Na poli polovodicovych kremikovych cipov sa zacina narazat na fyzikalne limity. Ziadne rapidne zmensovanie sa ako za posl. 30 rokov sa uz konat nebude. Ked bol vyrobny proces stovky nm, ci dokonca v 70. rokoch jednotky mikrometrov, zmensovat sa dalo. Dnes fyzika nepusti.
Rovnako ako parny stroj ma ucinnost 8%, spalovaci motor 25% a elektromotor 50-60%, bodka. Tieto hodnoty sa daju este kozmeticky zvysit, ale iste nie napr. na 2-nasobok, efektivita uz bola v zasade vycerpana. Nikto nevyrobi parnu lokomotivu s ucinostiu 20%, spalovaci motor s ucinnostou 60% a efektromotor s ucinnostou 99% (pretoze uz len na trenie pohyblivych casti a stratove teplo ide viac ako 1%). Nikto nevyrobi spalovaci motor so spotrebou 1-1,5 l paliva na 100 km hoci aj pri absolutne ekonomickej jazde na najvyssom prevodovom stupni a min. otackach kedy uz zaberaju setriace technologie (napr. turbo). Rekord je proste 3-3,5 l/100 km u dieselakov a 4-4,5 l u preplnovanych benzinov samozrejme vsetko riadene elektronikou aby do valcov nebola vstreknuta ani kvapka navyse ked neni treba . Fyzika dalej nepusti. Existuju hranice. Rovnako ako teplovzdusny balon sa za istych podmienok od Zeme neodlepi, existuju hranice (hmotnost v kosi, teplota okoliteho vzduchu ...).
Okrem toho tie marketingove nanometre znamenaju vzdialenost bazy a kolektora v tranzistore. Nikde nie je napisane, ze cely zvysok tranzistora nemoze ostat na rovnakej velkosti ako predtym.
Pjetro de