SK

Add new comment

Pjetro de
A) Chlapca vystudovane. Nemixuj redukcionisticky princip a holisticky princip. Ano vsetko pre nas bezne, je zlozene z elektornov a u- a d- kvarkov. To je redukcionizmus. Holisticky princip hovori, ze kvantova chromodynamika je mi na hovno, ked chcem vediet, ako sa v najekom prostredi sprava tato zlozita makromolekula zlozena z 10tisic atomov a este na vacsi trt mi je to pri skumani mozgu. Cim vyssie a zlozitejsie javy a struktury, tym je exaktnost mensia. Matematika (zo zahadnych pricin javiaca sa ako jazyk na popis fyzikalnej reality) je prikladom sama o sebe. Teoreticka fyzika ako prirodna veda extremne vyuziva matematicky aparat. Z tohoto pohladu je fyzika defacto aplikovana matika. Fyzika popisujuca javy a zakony v normalnom svete ludom beznych rozmerov a hmotnosti ich popisuje zdanlivo a v skutocnosti cerpa z dvoch extremalnych pristupov, resp. oblasti fyziky. T.j. fyzika bud popisuje subatomarny a atomarny mikrosvet, alebo makrosvet velkeho. "Elementarne castice" ci este nebodaj mensie entity, atomove jadra ci cele atomy, to je fyzika (jej mikrosvetova cast). Avsak dvojatomova molekula vodika, to uz je chemia. Nehovoriac o zlozitejsich molekulach a ich transformaciach v chemickych reakciach - to uz je chemia. V podstate sa da povedat, ze chemia je aplikovana vyzika na vyssie a zlozitejsie struktury. Pri kracani dalej narazime na mnohotisicatomove makromolekuly, t.j. sme na pode biochemie, resp. bioorganickej chemie, resp. chemickej stranky biologie s hranicnou oblastou virusov (virusy dnes nie su pokladane za zive, je to len DNA a bielkovinovy obal). A exaktnosti radove ubuda. Pri kracani k dalsim vyssi strukturam jednoduchym buniek (prokaryotickych, eukaryotickych) sa dostavame az k mnohobunkovym organizmom a zakotvit mozeme pri stavovcoch ci cicavcoch a evolucii. Ak si vsimame tuto uroven z hladiska interakcie jedincov (ich socialne a hierarchicke usporiadania, sposob zivota v socialnych skupinach a ako to ovplyvnilo vlastnosti a schopnosti jedincov toho-ktoreo druhu), z pody biologie sa dostavame na podu sociologie (to pri bunkach, ktorych komunikacia bezi na molekulovej urovni ozaj nemozme). Od sociologie potom sledovanim jedneho druhu homo sapiens sa napr. mozno dostat k historii (homo sapiens je jediny druh, ktory si uvedomuje svoju historiu) ... Matematickej exaktnosti na zlozitejsich strukturach stale ubuda. Problem vsak suvisi s metodologiou badania ako takeho. Reducionizmus svetko redukuje az na same spodne najjednoduchsie a najjednoduchsie pravidla, avsak ich aplikacia na vyssie urovne poznania je uplne nemozna, alebo kontraproduktivna. Holisticky pristup naopak zjednodusuje kazdu uroven sposobom, ze na tej urovni vytycuje nove zakladne pravidla, ktore nemusime odvodzovat z pravidiel spodnejsej (fundamentalnejsej) vrstvy. Napr. ked studujeme DNA, musime vediet biochemiu, a zalezitosti o cukroch, tukoch a bielkovinach. Tie posledne su tvorene aminokyselinami, ale nikto po nas nechce aby sme vedeli vypocitat vlnove pravdepodobnostne funckie 20-30 atomovych molekul aminokyselin. Tam zacinaju nizsie a fundamentalnesjie polozene pravidla kvantovej mechaniky, ale aplikovat ich v tomto stadiu (na tejto urovni) je uplne kontraproduktivne (cest vynimkam ako su PC simulacie spravania sa sekundarnych, tercialnych a kvarternych 3D struktur molekul na zakl. kvantovej mechaniky). Holistika jednuducho postavi chemiu ako "zaklad" a chemicke zakony (samozrejme velmi zlozito vyplyvajuce z fudamentalnejsich zakonov) postavi ako zakladne a ignoruje fakt, kt. sokoval vedecku verejnost v 20tych rokoch 20. storocia po objaveni kvantovej mechaniky, ze cela chemia je vlastne aplikovana fyzika na vyssie struktury. Mozno vznikne novy vedny odbor "morfomatika", ktora skuma prostriedky, cesty, sposoby a vlastnosti vedeckeho badania v dvoch protichodnych smeroch (redukcionistickom a holistickom) a ze mozno nema zmysel sa lapotat po teorii vsetkeho, resp. ze z jednej strany (redukcionistickej ci holistickej) prejst celu pristupovu barieru je nemozne a treba ist proti sebe v dvoch protichodnych smeroch, od najnizsich struktur k vyssim redukcionizmom a od najvyssich struktur k nizsim holistickym pristupom. V strede potom vznikne akesi "nedefinovatelno", ktore