67. poviedka: Supervojak

Supervojak

Nemecko 1944. Vojna bola prehratá , no Hitler veril vo svoje zázračné zbrane. Boli sme to práve my jeho koho požiadal o pomoc. A tak ako veliteľ zvláštnych projektov som zvolal poradu, kde som mal vyriešiť situáciu. Hitler chcel supervojaka a ja som mu ho mal dodať. Lenže pre nás bolo prednejšie Nemecko. A až budem mať supervojaka, pod zámienkou, že mu ho ukážem, zvrhnem Hitlerovu krutú vládu.

Mníchov 1944, Velitelstvo zvláštnych operácií:“

Ako už iste viete tlačí nás čas. Musel som upustiť od všetkých doterajších koncepcií . Sú až príliš tradičné. Supervojak by mal mať supersilu , lenže ľudské telo až také silné nie je. Ale v určitých situáciách dokáže vyvinúť obrovskú silu a rýchlosť. Môže za to hormón adrenalín. Pomocou neho zväčšíme ľudskú silu. Lenže ako zariadiť, aby ho mal vojak keď ho potrebuje dostatok? Počul som o ľuďoch, ktorý dokážu ovládať svoje telo až tak, že si dokážu zastaviť srdce, nejesť a nepiť dlhý čas a vydržať akúkoľvek bolesť. Meditujú aj celé dni. Takže ak títo ľudia dokážu mysľou ovládať svoje telo, mohli by teoreticky ovládať aj hladinu hormónov.
Samozrejme, že pre supervojaka by sme použili nadpriemerne vyvinutého jedinca. Výška okolo dvoch metrov a hmotnosť okolo stotridsať kilogramov. Myslel som aj na enormnú záťaž na kosti. Podali by sa mu preparáty na spevnenie kostí. Ďalší dôležitý faktor by bolo aj ovládanie mysle iných- cez telepatiu. Znie to možno smiešne, ale vojaka by sme nenaučili celý súbor čo potrebuje ako napríklad ovládanie tela, znalosti boja a zbraní. Učenie si predstavujem tak, že proste sa vojak telepaticky spojí z nejakým majstrom, čo ho má učiť napr. boj a prenesie si informácie do svojej hlavy. A už sa konečne dostávam k psychickým schopnostiam. Práve väčšiu aktivitu mozgu vyvoláme podaním stimulačným preparátov. Pokiaľ ide o telepatiu tak mozog vysiela do určitého cieľa energiu v nejakej neznámej forme, ktorú si prijímateľ preloží a môžu spolu mimozmyslovo komunikovať. A tu sa dostávam ku podstate môjho typu supervojaka. Predošlí supervojaci sa zakladali len na sile, pancieri a palebnej sile. Ale tento bude využívať psychickú silu. Vysvetlím to. Ako viete, všetko sa skladá z atómov. Tie sa skladajú z nabitých častíc, kladných protónov jadre a záporných elektrónov v obale. V normálnom atóme je ich počet vyrovnaný a tak nedochádza k žiadnym reakciám. Vaše telo a aj mozog je tiež tvorený z atómov. Lenže on vyrobí toľko nabitých častíc, že by mohol poháňať žiarovku. Predstavte si, že ju dokáže usmerniť. Poviem to takto. Medzi vami a hociktorým predmetom v tejto miestnosti je nejaký potenciál-elektromagnetický. Je medzi každou vecou, lebo všetko sa snaží dostať do rovnovážneho stavu. Usmernením energie dokážeme vytvoriť obrovský potenciál. Vedeli by ste silou mysle pohnúť predmetom. Mnohý to dokážu. Ak dokáže priemerný človek vytvoriť toľko energie, koľko by vytvoril maximálne trénovaný? Ak už vie usmerniť energiu, tak potom cíti zmeny elektrostatických polí vo veľkom okruhu okolo seba, lebo také pole vytvára každý predmet. Dokázal by zaregistrovať vystrelenú guľku a zachytiť ju. Dávam vám tri mesiace na to, aby ste to zrealizovali. Rozpracovanie každej vlastnosti má na starosti iná pracovná skupina. Celý výskum bude zrealizovaný v Altbergu. Osobne na to bude dozerať môj zástupca doktor Gurth....

