy slúžili členom ochranky CCFE ako krytie. Na príjazdovej ceste bolo rozostavených päť čiernych SUV, za ktorými sa krčilo asi dvadsať útočníkov.
–Caesia, ako je na tom Quar?--
~ Zabil všetkých troch mužov vo svojom aute a vďaka momentu prekvapenia dostal ďalších dvoch vonku. Teraz sa kryje za druhým autom sprava. ~
Rozhodol som sa, že si urobím exkurziu do niektorého z útočníkov za SUV úplne naľavo. A šťastným výhercom sa stáva.. Zavrel som oči a sústredil sa na prenos. Stevenovo bezvládne telo tvrdo dopadlo na podlahu.
Ležal som na ceste a niekto vedľa mňa sa pýtal či som v poriadku. Posunkom hlavy som naznačil, že som O.K. a rozhliadol som sa. Útočníci nedokázali ochrankárov zasiahnuť, no neviem ako dlho sa kvetináče ešte udržia pokope. Hlina z nich sa sypala na všetky strany a to, čo v nich bolo posadené podstupovalo intenzívnu estetickú úpravu. Nárazy projektilov z útočných pušiek rozrážali dlažbu pred vchodom do budovy, rozbité sklá z áut dopadali na cestu, cez prach a dym sa výrazne znížila viditeľnosť. Hluk výstrelov sa odrážal od stien a dotváral tak atmosféru vojny. Človek, na ktorého som bol lognutý, ... teda ja, mal v ruke AK-47. Za autom sa krčili štyria strelci a striedavo obdarovávali kvetináče novým olovom. Namieril som na mojich susedov a stlačil spúšť. Auto bolo zrazu trochu červené a viac deravé. Štyria strelci boli trochu deraví, trochu červení a úplne mŕtvi. Pozrel som sa k ďalšiemu autu, zamieril na najbližšieho útočníka a vystrelil. Minul som asi o pol metra. Nuž, nie som vojak... Našťastie nerozoznal smer strely (kto by ho aj v takom chaose rozoznal). Druhý pokus bol presnejší a jeho hlava sa rozprskla na blízkych spolubojovníkov. Tí si ma už všimli a ja som sa musel kryť za zadkom auta. Moja streľba na slepo mala asi taký efekt ako keď žene poviete, že ďalšiu kabelku už nepotrebuje. Teda aby som pravdu povedal, nejaký efekt mala, vystrieľal som celý zásobník. Zobral som si zbraň od najbližšieho kolegu, ten ju už určite potrebovať nebude a skúsil som novú taktiku. Strieľal som popod auto a aj keď väčšinu guliek vykryli, alebo odklonili pneumatiky môjho a ich SUV, nakoniec som predsa len niekoho trafil. Asi do zadku. Ale oni samozrejme museli opakovať, ako malé deti ... Po tom čo guľky a kúsky asfaltu lietali nebezpečne blízko mojich nôh, rozhodol som sa svojich mŕtvych spoločníkov využiť znova. Sú naozaj všestranní. Operace lidský štít. No, ale čo teraz. Streľba na slepo sa neosvedčila, zospodu som strieľať nemohol kvôli ... tesneniu.
–Ako je na tom Quarrak a kde sú policajti?!--
~ Quarrak zabil ešte jedného, ale dostal to do ramena, tak je trochu pasívny. Trochu dosť. Policajti by tam mali byť za tri minúty. ~
Okej, tak sa zahrám na... ako sa to volá? .. Ramba. Vzal som zbraň ešte jednému kolegovi, poriadne som sa nadýchol a strieľajúc na pánov pri vedľajšom aute som sa rozbehol na druhú stranu cesty. Prvé guľky som dostal do nôh. „Kurva“. Niekoľko desiatok ich preletelo okolo mňa. „Kurvááá“. Nakoniec som schytal ďalšie a ... bola tma.
„Pfuuu“, vzdychol som pri prebratí sa v bezpečí našej lode. Sedel som vo veľkom kresle, ponorený v reakčnom géle, pomocou ktorého sa cieľová osoba lepšie riadi. Rozhliadol som sa po tak známej spojovacej miestnosti kupolového tvaru. Osvetlená bola jedným veľkým reflektorom v strede. Nad hlavou som mal DLinker, čo je tmavomodrá guľa veľká asi ako futbalová lopta, slúžiaca na prepojenie s objektom. Naľavo odo mňa boli dve rovnaké kreslá, z toho bližšieho sa na mňa usmieval Quarrak. Caesia stála pri hlavnom počítači umiestnenom pred kreslami.
Pripravovala kompletnú analýzu systému a spracúvala výsledky z neurónových sietí. Tie sa v priebehu posledného roka samé učili ako funguje systém, rozpoznávali jeho slabiny, skúmali ako docieliť okamžité spojenie a hlavne, ako eliminovať stratu pamäti cieľových osôb spolu s priamym uložením informácií do ich mozgu. Som zvedavý či sa nám to podarí.
„Tak čo Quar, aj teba zabili alebo si zbabelo utiekol?“
„Heh. Neviem čo na tom bolo zbabelé. Ochromili ma, nemohol som ti už nijako pomôcť. A nevolaj ma Quar!“
Quarrak je príslušníkom inej rasy ako ja a Caesia. Vysoký asi tri metre, veľmi štíhli, má štyri dlhé - šesť kĺbové končatiny. Pod typickou vedeckou kombinézou aliancie má svetlomodrú drsnú pokožku. Jeho tvári dominuje päť dlhých, tenkých očí usporiadaných v tvare otvoreného vejára. Pod nimi sú malé, rybacie ústa.
