35. poviedka: Posledné kroky na Mesiaci

Posledné kroky na Mesiaci

Píše sa rok 2069. Je to už hodná doba, odkedy ľudstvo úspešne kolonizovalo Mesiac. V týchto dňoch ho obýva približne pätnásť miliónov obyvateľov, obchodníkov a vesmírnych zlatokopov.
Uplynulo presne sto rokov, odkedy celým svetom otriasli slová Neila Armstronga, hlásajúce novú éru ľudského veku. Práve na povrchu Mesiaca sa pripravujú oslavy storočnice tohto úspechu.
Nemessis, loď tretej generácia vesmírnych plavidiel, poháňaná reaktorom na tekutú fúziu, na čele s vyslúžilým kapitánom letectva, Anderssonom. Je to jeden z tých vesmírnych kovbojov, ktorý spoločne so svojou posádkou blúdi ďalekým vesmírom, za bohatstvom, slávou, ale i pre utíšenie nenásytnej duše bádateľa.
Je chladné vesmírne ráno, celá posádka tvrdo zarezáva, loď je riadená autopilotom. Uplynulo päť dlhých rokov, čo členovia posádky nepocítili teplo nášho Slnka, vôňu čerstvého vetra. Ich bádanie za ten dlhý čas však výrazne pokročilo. Prešli desiatkami súhvezdí, stovkami nehostinných mesiacov, v snahe nájsť vhodný domov pre kolonistov.

ČERVENÝ POPLACH!!! Uši drásajúci zvuk varovných zariadení sa ozýval trupom loďe. Kapitán Andersson sa do priestorov veliteľského mostíka dostavil, ako obvykle, v rekordnom čase.
„Kapitán, neidentifikovateľný objekt sa pohybuje našim smerom!“ zvolal niekto z monitorujúcich. Andersson sa zahľadel na monitory, a neveriacky vydal rozkaz: „Všetci na svoje miesta! Plná bojová pohotovosť! Okamžite očakávam výsledky analýzy neznámeho objektu!“ „Pane, naša technika nedokáže určiť, o čo presne ide,“ povedal prvý dôstojník, „pane, ten objekt je na dostrel... ako máme postupovať?“ Dôstojník sotva stihol dopovedať a na lodi zavládla úplná tma. Došlo k úplnej strate energie. Záložný generátor nebolo možné spustiť. „Tak... a je po nás...“ sucho skonštatoval kapitán Andersson. Každý si bleskurýchle uvedomil vážnosť situácie a s ňou spojený pocit bezmocnosti. Všetci očakávali to najhoršie. Oči celej posádky sa s úžasom zahľadeli na objekt, tesne míňajúci ich loď. „Preboha!“ zaznelo z kohosi úst. Obrovské čudo, v tvare niekoľko kilometrového šesť uholníka, zatienilo priezor na palube mostíka.„Nikdy som nič podobného nevidel... jednoznačne musí ísť o mimozemskú civilizáciu.“ Poznamenal kapitán Andersson. Trvalo ešte niekoľko sekúnd, kým sa mimozemská loď vzdialila a na plavidle sa, akoby zázrakom, obnovila energia.
„V poriadku... všetci sa sústreďte! Potrebujem kompletnú diagnostiku systémov celej lode,“ zavelil kapitán, „vieme zistiť odkiaľ to prišlo, alebo kam to smeruje?“ „Pane, podľa našich výpočtov tá loď smeruje do Slnečnej sústavy! Pane, bude nám trvať niekoľko hodín, kým obnovíme zásobovanie energie pre všetky systémy!“ oznamoval prvý dôstojník. „Dobre... hneď ako to pôjde, sledujte tú loď. A okamžite ma spojte s velením Zemskej flotily. Preberiem si to u seba.“ dodal kapitán a odobral sa do svojej kajuty. Roztrasený, nervózny, obávajúc sa najhoršieho, si nalieval poriadne starú whisky. Skôr ako stihla táto jemná, prenikavá liehovina ovlažiť jeho vyprahnutý jazyk, začul hlas z vysielačky. „Kapitán, prepáčte, že vás ruším, ale nedarí sa nám spojiť so Zemou a neodpovedá ani základňa na Mesiaci.“ oznamoval dôstojník. „Pravdepodobne je veľa satelitov rušených kvôli blížiacim sa oslavám... Poručík, vynaložte všetky prostriedky na opravu lode. Musíme sa čo najskôr dostať do Zemského priestoru a varovať ich.“ Odpovedal znepokojene kapitán Andersson.