Porada skončila a všetci sa ponáhľali na letisko odkiaľ mali letieť priamo do Altbergu. Mali čo robiť. Ja som tam mal prísť až o tri mesiace, keď budú k dispozícií prvé výsledky.

.......o tri mesiace neskôr....Let do Altbergu bol pokojný. . Altberg ležal v alpskom údolí v Rakúsku. Altberg ležal totiž pod zemou. Doň sa dalo dostať len železnicou, ktorá po chvíli zmizla v tuneli vyhĺbenom v kopci. Tunel bol dlhý asi kilometer, a na jeho konci bolo veľké vysvietené depo. Altberg bola vlastne šesť poschodová budova vyhĺbená do vápencového podložia pod týmto pohorím. Práve tu sa sústreďovali najväčšie vedecké kapacity ríše, ktoré pracovali na projektoch Hiterových “ zázračných “ zbraní ako atómová bomba, supertank alebo môj projekt supervojaka. Budovu som dobre poznal, veď sám som bolo medzi tými, čo ju navrhovali. Mohla sa pýšiť napríklad tým, že ako jej zdroj energie slúžil prvý jadrový reaktor. Samozrejme jej existencia bola prísne utajená. Hneď som sa vrhol do svojich povinností a vyhľadal som doktora Gurtha. Z depa som išiel k schodisku a vyšiel na 4 poschodie, ku jeho kancelárií. No nebol tam. Strážnik povedal, že je na 3 poschodí. Je to poschodie pre finálne produkty. Tam sa vytvárajú a testujú. Na 3 poschodie však nevedú hlavné schody, ale výťah. Až som k nemu dostal a preukázal strážnikom svoju totožnosť, mohol som nastúpiť. Na paneli bolo len jedno tlačidlo a to na 3 poschodie. keď sa však výťah rozbehol moje vzrušenie narastalo. Po chvíli výťah zastal a dvere sa otvorili. Predo mnou bola dlhá chodba a uvidel som tam Gurtha. Hneď som zakričal:“ Hans!“ zdvihol hlavu od nejakých papierov a videl som na ňom náznak radosti. Išiel som teda k nemu až ma oslovil:“ Marcus, ideš vždy v tú najlepšiu chvíľu.“ Hneď som sa spýtal:„ prečo? čo sa stalo?“Jeho tvár akoby žiarila:“ máme prvý exemplár, ešte nie je dokonalý, ale už niečo zvládne.“To som už nevydržal a zakričal som:“ Pripravte ho!“Hneď som dal inštrukcie čo a ako a kým bolo všetko hotové, zašiel som na poriadne silnú kávu. Netrpezlivo som čakal až kým mi neprišli oznámiť, že všetko je pripravené .Hneď som vyštartoval teda do miestnosti č.19.Bola to malá pozorovacia miestnosť. Miesto prednej steny tam bola stena zo skla z ktorej bolo vidieť do miestnosti vedľa nej. Bola veľká a po jej dvoch bočných stranách boli štyri stĺpy. Gurth sa na mňa pozrel a spýtal sa ma:“ Môžeme?“ kývol som hlavou a on stlačil nejaký gombík na pulte .Na jednom konci miestnosti sa otvorili dvere. Z nich vyšiel veľký chlap.

Bol to on. Supervojak. Mal dve rýchlopalné pištole, brokovnicu a množstvo chladných zbraní. Potom sa otvorili dvere na druhej strane miestnosti. Z nich vybehli štyria vojaci a Gurth do mikrofónu vykríkol“ začnite!“Vojaci sa hneď zašili za stĺp a spustili paľbu zo samopalov. Supervojak sa uhol paľbe len tak-tak a skočil medzi stĺpy na druhej strane. Jeho zákryt však rozmetávala paľba. Vytiahol obidve pištole a vrhol sa do útoku. Na to zareagoval prvý vojak a vybehol proti nemu, ale dávka z pištolí ho uzemnila. Druhý ho obišiel zozadu, tretí spredu a štvrtý vojak sa približoval k jeho boku. Lenže supervojak bol rýchlejší a naraz namieril na oboch a zastrelil ich. Vtom však štvrtý vojak začal strieľať a supervojaka zasiahla dávka striel. Otočil sa na štvrtého vojaka, no zasiahla ho druhá dávka. Z posledných síl však supervojak vystrelil a zabil ho.Supervojak klesol k zemi. v pozorovacej miestnosti všetci stáli ako obarený:“ Tak toto má byť supervojak !?“ Všetci znechutený odišli:“ Druhý pokus už určite vyjde“ ubezpečoval ma Gurth.