predstavuje nas bezny zivot v nami beznych casovych a priestorovych meritkach. A prave toto "nedefinovatelno", resp. "tazko popisatelno" lubovolnym pristupom, robi zivot jednak moznym a jednak zaujimavym. B) Prikladov ked sucet je viac ako len sucet casti, resp. viac entit nadobuda VYRAZNE odlisne vlatnosti a teda kvality, je viac. B1) algebraicka rovnice stupna 1 (linearne), 2 (kvadraticka), 3 (kubicka) a 4 (vseobecna bikvadraticka) su riesitelne pomocou radikalov (vzorcekov so sialenymi vnorenymi odmocninami a koeficientami rovnic co by premennymi) ... a aho ho 5tka uz strajkuje, uz nejde ... Abelova algebraicka rovnica 5ho stupna sa tak uz riesit neda. To je dokazane s absolutoroim matematickeho dokazu. Od 1,2,3,4 sme presli k 5 a objavilo sa necanane, nemoznost niecoho (riesenia) exaktnym sposobom. Ide to len numericky. B2) pre dve telesa v gravitacnom poli pozname pohybove rovnice, ktore su krasne exaktne riesitelne, pridame teleso tretie a stane sa zazrak ... uloha sa stane tiez stane exaktne neriesitelna, musia nastupovat numericke priblizne simulacie. Opat prechod od 2 k 3 zmenil veci naruby. B3) ked sa takeho male zazraky deju pri takych malych cislach (1,2,3,4,5), ... co sa deje pri: 1 neuron a 100 miliard neuronov? C) Tvoje teorie a kontrapriklady. Pocas dejin sa niekolko krat stalo, ze vedecka teoria (bavime sa o prirodnych vedach) bola vyvratena. Vyvratenim myslime potvrdenie negacie. Napr. Zem je/nie je stredom slnecnej sustavy ci vesmiru. Pripadne Ptolamaiove epicykly. Taketo vyvratenia dogmatickych vedeckych pravd v historii existuju. Avsak vacsina objavovania spociva v spresnovani. To ze planety neobiehaju po bozsky dokonalych kluzniciach ale po elipsach, resp. vseobecne to vo vesmire vsetko fici po kuzeloeckach, znamena ZOVSEOBECNENIE predoslych vedomosti. Podobne ako Newton zhrnul a zovseobecnil vysledky Bruna, Kopernika, Galilea, Keplera, ktory dodali jednotlive skladacky, ale celkovy obraz si neuvdomili. Maxwell dospel v dalsiemu zovseobecneniu. Einstein k dalsiemu ... Atd. Ak pride dalsia teoria, nase dotarajsia vedomsoti nebude priamo popierat, ale ich zovseobecni. Je to priblizne tak a tak za tychto podmienok. Ale presnejsi vzorec je tento a nova teoria hovori ze je to takto. Za tychto a tychto podmiekok su rozdiely velmi male (preto sme si to nevsimli), ale darmo je, novy vzorcek v novej teorii hovori, ze je to inak. Takze teorie maju APROXIMATIVNY charakter. T.j. cim dalej tym viac sa priblizujem k absolutnej pravde, nech je to cokolvek. Dnes sme vsak uz trocha zmudreli a vieme, ze to co neprejde potrebnym kolotocom typickym pre prirodne vedy, nemoze byt pokladane za siroko akceptovanu teoriu a vedecku paradigmu. Vidme tmava hmota a tmava energia vobec nemusia exsitovat. Su to len teorie na vysvetlenie istych pozorovani. Ale vysvetlenia mozu byt aj ine. D) Prirodne vedy su experimentalno – observativne, na rozdiel od matematiky ktora je vysostne abstraktna, rigorozna, deduktivna, kauzalna a logicka veda. To zase neznamema ze matematika nepotrebuje experimantovanie a induktivny pristup, avsak len na tvorbu hypotez (alebo heuristickom badani), ktore treba exaktne dokazat. V prirodnych vedach treba teorie potvdzovat experimentami a pozorovaniami, v matematike teoriu tvoria hierarchicky nastavane ucelene vety a tvrdenia, ktore sa dokazuju logicko-neodskriepitelnymi postupmi plynucimi dlhymi retazcami uvah z postulatov zvanych axiomy za asistencie logiky. Axiomy a logika su dva piliere matematiky. Z tohoto hladiska je matematika nad experimentalno – observetivnym pristupom k badaniu a teda istym sposobom nad prirodnymi vedami. Mimo matematiky (resp. matematickeho vysvetlenia a zakladu) nie je nic uplne iste alebo uplne neiste. Nemozno tvrdit ze nieco je zdrave a nieco nie je (nie, teoria chaosu (ako by povedal populista) s tym nema naozaj nic spolocne). Iste uz kazdy cital spravy typu: timu X sa podarilo preukazat jeden fakt (napr. ze nieco je nezdrave) a timu Y opak tohoto faktu. Samozrejme zalezi ako na podmienkach testovania, avsak hlavna pricina je v tom ze medicina (a defacto kazda prirodna veda) nie je ten typ vedy ako matematika. V matematike je nemyslitelne, ze X dokaze ze nieco plati a Y dokaze opak, pokial su oba dokazy matematicky korektne.
TOPlist