|
Alexander
Začiatkom polovice 21.soročia Zem ovládli dve skupiny. Nazývali sa Východ a Západ. Boli to skupiny organizovaných obchodníkov ktorí vďaka svojej schopnosti “presvedčiť“ každého legálne alebo nelegálne, ovládali 95% svetového trhu. Ak sa jedna dostala technologicky dopredu druhá sa ju snažila rôzne dobehnúť. Sabotovaním laboratórií, ničením výrobných hál alebo prostým kradnutím technológie.
20.1.2079
Vysoký muž sedel na posteli v slabo osvetlenej miestnosti a chystal sa na spánok. Prášky na spanie už mal v ruke keď sa otvorili dvere a do miestnosti vstúpil vysoký gentleman.
Oblečený mal tmavý oblek, tmavú košeľu a s krvavo červenou kravatou mu ladil pásik na inak uhľovom klobúku.
-Čo tu chceš , vypadni- zvolal urastený chlapík na prišelca. Väčšina normálnych ľudí by jeho hlas počúvlo, ale Semjon nepatril medzi väčšinu a tobôž nie medzi normálnych.
-Ani ja nie som nadšený, že vidím Váš hnusný ksicht, ale ste jediný kto by my mohol pomôcť. Snáď ne... – zarazil sa keď videl Alexovo gesto. Ten si priložil ukazovák vertikálne k ústam a druhou rukou naznačil aby ho nasledoval.
V izbe bolo veľa haraburdia . Povedľa jednej zaprášenej vázy bola malá nenápadná preliačenina na ktorú Alex položil svoju ozrutnú dlaň. Skener mu ju zosnímal a otvoril sa priechod za ďalšou vrstvou prachu a harabúrd. Semjon našľapoval opatrne a neohrabane aby si nezašpinil oblek. Dvere sa zatvorili a oni sa ocitli na schodisku ktoré bolo osvetlené ešte horšie ako byt. Pokračovali dolu a už o chvíľu obaja stáli v ďalšej miestnosti v ktorej na rozdiel od bytu nebolo takmer žiadne zariadenie. Teda okrem dvoch oceľových stoličiek a počítača. Okná tu neboli a betónové steny boli holé a nudné.
-Posaď sa, tam hore sme nemohli rozprávať – zároveň rýchlo dodal- mám v byte ploštice od kedy ma prepustili-
-Vďaka- posadil sa a začal – ako som spomínal. Mám pre Vás prácu. Bude to jednoduché a výnosné. -
Alex si vytiahol balíček cigariet a zapálil si. -Naposledy keď sme spolu pracovali som skončil v base. Mala to byť 100% bezpečná práca, ale niekto od vás to vykecal, tak prečo by som ti mal teraz veriť?-
-Pustite to z hlavy ,svoj podiel ste dostali a riziko tu bolo vždy, to sa pri tejto práci nedá nikdy úplne odstrániť.- Preložil si nohu cez nohu a aj keď sa mu sedelo nepohodlne, bol ticho.
-Dobre ,takže čo odo mňa chcete?-
-Čo chcem? - rozosmial sa -čo ma nepoznáte, ja som len prostredník a v skutočnosti ani neviem o aký druh tovaru teraz ide. Mám vám odovzdať toto – siahol do vnútorného vrecka , ale bol príliš pomalý. Alex vytiahol vysokofrekvenčný pulzátor a namieril ho na jeho hruď.
-Pohni sa a spálim ťa na prach! Povedal som aby si sa nehýbal. - Ale Semjon sa nezastavil. Pohol zrakom vyššie a aj keď uvidel zbraň, nepodľahol strachu. -Poslali ma sem aby som Vám predal tento holodisk. – odvetil kľudne a z vnútorného vrecka vytiahol malý plastový obal.
-Vlastne to ja som Vás odporučil. Kedysi ste dokázali držať jazyk za zubami a vždy ste dokončil svoj job. No vidím, že som sa vo Vás zmýlil – povedal opovrhujúco – ste len troska s nervami v kýbli. Iba poslušná ovečka čo poslúcha na slovo.
Alexova ruka so zapaľovačom ochabla a o pár sekúnd už len nevládne visela pozdĺž tela.
-Už nechcem ísť do basy. Radšej budem žiť poctivo, ale na slobode. – obraňoval sa Alex -
-Poctivo? , Čo to znamená poctivo? Vy máte na viac než len na plazenie sa po dne. – lišiacky mu oponujúc- Koľko ste dostali za minulú akciu? 10 tisíc? Čo by ste povedali na 4krát viac, za jednu prácičku?- Semjon vstal a chystal sa odísť. -Všetko je späté zo všetkým a nemyslím , že vašim osudom je zostať na tejto zavšivavenej planéte. – keď odchádzal z miestnosti pousmial sa. Ruka bola v rukáve.