Na druhý deň kandidát č.2 to isté. Všetci títo vojaci dostali označenie supervojaci prvej úrovne. O týždeň sme sa dopracovali k úrovni dva. Títo už dokázali byť rýchlejší. Medzi nimi sa objavil supervojak číslo33.Opäť sme sa išli pozrieť na test. Nečakal som nič zvláštne. Z druhých dverí vybehlo šesť vojakov. Ale tridsať trojka stála bez pohnutia. Vojaci rýchlo namierili a strieľali. Ale nič mu to neurobilo. Šesť vojakov vystrelilo spolu 192guliek,ale ani jedna ho nezasiahla. Akoby bola pred ním nejaký štít.. Na to tridsať trojka pozrela na prvého vojaka. Ten sa náhle otočil a začal strieľať do vlastných. Druhý, tretí, štvrtý, piaty padol, ale šiesty stihol paľbu opätovať a ostal ako jediný nažive. Posledný vojak potom akoby zaspal a spadol na zem. “Paráda, je to on! Je to aspoň štvrtá úroveň!“ kričal Gurth. Vtom sa však pozrel tridsať trojka na nás a sklo medzi nami prasklo a rozsypalo sa. Gurtha vtiahlo k nemu akoby ho chytila neviditeľná ruka. Od strachu som skoro nedýchal, ale duchaprítomne som stlačil tlačidlo alarmu. Vtom vbehla ochranka, ale Gurthovi už pomôcť nemohli. Dvaja ochrankári ma chytili a ťahali von z miestnosti, no tridsať trojka skočil k nám. Ja som sa im vymykol a ušiel som von z miestnosti. Počul som už len bolestný výkrik. Rýchlo som prebehol k výťahu a ušiel odtiaľ. Zalieval ma pot.

Trvalo večnosť kým výťah pristál na prízemí. Hneď ako sa otvorili dvere na výťahu zakričal som:“ Uzavrite tretie poschodie a vyhláste poplach! Došlo k nehode!“ Strážnici sa na seba neveriacky pozreli, no keď videli, že mám na sebe krv, hneď zavolali do riadiaceho centra. Nevedeli k akej nehode došlo, a tak som to zobral telefón ja a dodal som:“ Pošite špeciálnu jednotku!“

