58. poviedka: Ľudia sa nemenia

Ľudia sa nemenia

Po špičkách sa priblížil k pootvoreným dverám detskej izby. Jeho žena, jeho krásna, milovaná Eva sedela na okraji postele a čosi šepkala do ucha sotva päťročnému plavovlasému chlapčiatku. Zamračil sa. Bol to tak pokojný rodinný obraz ... a on sa hneval. Zlosť v ňom narastala, zalievala mu vnútro a nútila ho vracať sa znova a znova k tej istej myšlienke. Rozhodol sa.

„Už ho nechaj spať. Vypni ho a poď.“ oslovil manželku.
Prekvapene a ako sa mu zdalo aj vyčítavo zdvihla hlavu a pozrela mu do očí.
„Veď už idem“ zamrmlala. Dobrú noc a nech sa ti sníva o niečo pekné o nás. Usmiala sa na chlapca, pohladila ho po vláskoch a stlačila skrytý vypínač za jeho pravým uchom. Chlapčiatko zamrkalo očami, mihalnice sa mu krátko zatriasli a viečka sa zatvorili. Bolo počuť len jeho tiché pravidelné dýchanie ...

„Konečne sami“ prehovoril a spýtavo sa na ňu pozrel. „Zájdeme si niekam? Čo takto romantická večera na Mesiaci? Alebo si pustíme ten najnovší holografický koncert skupiny Orbita? Vždy si mala rada živé vystúpenia.“ Nedočkavo čakal na jej odpoveď.
„Prepáč, som unavená. Dnes bol vážne ťažký deň. Nepohla som sa od počítača. Toľko príspevkov sa nazbieralo na ten nadchádzajúci medziplanetárny kongres. Všetky musím stihnúť preložiť. Niekedy ľutujem, že ovládam až 18 mimozemských jazykov. Mám toho omnoho viac, ako ostatní kolegovia.“ Zívla.

„...a k tomu ten chalan“ doložil podráždene. To ju prebralo. „Nevolaj ho chalan. Je to Filip. Môj Filip. Náš.“ opravila sa rýchlo.
„Nie, je to len stroj, robot, kopa súčiastok!“ vykríkol už nahnevane. Vedel, že ju tým raní, ale nedokázal sa ovládnuť. O šancu mať vlastné dieťa ju pripravil nezdarený presun cez čiernu dieru pred rokmi na akýsi kongres. Ešte že technika tak pokročila, že páry, ktoré nemali to šťastie a nemohli mať vlastné deti si mohli kúpiť robotické dieťa. Našťastie. Aspoň si to vtedy myslel. Vtedy. Teraz už rozhodne nie. Filip bol tretím robotickým dieťaťom, ktoré mali. Rástol, jedol, komunikoval, dokonca cítil. Celkom ako živé dieťa. Akurát, že sa u neho neprejavovali nepríjemné sprievodné znaky živých detí, ako plač, krik, trucovanie a deštrukcia predmetov. Veľmi výhodné a šetrné. Teraz však ľutoval, že sa nechal Evou na to nahovoriť. Odkedy mali prvé dieťa v dome, veľmi sa zmenila. Už sa mu venovala omnoho menej, ako predtým. Kedysi si nevedel predstaviť, že by mohol tak strašne žiarliť. Najviac ho hnevalo, že vlastne žiarli na stroj, neživú vec.

Stála tam zronená a vyčítavo na neho pozerala. „Nechápeš to. Idem spať. Ľutujem všetko, čo by sa mohlo stať.“ ticho zamrmlala a zrazu akoby zostarla o niekoľko rokov. Mala niečo cez 40, ale vždy bol pyšný na to, ako dobre vyzerá. Nikto by jej nehádal viac, ako 30. Teraz na svoj vek vyzerala.

Bol rozhodnutý. Už sa viac nechcel trápiť. Mal choré srdce a ona to vedela. Ten mikročip v ňom fungoval bezchybne, len si musel dávať pozor na elektrické výboje, ktoré by ho mohli poškodiť. „Dosť!“ povedal si. Dnes to vyrieši. Navždy.