My sa viac podobáme na ľudí, len sme trochu vyšší, bez ochlpenia a máme šedú lepkavú pokožku.
„Tak čo, ako vyzerajú výsledky analýzy?“ pýtam sa nedočkavo Caesie. So spokojným úsmevom konštatuje „Veľmi dobre. Vyzerá to tak, že všetko funguje. Update už je hotový, práve ho zavádzam do systému.“
„Perfektné“, povedal Quarrak a začal sa pripravovať na ďalšie, snáď posledné, prepojenie.
„Tak a je to hotové. Pohnite si, myslím, že nemáme veľa času“, hnala nás Caesia.
„Quar pripoj sa na Roba a keď budeš pri Stevenovi daj vedieť. Aspoň uvidíš či je pripojenie naozaj plynulé“. Quarrak aktivoval spojenie...
~O.K. som v labáku. Napoj sa, je to skvelé!~
Zaryl som sa hlboko do gélu a sústredil sa na prenos. Pripojilo ma v momente, keď roztrasený Steven dopíjal kávu a neprerušene som dokončil pohyb rukou. Úžasné, pomyslel som si a s úsmevom som sa obrátil na Quara, teda na Robberta. „No čo, bolo to plynulé? Ako to vyzeralo?“, vyzvedal som ako malé dieťa.
„Jasné, že to bolo plynulé“, povedal Quarrak, ako by to bola úplná samozrejmosť. „Dorovnajme pamäťové trhliny aby sme mohli vypadnúť.“
~Pohnite si. Priblížila sa k nám loď Aliančnej armády a dožaduje sa vstupu na paľubu…~
–Jasné, už končíme. Zdrž ich chvíľu.—
Keď rozhranie signalizovalo, že úprava pamäti a aplikovanie potrebných údajov sú dokončené, preniesol som vedomie späť do svojho tela. Teraz už budú Steven a Robbert schopní dokončiť reaktor aj bez nás. Štyria vojaci Aliancie už boli na našej lodi a práve vstupovali do prenosovej miestnosti.
„Prosím, ihneď ukončite spojenie“, prikázal kapitán jednotky slušne, ale autoritatívne. Bol z rovnakej rasy ako ja, ale vyšší a mohutnejší. Vystrojený bol v ťažkom armore s energetickými štítmi a v rukách držal brokovnicu. „Porušili ste zákon G-A. Členovia Aliancie majú prísne zakázané zasahovanie do vývoja nižších rás. Ale to viete veľmi dobre. Budete takí láskaví a pôjdete s nami? Výsluch začneme na našej lodi.“ dokončil formálny príhovor.
„Samozrejme pán kapitán. Určite prišlo iba k nedorozumeniu“, strategicky som sa mu pchal do zadku.
Náš informátor nám povedal, že nás detekovali. Teraz aspoň vieme, že na to aby odhalili našu aktivitu potrebovali niekoľko mesiacov. Alebo vedia zachytiť iba dlhé neprerušované spojenia. Ak sa z toho dostaneme, vieme ako máme pokračovať...
Ďalšie, už zverejnené poviedky:
1. poviedka: Detektiv
2. poviedka: MOONKiller
3. poviedka: Poselství z budoucnosti
4. poviedka: Boj o život: Vraždiace baktérie
5. poviedka: Archa 12
6. poviedka: Žerty stranou
7. poviedka: Drobná pocítacová haluz :)
8. poviedka: Agenti
9. poviedka: Sérum smrti
10. poviedka: Kozel zahradníkem
11. poviedka: Pohlad do neznáma
12. poviedka: Na cestách
13. poviedka: Úsvit Noci
14. poviedka: Cesta galaxiou
15. poviedka: Pomsta Sithov
16. poviedka: Výměna
17. poviedka: Výzkum
18. poviedka: Ja, a moje druhé Ja
19. poviedka: Právo na život
20. poviedka: Jsem laik
21. poviedka: Pozorovateľka
22. poviedka: Niečo, čo poznám
23. poviedka: Blízky nepriateľ
24. poviedka: Spomienky na zajtrajšok
25. poviedka: Šťastně až do smrti
26. poviedka: Penta
27. poviedka: Phobos
28. poviedka: Misia Son Umut
29. poviedka: Lidojedi
30. poviedka: Hra bohov
31. poviedka: Biela chodba
32. poviedka: Ruka
33. poviedka: Firma - TimeTraveller
34. poviedka: Uprostřed prázdnoty
35. poviedka: Posledné kroky na Mesiaci
36. poviedka: Núdzové pristátie
37. poviedka: IDLE
38. poviedka: Ztracené HD
39. poviedka: Konzola
40. poviedka: Mary
41. poviedka: Výplach
42. poviedka: Bez hraníc
44. poviedka: V Meste niet nič nového
45. poviedka: Pán Willy
47. poviedka: Hrdina
48. poviedka: KDO JE TADY PÁNEM?
49. poviedka: Cesta
50. poviedka: Nový začiatok
51. poviedka: Možná hrozba
52. poviedka: Lucid
53. poviedka: Důchod
54. poviedka: Dobrý úmysel
55. poviedka: KO
56. poviedka: Prozření
57. poviedka: Pád
58. poviedka: Ľudia sa nemenia
|
atrox
tryas