Kým však príde špeciálna jednotka musím niečo urobiť. A vedel som čo robiť. Použijem proti nemu supervojakov druhej úrovne. Hneď som k nim bežal. Po schodoch na prvé. Boli v zbrojnici. Ako dôstojníka ma museli na slovo poslúchať. „ Zoberte si to najlepšie, čo tu máme!“ Všetci osmy sa pripravili. Ja som si zobral len svoju obľúbenú pištoľ Walther P38 ráže 9mm. „ Môžeme vyraziť.“ Behom sme išli na prízemie k výťahu. Opäť dlhá cesta. Keď sme pristali na treťom, otvorili sa dvere. Chodba bola prázdna. Akoby sa nič nestalo. Dal som znamenie dvom vojakom, aby nás kryli spredu. Medzi vojakmi som sa cítil bezpečne. Ale kam teraz? Kde je? Ticho prerušil buchot. Taký ako keď búchate tyčou o stenu. Šiel z miestnosti skoro až na konci chodby na ľavej strane. „Vy dvaja prieskum“ povedal som a vojaci vpredu sa pohli smerom k tej miestnosti. Až boli pri nej, dal som im znamenie aby sa tam išli. Dvere boli na nej pootvorené. Vojaci vbehli dnu. Zazneli dva údery. Opäť ticho. Cítil som, že je to on. Dvere sa rozleteli a vybehol k nám. Vojaci inštinktívne po ňom vybehli. Prvého odsotil preč. Druhého kopol. Zvyšný štyria vytiahli zbrane a začali strieľať. No nič. Opäť mal štít. Strieľali až kým nemuseli prebiť. Na to čakal. Tridsať trojka sa na nich uprene pozrel a oni akoby omdleli a spadli na zem. Štvrtý sa rozbehol ku mne, ale tridsať trojka ho zastavil. Spadol na zem si meter odo mňa. Teraz išiel tridsať trojka ku mne. Zmocnil ma neopísateľný strach a zo mňa sa vydrali len koktavo slová „po pomóc!“ Ale nikto neodpovedal a on sa blížil ďalej: „Nezabíjaj ma! To ja som ťa stvoril!“ Až bol pri mne vedel som, že ma zabije. Ustupoval som dozadu no potkol som a spadol som na zem. Díval som sa naňho. Jeho ruka siahla po pištoli, no vtom vojak vstal zo zeme a chytil tridsať trojku. Cítil som šancu. Vytiahol som pištoľ a zastrelil som ho. Zatackal sa a spadol: „Je po ňom?“ Vstal som zo zeme a odišiel som. Keď som vystúpil z výťahu, v hale už bola špeciálna jednotka: „Už vás netreba. Je po ňom.“

„Nie je“ odpovedal vojak: „práve zničil druhé poschodie. „Ale veď som ho zastrelil!“ Vojak však povedal: „Áno zničili ste jeho telo, ale teraz nemá hmotnú podobu.“ Hneď mi klesla nálada a ostala len jedna otázka: „Ako teraz zabijeme ducha?“





Ďalšie, už zverejnené poviedky:
1. poviedka: Detektiv
2. poviedka: MOONKiller
3. poviedka: Poselství z budoucnosti
4. poviedka: Boj o život: Vraždiace baktérie
5. poviedka: Archa 12
6. poviedka: Žerty stranou
7. poviedka: Drobná pocítacová haluz :)
8. poviedka: Agenti
9. poviedka: Sérum smrti
10. poviedka: Kozel zahradníkem
11. poviedka: Pohlad do neznáma
12. poviedka: Na cestách
13. poviedka: Úsvit Noci
14. poviedka: Cesta galaxiou
15. poviedka: Pomsta Sithov
16. poviedka: Výměna
17. poviedka: Výzkum
18. poviedka: Ja, a moje druhé Ja
19. poviedka: Právo na život
20. poviedka: Jsem laik
21. poviedka: Pozorovateľka
22. poviedka: Niečo, čo poznám
23. poviedka: Blízky nepriateľ
24. poviedka: Spomienky na zajtrajšok
25. poviedka: Šťastně až do smrti
26. poviedka: Penta
27. poviedka: Phobos
28. poviedka: Misia Son Umut
29. poviedka: Lidojedi
30. poviedka: Hra bohov
31. poviedka: Biela chodba
32. poviedka: Ruka
33. poviedka: Firma - TimeTraveller
34. poviedka: Uprostřed prázdnoty
35. poviedka: Posledné kroky na Mesiaci
36. poviedka: Núdzové pristátie
37. poviedka: IDLE
38. poviedka: Ztracené HD
39. poviedka: Konzola
40. poviedka: Mary
41. poviedka: Výplach
42. poviedka: Bez hraníc
44. poviedka: V Meste niet nič nového
45. poviedka: Pán Willy
47. poviedka: Hrdina
48. poviedka: KDO JE TADY PÁNEM?
49. poviedka: Cesta
50. poviedka: Nový začiatok
51. poviedka: Možná hrozba
52. poviedka: Lucid
53. poviedka: Důchod
54. poviedka: Dobrý úmysel
55. poviedka: KO
56. poviedka: Prozření
57. poviedka: Pád
58. poviedka: Ľudia sa nemenia
59. poviedka: Link
60. poviedka: KLARK
61. poviedka: Alexander
62. poviedka: Viktor
63. poviedka: Smrtící lék
64. poviedka: Až zemře poslední žena
66. poviedka: Blaník