22.1.2079
Výťah bol zariadený veľmi prepychovo a vkusne. Podlaha z čierneho mramoru a steny obkladané bambusovým drevom do ktorých bolo vyrezaných množstvo malých drakov tento fakt len podporovali. Alex stál v rýchlovýťahu a sledoval pozlátené čísla ktoré neustále narastali:30,40,50... V duchu si preberal kontrakt, ktorý dostal. Mal sa dostať do výskumnej budovy Delta ktorá patrila pod východný vplyv a tam sabotovať ich výskum na 114. poschodí. Budova nebola dobre strážená aby bola nenápadná a aby nepriťahovala zbytočné pohľady. Na holodisku, ktorého obsah sa snažil za jeden deň naučiť naspamäť boli ešte informácie o kódovaní hlavného počítača v laboratóriu. Program ktorý vytvoril na jeho rozkódovanie bol dokonalý. Bodaj by nie keď nad ním strávil takmer celý včerajší deň.
Skôr ako sa otvorili dvere, nasadil si kuklu a rukavice. Na displeji nastavil 71,6°F a dúfal , že všetky infračervené kamery budú vypnuté, tak ako stálo na disku. Nakoniec si nasadil okuliare na nočné videnie a pomaly sa začal presúvať k vypínaču pohybových senzorov. Jeho zdolanie zabralo iba pár sekúnd. Z vonkajšieho vrecka vybral malú krabičku podobnú PDA. Napojil ju na hlavný terminál a spustil program. Zabezpečenie bolo prelomené za krátky okamih čo sa dalo spozorovať na oknách ktoré sa zatemnili, na kamerách ktoré sa prestali hýbať a nakoniec aj na príjemnom ženskom hlase ktorý ozvučoval celú miestnosť. Až keď si zložil okuliare mal možnosť poriadne sa poobzerať po sále. Bola veľká s vysokým stropom. O osvetlenie sa starala sústava bielych LED diódových lámp ktorá dotvárala pocit veľkoleposti. Celá sála bola plná rôzneho vybavenia a v strede, kam viedlo množstvo káblov, stála veľká kocka z mliečneho skla. Hlas v miestnosti hovoril nezrozumiteľnou kódovanou rečou. Nebolo to však nič čo by sa nedalo za niekoľko okamihov zmeniť. Keď sa prihovoril teraz, už hovoril prirodzenou “západnou“ rečou.
-Dobrý deň doktor Keletsőni. Keďže ste tu prvýkrát, dovoľte mi predstaviť sa, som Iyu a poskytujem všetky informácie o tomto projekte. Čo pre Vás môžem vykonať?-
Chcel čo najrýchlejšie vypadnúť a zatiaľ na výzvu nereagoval. Pri termináli zapojil ďalšiu krabičku a začal nahrávanie normálneho chodu laboratória . Po uplynutí jednej hodiny na zázname spravil slučku, odpojil terminál od kontrolnej miestnosti a zapojil ju na jeho miesto. Teraz bola táto sála úplne odizolovaná od vonkajšieho sveta a skôr ako niekto príde na to čo sa tu stalo bude Alex dávno za vonkajším pásom. Zložil si masku a na miesto úst putoval modulátor hlasu.
-Iyu , spusti okamžité vypnutie kocky.-
-Vypnutie kocky zničí celý výskum. Ako náhle sa raz spustí už nebude môcť byť prerušené. Ste si vedomí všetkých následkov, ktoré z toho vyplývajú? -
-Som si vedomí všetkých následkov a požadujem okamžité vypnutie.-
-Vypnutie systému kocky vyžaduje súhlas riadiaceho strediska, prosím vyčkajte na odpoveď.-
Príjemný hlas sa na chvíľu odmlčal čo Alex využil na premyslenie si plánu úteku.
-Riadiace stredisko je momentálne nedostupné- povedal príjemný hlas a dodal – pokiaľ chcete pokračovať na vypnutí systému , musíte prevziať plnú zodpovednosť za majetkovú i nemajetkovú ujmu ktorú týmto môže výskumný oddiel Schi Kina v budove Delta spoločnosti Kawaido utrpieť. Ak prímate tieto podmienky povedzte celé svoje meno aj s titulom , svoje číslo, heslo a na koniec povedzte áno. Ak nepríjmate tieto podmienky len povedzte nie. -
-Doktor Marek Keletsőni, EA4721KAZ250IZOMER, – krátka pauza počas ktorej sa Alex pousmial, nadýchol a pokračoval – abrakadabra, áno.-
-Doktor Keletsőni práve ste úspešne spustili vypínaciu sekvenciu. Bude trvať asi 5 minút pokiaľ sa prívod elektriny prestane dodávať a sekvencia bude ukončená. Nepokúšajte sa túto operáciu prerušiť.- Alex bol potešený svojou dobre odvedenou prácou. Bol na seba hrdý a chcel si byť istý , že sa nič nepreruší tak zostal až do konca.
-Iyo, aký výskum tu prebiehal?- Spýtal sa keď ho premohla zvedavosť.
