Rýchly test: Aké pamäte ku Core i3 / i5 dvojjadrám?

Úvod

Platforma LGA1156 je pomerne mladá, ešte novšie sú procesory Core i3 a Core i5 s dvomi jadrami – všetky možnosti a úskalia teda ešte nie sú tak dobre preskúmané. Jedným z možných problémov pri skladaní nových PC zostáv s týmito čipmi je aj výber najvhodnejších RAM pamätí. Je pre výkon viac vhodná vyššia frekvencia s horším časovaním, alebo naopak sa najviac dosiahne čo najnižšími hodnotami časovania modulov?
Zvyčajne sa už pri procesoroch s integrovaným pamäťovým radičom hovorí, že vyššiu dôležitosť má práve časovanie a od frekvencie už tak veľa nezávisí. Procesory „Clarkdale“, teda 32nm dvojjadrové čipy s 45nm UnCore časťou, sú však trocha špeciálnym prípadom. Ich pamäťový radič je síce „integrovaný“, ale nie tak ako sme zvyknutí:
 

Pamäťový radič sa nachádza v časti UnCore, spolu s PCIexpress radičom a novým grafickým jadrom, no celá časť UnCore je na rozdiel od iných LGA1156 procesorov oddelená od samotných x86 jadier. Spojenie je realizované novou a podstatne rýchlejšou zbernicou QPI, stále je to však dizajn oddelených jadier. Určité oneskorenie sa tu vnáša, odrazí sa to zrejme aj na výkone. Celá UnCore časť pripomína skôr integráciu vynoveného G45 čipsetu na procesor, ako oddelenie UnCore od x86 jadier.
Z tohto dôvodu sa celkom hodí, ak si pár testami preveríme výkon takéhoto riešenia, s použitím rôznych nastavení pamätí. Keďže nové procesory pre LGA1156 majú násobič len pre pamäte do 1333MHz, vyššie takty sa dajú dosiahnuť len pretaktovaním. Aby som nasimuloval frekvencie RAM do 1600MHz, zdvihol som takt BCLK na 160MHz, následne znížil násobič procesora tak, aby pracoval na cca 3GHz. V tomto stave sa dajú overiť frekvencie 1600MHz, 1280MHz a 960MHz, s časovaniami CL9 (9-9-9-24) a CL7 (7-7-7-20). Zbehnutie testov ukáže, do akej miery sa tieto nastavenia odrazia na výkone v aplikáciách.

Testovacia zostava:
- Intel Core i3 530 (2,93GHz, 4MiB L3 cache)
- Asus P7H57D-V Evo
- 2x1GiB Kingston HyperX DDR3
- Seagate Barracuda 7200.10 160GB, S-ATA II
- Gigabyte Radeon HD4850 1GiB
- Gigabyte Odin GT 800W
- Windows 7 x64

Test

Do testovania boli zaradené niektoré benchmarky z testovacej palety pre procesory, konkrétne nový Cinebench R11.5, kompresia videa do formátu x.264, výpočet veľkých tabuliek v Excel 2007, Crysis Warhead a Far Cry 2 v nízkych rozlíšeniach a s detailami grafiky na strednej úrovni (aby sa prejavili zmeny výkonu a výsledky neboli limitované grafickou kartou), rýchlosť úprav v grafickom editore Paint.Net, kompresia dát (WinRAR) a audia (Lame mp3) a nakoniec benchmark web prehliadača Firefox 3.6 (Futuremark Peacekeeper). Tieto proktické testy sú doplnené o meranie priepustnosti a latencie pamäte.

Vysvetlenie, čo tieto výsledky znamenajú a záver z nich nájdete na nasledujúcej strane.
 

Zhodnotenie, záver

Pozerajúc na grafy s výsledkami, dá sa konštatovať, že u väčšiny aplikácií je takmer (rozdiel medzi najlepším a najhorším výsledkom od 0% do 3%) úplne jedno, akú frekvenciu budú mať pamäte kombinované s Core i3 /i5 dvojjadrami. Cinebench, x264 kompresia, tabuľky v MS Excel, Paint.net, kompresia audia aj test web prehliadača – žiaden z týchto nevyťaží toľko, aby to stálo za reč.
Test hier prebehol v nízkom rozlíšení, aby sa ukázali rozdiely, keďže vo vyššom sú výsledky obmedzené grafickou kartou a pre každé nastavenie pamätí takmer navlas rovnaké. Tu sa potom ukázal trend, kde 1280MHz a CL7 je asi na rovnakej úrovni ako 1600MHz s CL9. Ako na priepustnosť extrémne citlivý sa ukázal test kompresie dát vo WinRAR-e – napríklad iba zmena časovania z CL9 na agresívnejších CL7 prinesie vyše 12%-ný nárast výkonu. Je to zároveň jediný prípad, kde je rýchlejšia pamäť výraznejším prínosom k výkonu. Opäť sa ale opakuje – 1280MHz CL7 sa približne vyrovná 1600MHz CL9, štandardných 1333MHz CL7 by výsledok celkom iste dorovnalo.

