Vždy proti smeru hodinových ručičiek

Hádanku orientácie skorých neolitických domov sa nakoniec podarilo vyriešiť.

Ľudské správanie je ovplyvňované mnohými vecami, z ktorých je väčšina si neuvedomujeme. Jedným z nich je jav, ktorý je medzi psychológmi vnímania známy ako „pseudo-zanedbávanie“ (pseudoneglekcia). Vzťahuje sa pozorovaný efekt, že zdraví ľudia dávajú prednosť ľavému zornému poľu pred pravou stranou, a preto kreslia oddeľujúcu čiaru zvyčajne ne vľavo od stredu.

Štúdia uverejnená v online časopise PLOS ONE teraz prvýkrát ukazuje, aký vplyv mala táto nenápadná odchýlka na prehistorickú minulosť. Slovensko-nemecký výskumný tím skúmal usporiadanie ranných neolitických domov v strednej a východnej Európe. Vedci z Collaborative Research Centre (CRC) „Scales of Transformation“ Kielskej univerzity (CAU) a Slovenskej akadémie vied dokázali, že orientácia novovybudovaných domov sa odchyľovala od orientácie existujúcich budov len nepatrne a že táto odchýlka bola pravidelne proti smeru hodinových ručičiek.

Archeológ Dr. Nils Müller-Scheeßel, ktorý koordinoval štúdiu v rámci CRC, hovorí: „Vedci už dlho predpokladajú, že skoré neolitické domy sa stavajú pre jednu generáciu, tj, na 30 až 40 rokov, a že nové domy sa stavali vedľa existujúcich v pravidelných intervaloch. Stanovením veku pomocou rádiokarbónovej metódy môžeme teraz ukázať, že nová konštrukcia bola pripojená so sotva viditeľnou rotáciou osi domu proti smeru hodinových ručičiek. Vidíme „pseudoneglekciu“ ako najpravdepodobnejšiu príčinu.“

Tento objav bol umožnený interpretáciou jedného z najrýchlejšie rastúcich súborov archeologických údajov v súčasnosti, konkrétne výsledkov meraní geofyzikálneho magnetizmu. Rozdiely v zemskom magnetickom poli sa používajú na vizualizáciu archeologických nálezov ležiacich pod zemou. Počiatočné neolitické pôdorysy domu patria medzi najlepšie identifikovateľné typy prvkov.

„V posledných rokoch sme objavili stovky raných neolitických domov v oblasti nášho pôsobenia na juhozápadnom Slovensku pomocou geofyzikálnych prospekčných metód. Vykopávky všetkých týchto domov nie sú možné ani žiaduce z dôvodu ochrany pamiatok. Možnosť použitia „pseudoneglekcie“ a spojiť domy v relatívnom poradí bez výkopávok, a teda rozloženie sídelnej činnosti celého malého regiónu, náš výskum posúva na úplne novú úroveň, “nadšene hovorí Mister Müller-Scheeßel. „Absolútne datovanie pomocou vedeckých metód musí samozrejme potvrdiť základný trend v každom prípade“.

Štúdia sa tiež odvoláva na porovnateľné archeologické pozorovania na iných miestach a časoch, ktoré ukazujú, že podobné zmeny v orientácii sa tiež zdajú uplatniť aj pre novšie praveké obdobia. Význam „pseudoneglekcie“ tak siaha ďaleko za datovanie raných neolitických domov.

Credit © Nils Müller-Scheeßel, Letecká fotografia oblasti vykopávok zo Skorého Neolitického osídlenia blízko mesta Vráble.

Publikácia: Müller-Scheeßel N, Müller J, Cheben I, Mainusch W, Rassmann K, Rabbel W, et al. (2020) A new approach to the temporal significance of house orientations in European Early Neolithic settlements. PLoS ONE 15(1): e0226082. https://doi.org/10.1371/journal.pone.0226082

Zdroj: www.uni-kiel.de