-Prebiehal tu výskum ktorý sa snažil prepojiť ľudskú pamäť s počítačom. Prvé výsledky boli neuspokojivé a spoločnosť výskum pozastavila. Avšak pred piatimi rokmi technický inžinier a biotik Schi Kina predstavil veľmi zaujímavú teóriu. Objavil skutočnosť, že človek by musel produkovať veľké množstvo elektrickej energie aby mohli fungovať na ňom zapojené periférie. Preto jeho teória zahŕňala aj napájanie človeka prídavnou energiou. Už prvé pokusy vyzerali sľubne. Starší jedinci však po krátkom čase umierali. Mladší jedinci dokázali energiu lepšie využiť a tak sa podarilo spojiť počítač s človekom za cenu jeho neustáleho napájania. V takomto stave žije Marlon.-
-Marlon? , To je kto? Veď som tu nikoho nevidel.- spýtal sa pochybovačne.
-Marlon je 9 roční jedinec, chlapec, ktorý je kvôli bezpečnosti v noci zatvorený vo svojej sklenenej izbe.-
-A kde má izbu? - Spýtal sa v domnení, že ho možno celý čas pozoruje tichý svedok.
-Marlonova izba sa nachádza v strede laboratória.-
-Počkať, v tej kocke je zatvorené živé dieťa?-
-Áno- znela suchá odpoveď. Alexa chytila panika - okamžite vypnite sekvenciu- zrúkol na počítač-
-To je nemožné , vypínacia sekvencia bola práve úspešne ukončená, gratulujem. Ľudský jedinec však neprežil.-
-Nie, nie, nie. To nie je pravda.- zachvátil ho žiaľ, ktorý rýchlo vystriedala chladná pragmatickosť.
-Musím odtiaľto zmiznúť a to čo najskôr.- Vytrhol PDA z terminálu, poobzeral sa po sále či niečo nezabudol a rozbehol sa späť k výťahu-
Aj dobre trénovanému oku by unikla malá kamera na samom strope sálu. Jej signál bol vysielaný do malej miestnosti na druhom konci planéty, do západnej provincie. Za obrazovkou sa krčili dvaja ľudia.
-Pozrite, uteká ako myš pred mačkou.- povedal vyšší z nich.
-Skvelé, teraz ho máme v hrsti. Ako vždy, tak aj teraz si odviedol skvelú prácu, myslím, že vo vzduchu cítim tvoje povýšenie.- Obaja sa rozrehotali- Ten nižší potom dodal- zober mu ukázať kópiu z tohto a daj mu nejakých tisíc kreditov, zaslúži si ich. – Vyšší z nich už bol pri dverách keď ho ohlásil šéf- Semjon, keď sa vrátite, zastavte sa u mňa a pohovoríme si o tom povýšení...
Ďalšie, už zverejnené poviedky:
1. poviedka: Detektiv
2. poviedka: MOONKiller
3. poviedka: Poselství z budoucnosti
4. poviedka: Boj o život: Vraždiace baktérie
5. poviedka: Archa 12
6. poviedka: Žerty stranou
7. poviedka: Drobná pocítacová haluz :)
8. poviedka: Agenti
9. poviedka: Sérum smrti
10. poviedka: Kozel zahradníkem
11. poviedka: Pohlad do neznáma
12. poviedka: Na cestách
13. poviedka: Úsvit Noci
14. poviedka: Cesta galaxiou
15. poviedka: Pomsta Sithov
16. poviedka: Výměna
17. poviedka: Výzkum
18. poviedka: Ja, a moje druhé Ja
19. poviedka: Právo na život
20. poviedka: Jsem laik
21. poviedka: Pozorovateľka
22. poviedka: Niečo, čo poznám
23. poviedka: Blízky nepriateľ
24. poviedka: Spomienky na zajtrajšok
25. poviedka: Šťastně až do smrti
26. poviedka: Penta
27. poviedka: Phobos
28. poviedka: Misia Son Umut
29. poviedka: Lidojedi
30. poviedka: Hra bohov
31. poviedka: Biela chodba
32. poviedka: Ruka
33. poviedka: Firma - TimeTraveller
34. poviedka: Uprostřed prázdnoty
35. poviedka: Posledné kroky na Mesiaci
36. poviedka: Núdzové pristátie
37. poviedka: IDLE
38. poviedka: Ztracené HD
39. poviedka: Konzola
40. poviedka: Mary
41. poviedka: Výplach
42. poviedka: Bez hraníc
44. poviedka: V Meste niet nič nového
45. poviedka: Pán Willy
47. poviedka: Hrdina
48. poviedka: KDO JE TADY PÁNEM?
49. poviedka: Cesta
50. poviedka: Nový začiatok
51. poviedka: Možná hrozba
52. poviedka: Lucid
53. poviedka: Důchod
54. poviedka: Dobrý úmysel
55. poviedka: KO
56. poviedka: Prozření
57. poviedka: Pád
58. poviedka: Ľudia sa nemenia
59. poviedka: Link
60. poviedka: KLARK
|
atrox
tryas