Pretestovanie na štandardnejších frekvenciách 1066MHz a 1333MHz potvrdili podobné odstupy vo výkone ako pri 960MHz a 1280MHz, s 1600MHz ale už potom prišla nutnosť zvýšiť takt BCLK, teda by sa výsledky nedali porovnať.

Ostáva teda iba zhodnotiť, aké RAM pamäte sa najviac oplatia kúpiť ku novým Intelovským dvojjadrám. Ak sa preklikáme pár cenníkmi predajcov, zistíme, že 1600MHz 4GiB kit-y stoja zväčša rovnako ako tie 1333MHz. Odpoveď sa teda zdá jasná – vzdiať 1600MHz moduly. Aj tu je však nejaký ten háčik.

Za prvé – mnoho lacných 1600MHz DDR3 kitov je certifikovaných pre svoj takt na pomerne vysokom napätí, napríklad od 1,75V po 1,95V. Pre Core procesory s integrovaným pamäťovým radičom však platí odporúčané maximum na 1,65V, dajú sa samozrejme použiť aj vyššie napätia, je ale nutné dodržať odstup napätia RAM od CPU Vtt (QPI/DRAM, alebo aj QPI voltage, defaultne na cca 1,115V) na +0,5V, inak hrozí dokonca poškodenie procesora. Je to fakt známy už od prvých Nehalem procesorov.Či ale platí tak striktne aj u „kvázi-integrovaného“ pamäťového radiča Clarkdale, neviem s istotou. Intel však takúto výstrahu u základných dosiek pre Core i3 500 a Core i5 600 neuvádza, teda pravdepodobne ani nebude toto obmedzenie platiť. Pravdepodobne.

Za druhé – procesory pre LGA1156 majú násobiče pre pamäte len do 1333MHz, vyššie takty treba nastaviť už len pretaktovaním BCLK z 133MHz na 160MHz. Pre mnohých našich čitateľov to nebude problém, no pravidelne sa aj na našom diskusnom fóre stretávam s otázkami užívateľov, prečo im ich nové rýchle pamäte nejdú na frekvencii ktorú majú na štítku ale napr. iba na 1333MHz. Nerobím si preto ilúzie, že by to zvládli všetci, akokoľvek to je jednoduchý krok. Pre takých je potom kúpa 1600MHz či rýchlejšieho kit-u pamätí zbytočnosťou. Testy výkonu nakoniec aj tak ukázali, že bonus výkonu je minimálny.Takmer zhodné výsledky možno dosiahnuť aj s pomalšími, ale lepšie časovanými modulmi.

Niekto môže argumentovať, že rýchlejšie pamäte dajú väčší priestor pre pretaktovanie procesora zvyšovaním BCLK. Áno, to je pravda, no pravda je aj to, že pri použití 1333MHz pamätí a znížení násobiča pre ne je možné zdvihnúť BCLK až na 222MHz bez toho, aby sa prekročila hranica 1333MHz na pamätiach. Ani vyššie pretaktovanie teda nie je tým správnym argumentom.

Čo sa týka priemerného nárastu výkonu, pri zmene z 1280MHz na 1600MHz je to cca 2,54%, pri zmene z CL9 na CL7 2,06%. V reálnom nastavení, z 1333Mhz na 1600MHz, by sa hodnota o trocha znížila a teda asi aj vyrovnala hodnote pri zmene časovania. Nie sú to nijak závratné čísla, dá sa ale zhodnotiť, že podobný výkon navyše sa dá získať zvýšením taktu z 1333MHz na 1600MHz, ako zmenou z CL9 (9-9-9-24) na CL7 (7-7-7-20).

Odporúčanie by sa dalo rozdeliť na dve časti – pokiaľ neplánujete ručné ladenie a špekulovanie s BIOS-om vám nie je práve najbližšie, nekupujte zbytočne 1600MHz pamäte. Radšej sa poobzerajte po 1333MHz moduloch, najlepšie takých, ktorým výrobca garantuje časovanie CL7. Ak sa aj nenastavia na tieto hodnoty automaticky, zmena časovania je veľmi jednoduchá a rýchla záležitosť. Samozrejme sa dá využiť aj funkcia automatického pretaktovania pamätí, ktorú už dnes poskytujú výrobcovia dosiek u každého modelu, to však zvykne poslať časovanie niekam ďaleko, kde sa nakoniec stratí výhoda vyššieho taktu.
Ak vám pretaktovanie nie je cudzie, môžete kúpiť aj 1600MHz či vyššie taktované DDR3 pamäte. Rátajte ale s tým, že na takúto frekvenciu ich treba ručne nastavovať, čo obnáša zmenu BCLK, napätí, časovania a možno aj násobiča pre QPI zbernicu. Pokiaľ sa dá, držte sa radšej nižších časovaní, pamäťovému radiču Clarkdale procesorov treba jednoznačne hlavne zraziť latenciu, ktorá je na dnešnú dobu jednoducho vysoká.


 

DDR3 pamäte poskytla spoločnosť Kingston