***MEDZIČASOM, KOLÓNIA MESIAC***
Kapitán O´Neill, veliteľ Mesačnej obrany: „Všetci sa pripravte. O niekoľko minút dorazí prezidentský špeciál zo Zeme. Ešte raz skontrolujte priestor okolo Mesiaca.“
„Pane, zo sektoru Delta zachytávame neznámy typ rušenia. Vyzerá to, akoby tam niečo bolo, no naše senzory, okrem tohto signálu nič nezaznamenali.“ Informoval zodpovedajúci centra kontroly. „Čudné.. no pokiaľ tam nič nie je, tak nemáme teraz čas a ani prostriedky, venovať sa vesmírnym signálom. Pokiaľ nemáte ďalšie námietky, tak považujeme priestory rampy za bezpečné. Všetko je pripravené. Guvernér môže bezpečne vstúpiť na pristávaciu plochu a privítať prezidenta.“

***PRISTÁVACIA PLOCHA, POPOLUDNIE***
Prezidentský medziplanetárny transportér práve pristál v doku č. 5. Dvere sa otvárajú. Ako prvé vystupuje ozbrojené komando a zaisťuje priestory hangáru.. Pomaly, ale s veľkým optimizmom vychádza prezident.
„Vážený pán prezident, dovoľte, aby som vás osobne privítal na Mesiaci v tento sviatočný deň.“ Prehlásil hrdo guvernér. „Ďakujem. Na formality bude ešte času dosť. Je všetko pripravené podľa plánu?“ opýtal sa prezident. „Áno pán prezident. Množstvo obyvateľov Mesiaca, ale aj veľa ctených hostí zo Zeme, očakáva váš príchod.“ Pohotovo odvetil guvernér. Všetci pomaly opustili pristávaciu plochu a presúvali sa turbo-výťahom do hlavnej kupoly. Otvárajú sa dvere, tie najhlasnejšie slová sú prehlušené potleskom, prezident pristupuje k mikrofónu: „Pán guvernér, drahí naši politici, zástupcovia koncernov, ale i naši spoluobčania. Som rád, že som mohol prísť a osláviť s vami tento významný deň. Uplynulo práve storočie, od doby, čo naši praotcovia zaborili nohu do prachu tejto nehostinnej zeme. Napriek tomu ste ju aj vy, milí spoluobčania, dokázali premeniť na kúsok zeme, kúsok našej Zeme, kde sa vraciam vždy radšej a radšej...“
Zatiaľ, čo sa všetci s úžasom sústreďujú na príhovor prezidenta, na obežnej dráhe Mesiaca sa objavuje neznáme plavidlo.
„Vyhlasujem poplach! Narušenie bezpečnostnej zóny!“ vykríkol kapitán O´Neill, lapajúc po dychu. Žiaľ, na ďalšie reakcie bolo už neskoro. Obrovská mimozemská loď vypálila silný energetický lúč. Z povrchu Zeme bolo vidieť zvláštne fialové svetlo v bezprostrednej blízkosti Mesiaca. Útok ustal, všade zavládol pokoj, ticho...
Zdiaľky sa závratnou rýchlosťou k Mesiacu rúti Nemessis. Mimozomká loď zaznamenáva príchod možného záchrancu nepripravených oslavujúcich a dáva sa do pohybu. Zmizla ako drobná hviezda v čierno-čiernej tme...

***VELITEĽSKÁ PALUBA LODE NEMESSIS, AKTUÁLNE***
„Panebože,“ vykríkol kapitán Andersson, „sme tu príliš neskoro!“ „Pokúste sa nadviazať spojenie s veliacim strediskom Mesiaca a zistite, čo sa tu preboha stalo!“ dodal unáhlene. „Pane, naše senzory nedokážu zoskenovať celý povrch Mesiaca,“ odpovedal prvý dôstojník. „Skvelé! Bude snáď na palube tohto krámu v najbližšom čase fungovať niečo aspoň tak ako kedysi?!“ v Anderssonovych žilách začínala vrieť krv. „Okamžite pripravte výsadok a spojte sa s velením Zemskej flotily!“ rozkázal kapitán.

***POVRCH MESIACA, O NIEKOĽKO MINÚT***
„Nachádzame sa na pristávacej rampe. Postupujeme ďalej k hlavnej kupole,“ informuje poručík. „Ihneď ma kontaktujte, keď niečo zistíte!“ v hlase kapitána je cítiť nedočkavosť, no napriek tomu sa všemocne snaží zachovať chladnú hlavu. Sotva si stihol sadnúť do veliteľského kresla a z vysielačky sa ozýva varovná správa: „Hovorí k vám admirál Lee, veliteľ spojeneckých vojsk Zeme. Ste v neutrálnom priestore Mesačnej kolónie. Identifikujte sa.“ „Som kapitán Andersson, velím lodi Nemessis. Pane, chceli sme tomuto všetkému predísť. No prišli sme príliš neskoro...“ odpovedal bezmocne kapitán. „Príliš neskoro, aby ste zabránili čomu?! Okamžite vás očakávam na veliteľskej lodi, kde mi osobne podáte hlásenie.“ Rozkázal kapitán Lee.

