Phobos
Ivan bol na ceste už 42 dní. Sú to najdlhšie dni v jeho živote. Jeden a pól mesiaca neskutočnej nudy. Čas si krátil pozeraním filmov, relaxovaním pri hudbe, čítaním kníh, rôznymi cvičeniami a posilovaním. Jediným spestrením cesty bol nebezpečný prelet meteorickým rojom, po ktorom mu na lodi ostali nepekné pamiatky v podobe škrabancov a preliačin. Vtedy mu prišlo vhod aj odskúšanie diaľkovo ovládaného prieskumného robota, s ktorým prezrel loď a zaznamenal jej poškodenia. V posledných dňoch cesty veľa času trávil študovaním plánu misie s veľmi podrobnými inštrukciami, ktoré mu v ESA pripravili. Zopakoval si taktiež ovládanie a funkcie pásovej sondy, ktorá mu má pomôcť uľahčiť misiu pri pohybe na cudzom telese vo vesmíre.
Bolo to zvláštne, ale Európska vesmírna agentúra vyslala na misiu len jeho samého v prototype výskumnej vesmírnej lode s príznačným menom Adam. Všetci oslovení astronauti sa odmietali sami účastniť misie, či už zo strachu alebo kvôli svojím rodinám aj keď ponúkaný zárobok bol veľmi lákavý. Ivan je jediný slobodný astronaut a tak trochu dobrodruh, takže keď ho oslovili, bez váhania s misiou súhlasil. Samozrejme obavy má, ale nakoniec na samotu je zvyknutý a keďže nie je v dobrej finančnej situácii, peniaze potrebuje ako soľ. Jeho misia je jednoduchá. Prieskum mesiaca Marsu - Phobos. Pred 12-timi rokmi, v roku 2010, objavila sonda Mars Express na povrchu tohoto 22km veľkého mesiaca zvláštne anomálie. Vedci z ESA sa po mesiacoch skúmania radarových a fotografických záberov zo sondy všetci bez rozdielu zhodli v tom, že je dosť veľká pravdepodobnosť, že je Phobos umelého pôvodu. Nasvedčovali tomu rôzne pravouhlé útvary, ich pravidelné a často krát symetrické rozmiestnenie a v neposlednom rade zvláštny niekoľko desiatok metrov vysoký monolit na jeho povrchu. Taktiež sa zdá, že je Phobos dutý. Na radarových záznamoch našli zjavné známky vnútorných priestorov rôznej veľkosti. Preto v nasledujúcich rokoch vypracovali plán na detailnejší výskum tohoto mesiaca, nie len pomocou prístrojov, ale aj za pomoci človeka. Misia je dôležitá aj z toho dôvodu, že Phobos sa každým svojim obletom okolo Marsu, k nemu približuje. Je veľká pravdepodobnosť, že za pár rokov dôjde k vzájomnej kolízii.
Ivan sedí v kokpite a na palubnom monitore študuje posledné stránky inštrukcií. Očami prejde na druhý monitor kde prebiehajú záznamy z cesty. Veľká Červená planéta je vzdialená už len niekoľko desiatok tisíc kilometrov. Pozrel cez predný priezor a zbadal, ako sa planéta pomaly zväčšuje. Na moment si všimol v diaľke mesiac Deimos. Znížil rýchlosť a nastavil koordináty na pripojenie sa na vzdialenosť obežnej dráhy Phobosu. Celý manéver sledoval striedavo cez priezor a na monitore, kde mal graficky znázornenú dráhu letu. Za pol hodinu sa úspešne pripojil na obežnú dráhu okolo Marsu v požadovanej vzdialenosti a v smere dráhy hľadaného mesiaca. Vstal z kresla a cez priezor pozoroval Červenú planétu. Bola nádherná, prvý krát vidí cudziu planétu z blízka a je prvým človekom vôbec, ktorému sa naskytla takáto príležitosť. Ako náhodou v tom čase prelietala okolo sonda Mars Express, ktorá už niekoľko rokov odpočíva na dôchodku. Vrátil sa späť do kresla, aktivoval radar a pustil sa do hľadania Phobosu. Po chvíli ho videl na monitore. Nebol ďaleko. Loď sa pomaly bez zmeny dráhy k nemu približuje. Na radare sleduje vzájomnú vzdialenosť a keď už boli takmer vedľa seba, znížil rýchlosť a nastavil autopilota na udržiavanie polohy voči mesiacu. Loď a Phobos teraz krúžia bok po boku okolo Marsu vzdialení od seba len pár kilometrov. Pozeral na tento mesiac s veľkým záujmom. Zaujal ho hlavne veľký kráter v jeho zadnej časti a zvláštne rovnobežné ryhy po celej jeho dĺžke. Tie majú na svedomí slapové sily spôsobené Marsom, ktoré pomaly začínajú trhať Phobos na kusy. Chytil do ruky ovládač, otvoril nákladový priestor a vypustil prieskumného robota. Riadenie mu išlo od ruky, nakoniec už mal tú česť ho odskúšať. Priblížil robota k Phobosu len na pár desiatok metrov, aktivoval na ňom všetky zariadenia od scanera po kameru, nastavil automatické riadenie a nechal robota obiehať okolo mesiaca. Jeho zariadenia zatiaľ diaľkovo veľmi detailne sondovali mesiac a zaznamenané informácie a zábery posielali do materskej lode. Ivan ešte chvíľu pozoroval na monitore zábery z robota, potom vstal a šiel sa najesť. Posledné hodiny boli veľmi namáhavé a preto nie je čudné, že sa unavil. Naposledy skontroloval všetky nastavenia palubného počítača a odišiel spať. Za niekoľko hodím ho čaká ťažšia úloha, výsadok na Phobos.
