Faktom je, že XX. storočie volo storočím superčistých materiálov - kremík, pre integrované obvody, sklo pre svetlovodiče a urán, či plutónium pre nukleárne zbrane. takže všeci boli horúčkovito posadnutí riešením problému ich prípravy - bez akýchkoľvek prímesí a prípadne aj s s dokonalou kryštálovou mriežkou (Si, GaAs, InGaN, apod.)
Takže dáva zmysel, že ďalší vývoj sa bude uberať cestou využitia riadenej bodovej deformácie týchto materiálov - lebo objemové deformácie už využívené sú (dopované oblasti v polovodičoch, či riadenie indexu lomu vo svetlovodičoch)
Veď vlastne aj dnešná informatika je využitie voľakedajšej rádiovej vysokofrekvenčnej techniky - akurát, že dnes sa už nehráme s problematikou dosahovaním vysokých frekvencí harmonických kmitov, ale riadením jednotlivých periód týchto kmitov (vo forme bitov)
Omenemo