Po hodine pozerania holografického koncertu usúdil, že už je vhodný čas. Potichu prešiel okolo dverí Evinej spálne a načúval, či niečo nezačuje. Všade bolo ticho. Dom ako keby bol mŕtvy. „Hlúpe prirovnanie“ pomyslel si a uškrnul sa. V detskej izbe sa nič nezmenilo. Cez okno dopadal na posteľ svit mesiaca. Filip rovnomerne dýchal, stlačením spínača uvedený do režimu dlhodobého spánku. Sadol si k nemu na posteľ. „Ktovie, keby to bol môj vlastný syn, skutočné živé dieťa, či by som na neho žiarlil tiež“ pomyslel si. „Asi áno. Určite. Chcem ju iba pre seba. A na žiadne ďalšie robotické dieťa sa už nahovoriť nedám. Neustúpim!“ Na tvári sa mu zračilo odhodlanie, no ruka sa mu triasla, hoci to nerobil prvý krát. „Vybrala si ťa sama“ pošepky prehovoril, „ale ja som si ju vybral skôr.“ Akosi sa mu žiadalo povedať aspoň „prepáč“, ale zarazil sa pri myšlienke, že sa bude ospravedlňovať stroju. Zatriasol hlavou a odhodlane siahol za pravé ucho. Spínač na samodeštrukciu bol ten úplne prvý, až takmer pod korienkami vlasov a zaistený proti náhodnému stlačeniu krytom. Kryt odlomil. Nepríjemne a ako sa mu zdalo až príšerne nahlas to zapukalo. Napäto načúval, no dom ostával aj naďalej tichý. Vydýchol si. Ukazovákom nahmatal spínač a potlačil ho.

Svet sa mu zatočil pred očami a obrovská bolesť v hrudi ho až zhodila z postele. Ležal na dlážke a v prvej chvíli nič nevidel, nepočul, nevnímal. Iba tlkot svojho vyhasínajúceho srdca. Bol stále slabší, nepravidelnejší a ... bolestivejší. Zrak sa mu na chvíľku natoľko zaostril, že dokázal vnímať svoje okolie. Filip sedel na posteli a pri ňom stála Eva. Držali sa za ruky a obaja pozerali na neho. Nehýbali sa. Zrazu prehovorila. Jej hlas bol úplne iný, na aký bol roky zvyknutý.
„Vedela som, že to urobíš znova. Zabil si mi dve deti. Dve. Rozhodla som sa, že to tretie ti už nedovolím. Kúpila som typ s ochranou proti samodeštrukcii. Iba menší elektrický šok. Zdravý človek by to bez väčších problémov prežil. Ale ty nie. Tvoje srdce... Sám si za to môžeš.“
Otočila sa a aj s Filipom vyšli z izby. „Pomoc, prosím“ šepkal z posledných síl. „Je to iba robot. Všetci boli...“ no ona ho už nepočula. Dom znova upadol do ticha.





Ďalšie, už zverejnené poviedky:
1. poviedka: Detektiv
2. poviedka: MOONKiller
3. poviedka: Poselství z budoucnosti
4. poviedka: Boj o život: Vraždiace baktérie
5. poviedka: Archa 12
6. poviedka: Žerty stranou
7. poviedka: Drobná pocítacová haluz :)
8. poviedka: Agenti
9. poviedka: Sérum smrti
10. poviedka: Kozel zahradníkem
11. poviedka: Pohlad do neznáma
12. poviedka: Na cestách
13. poviedka: Úsvit Noci
14. poviedka: Cesta galaxiou
15. poviedka: Pomsta Sithov
16. poviedka: Výměna
17. poviedka: Výzkum
18. poviedka: Ja, a moje druhé Ja
19. poviedka: Právo na život
20. poviedka: Jsem laik
21. poviedka: Pozorovateľka
22. poviedka: Niečo, čo poznám
23. poviedka: Blízky nepriateľ
24. poviedka: Spomienky na zajtrajšok
25. poviedka: Šťastně až do smrti
26. poviedka: Penta
27. poviedka: Phobos
28. poviedka: Misia Son Umut
29. poviedka: Lidojedi
30. poviedka: Hra bohov
31. poviedka: Biela chodba
32. poviedka: Ruka
33. poviedka: Firma - TimeTraveller
34. poviedka: Uprostřed prázdnoty
35. poviedka: Posledné kroky na Mesiaci
36. poviedka: Núdzové pristátie
37. poviedka: IDLE
38. poviedka: Ztracené HD
39. poviedka: Konzola
40. poviedka: Mary
41. poviedka: Výplach
42. poviedka: Bez hraníc
44. poviedka: V Meste niet nič nového
45. poviedka: Pán Willy
47. poviedka: Hrdina
48. poviedka: KDO JE TADY PÁNEM?
49. poviedka: Cesta
50. poviedka: Nový začiatok
51. poviedka: Možná hrozba
52. poviedka: Lucid
53. poviedka: Důchod
54. poviedka: Dobrý úmysel
55. poviedka: KO
56. poviedka: Prozření
57. poviedka: Pád