Po niekoľkohodinovom spánku sa zobudil. Nepočul a nevidel nič. V celej lodi je ticho a tma. A čo bolo horšie, neležal v posteli ale vznášal sa nad ňou. Umelá gravitácia bola deaktivovaná. Trochu ho to vyviedlo z miery. Pomaly sa otočil a začal sa posúvať do kokpitu smerom k palubnému počítaču, pridržiavajúc sa stien a rôznych výstupkov. Cestou si všimol v nákladovom priestore diaľkovo ovládaného prieskumného robota. Ostal prekvapený, nechápal, ako sa mohol robot vrátiť. Ako sa blížil do kokpitu zdalo sa mu, že vchádza do akejsi zvláštnej hmly v ktorej blikalo slabé svetlo. Zamieril k nemu. Bol to monitor palubného počítača. Sadol do kresla a pripútal sa. Bolo zaujímavé, že počítač bolo jediné zariadenie v lodi, ktoré bolo pod prúdom. Nič iné nefungovalo. Chcel zasvietiť, alebo naštartovať loď ale nedalo sa. Na monitore sa v rýchlom slede za sebou striedali zábery celého doterajšieho sondovania mesiaca Phobos, spolu s inštrukciami pre jeho ďalší výskum. Začal mať strach. Obzeral sa okolo seba, ale v hustej hmle videl len slabé svetlo z priezorov. Z ničoho nič sa rozsvietilo. Svetlo bolo biele a stále naberalo na intenzite. Inštinktívne zavrel oči. Nakoniec bolo také ostré, že prenikalo aj dlaňami, ktorými si oči ešte dodatočne zakrýval. Po niekoľkých sekundách svetlo zhaslo. Ivan ostal na chvíľku oslepený, až po pár sekundách si zase jeho oči privykli na šero. Veľmi ho naľakalo, keď zrazu v hmle vedľa seba zaregistroval pohyb. Nehýbal sa, len periférne sledoval, čo sa bude diať. Niečo sa k nemu pomaly približovalo. Tmavý tieň zastal kúsok od neho. Zrazu sa nečakane z hmly vynorila dlhá, chudá ruka s troma kostnatými prstami a položila sa mu na hlavu. Vzápätí stratil vedomie.
Ivan otvoril oči. Je dezorientovaný. Sedí v kokpite, pripútaný v kresle a na monitore pred ním sa rýchlo striedajú zábery celého doterajšieho sondovania mesiaca Phobos, spolu s inštrukciami pre jeho ďalší výskum. Blikanie obrazu sa stále zrýchľuje až sa všetky zábery v ňom zlievajú do jednej neforemnej machule z miliónov farieb. Zrazu obrazovka úplne zhasla. Ostala úplne tmavá. Nemo hľadí na počítač a rozmýšľa, čo sa stalo. V tom momente akoby ho niečo silno vrazilo do kresla. Aktivovala sa umelá gravitácia. Zasvietili všetky kontrolky, riadiaci počítač sa prebral a v kokpite sa rozsvietilo. Jeden šok strieda druhý. Z tohoto stavu ho prebral hlas z vysielačky. Poznáva ten hlas. Teraz je dezorientovaný ešte viac. Ivan bleskovo rozopol pásy, vyskočil z kresla a pozrel rýchlo cez priezor lode. To čo zbadal ho šokovalo. Cez priezor ho zdraví nemenej zmätený kapitán ISS, za ktorým sa pomaly otáča veľká modrá planéta Zem.
Ďalšie, už zverejnené poviedky: 1. poviedka: Detektiv 2. poviedka: MOONKiller 3. poviedka: Poselství z budoucnosti 4. poviedka: Boj o život: Vraždiace baktérie 5. poviedka: Archa 12 6. poviedka: Žerty stranou 7. poviedka: Drobná pocítacová haluz :) 8. poviedka: Agenti 9. poviedka: Sérum smrti 10. poviedka: Kozel zahradníkem 11. poviedka: Pohlad do neznáma 12. poviedka: Na cestách 13. poviedka: Úsvit Noci 14. poviedka: Cesta galaxiou 15. poviedka: Pomsta Sithov 16. poviedka: Výměna 17. poviedka: Výzkum 18. poviedka: Ja, a moje druhé Ja 19. poviedka: Právo na život 20. poviedka: Jsem laik 21. poviedka: Pozorovateľka 22. poviedka: Niečo, čo poznám 23. poviedka: Blízky nepriateľ 24. poviedka: Spomienky na zajtrajšok 25. poviedka: Šťastně až do smrti 26. poviedka: Penta
|
pEpinko
buqa
tryas
cici22
elesar