***PALUBA VELITEĽSKEJ LODE, KRÁTKO NATO***
„Admirál, je mi potešením, že vás spoznávam, aj keď za týchto okolností. Ak dovolíte, prejdem k veci. Som kapitán Andersson a so svojou posádkou sme boli na okraji sústavy, za účelom mapovania planét a hľadania nerastných surovín. Dnes ráno sme boli napadnutý neznámym votrelcom. Táto loď nás ochromila zvláštnym lúčom, čo spôsobilo úplné zlyhanie všetkých systémov na krátky čas a výpadok energie. Niektoré zostali nefunkčné nenávratne. Spomínanú útočnú loď sa nám podarilo vystopovať a dostihnúť až tu, na Mesiaci. Prišli sme však neskoro nato, aby sme stihli odhaliť úmysel výpravy tejto lode včas. Akonáhle sme sa priblížili, loď pred nami zmizla. Nariadil som výsadok svojho prieskumného týmu s ľahkou výzbrojou, aby zmapoval situácia.“ Kapitán opisuje skrátene sled udalostí.
„Pane, prieskumný tým by vás rád informoval,“ človek pri ovládacom panely naliehavo prerušuje Anderssonovu výpoveď. „Dobre, prepojte nás,“ odpovedal admirál Lee. „Pane, nachádzame sa v hlavnej kupole. Nie sú tu žiadne známky života. Všetko vyzerá byť nepoškodené. Nevidím žiadne známky boja, ani paniky. Napriek tomu sú všetci sú mŕtvi. Lekár prehliada telá, no zatiaľ neobjavuje žiadne viditeľné príčiny úmrtia.“ Informuje veliteľ výsadku. „Pane Bože! Prezident, politici a milióny nevinných civilistov!“ vykríkol admirál Lee, „toto je čierny deň pre celé ľudstvo! Nezmyselný útok na ľudskú suverenitu! Tento čin nesmie zostať nepotrestaný!“ V admirálovom, doposiaľ vždy odmeranom hlase bolo zrazu cítiť hnev, nenávisť, ale aj strach.
„Kapitán Andersson, s okamžitou platnosťou ste povýšený na plukovníka. Budete veliť flotile najlepších lodí. Vašou úlohou je vypátrať a zničiť mimozemských votrelcov, ktorí spôsobili toto nešťastie. Máte k dispozícií všetky možné aj nemožné prostriedky! Mnohí z nás mali na Mesiaci svoje rodiny...“ vyhlásil admirál so zármutkom. „Pane, prečo práve ja?“ neveriacky sa opýtal novopečený plukovník. „Pripadá mi vhodné, poveriť vás touto úlohou, keďže vaše dlhoročné skúsenosti bádateľa, starého vlka, a aj fakt, že práve vy, ste prežili stretnutie s mimozemskou loďou, môžu doviesť túto bezpochyby náročnú misiu do víťazného konca,“ odpovedal Lee. „Ďakujem za prejavenú dôveru pane. Urobím všetko, čo bude v mojich silách, aby som vinníkov donútil platiť za spáchané činy!“ Andersson sebavedome ubezpečuje najvyššie velenie. „A plukovník... veľa šťastia a ochraňuj vás Boh...“ dodal Lee.
Takto nešťastne dopadla ľudská hlúposť a chvíľkové podcenenie situácie na mieste, kde je podceňovanie skrátka nemysliteľné. Naivný pocit všemocnosti a nedotknuteľnosti bol tvrdo potrestaný tajomnými strážcami hviezd.





Ďalšie, už zverejnené poviedky:
1. poviedka: Detektiv
2. poviedka: MOONKiller
3. poviedka: Poselství z budoucnosti
4. poviedka: Boj o život: Vraždiace baktérie
5. poviedka: Archa 12
6. poviedka: Žerty stranou
7. poviedka: Drobná pocítacová haluz :)
8. poviedka: Agenti
9. poviedka: Sérum smrti
10. poviedka: Kozel zahradníkem
11. poviedka: Pohlad do neznáma
12. poviedka: Na cestách
13. poviedka: Úsvit Noci
14. poviedka: Cesta galaxiou
15. poviedka: Pomsta Sithov
16. poviedka: Výměna
17. poviedka: Výzkum
18. poviedka: Ja, a moje druhé Ja
19. poviedka: Právo na život
20. poviedka: Jsem laik
21. poviedka: Pozorovateľka
22. poviedka: Niečo, čo poznám
23. poviedka: Blízky nepriateľ
24. poviedka: Spomienky na zajtrajšok
25. poviedka: Šťastně až do smrti
26. poviedka: Penta
27. poviedka: Phobos
28. poviedka: Misia Son Umut
29. poviedka: Lidojedi
30. poviedka: Hra bohov
31. poviedka: Biela chodba
32. poviedka: Ruka
33. poviedka: Firma - TimeTraveller
34. poviedka: Uprostřed prázdnoty