STARDOM SR2760-2S-S2 alebo dva 2,5 palcové HDD v jednom 3,5“ balení.

Metodika testovania & Výsledky

RAID modul som testoval na nasledovnej zostave:
- CPU: AMD Athlon X2 4000+ Brisbane ( 65W, 2100MHz, 65nm ) @ 2940MHz
- Chladič CPU: Noctua NH-U12P + extra pull fan Noctua NF-S12–1200
- MoBo: ASUS m2n sli deluxe, BIOS 1302
- RAM: DDR2 A-DATA 2*1GB / 800MHz @ 980MHz
- VGA: MSI GF8800GTS/640
- HDD: 2*WD2500KS @ RAID0, WD3200AAKS
- DVD RW: LG GSA-H44N
- PCI karta: DeLock PCI FireWire 800 2+1
- Ventilátory: 2*Noctua NF-S12–1200 push / pull
- PSU: Fortron BS2 500W + Noctua NF-S12–1200

Ako benchmarky mi poslúžili programy HD-tach a HD-Tune a SiSoft Sandra Lite.
Program HD-tach som použil na meranie hodnôt rôznych druhov čítania HDD a RAID polí. HD-TACH-RW som nezohnal.
Program HD-tune by mal merať zasa hodnoty rôznych druhov zápisu na HDD resp. RAID pole.
Posledný benchmark SiSoft Sandra Lite, ktorého okno som trocha orezal, podáva ako výsledky konkrétne hodnoty niektorých druhov čítaní a zápisov na/z HDD a RAID. Zvolil som textovú podobu. Z týchto výsledkov by si mal čitateľ urobiť aspon akú-takú predstavu o tom, ako navonok RAID modul dokáže komunikovať keď sú HDD organizované v RAID0 a RAID1. Taktiež som benchmarkami zmeral aj samostatné HDD. Nakoniec nebude chýbať pre každý benchmark zvlášť vzájomé grafické porovnanie HDD vs RAID0 vs RAID1.

Ako prvé som najprv otestoval 2,5" HDD. Testované HDD sú značky Seagate a konkrétne som použil dva 80GB modely Momentus 7200.2 . Z názvu vyplýva, že tieto HDD sú 7200 otáčkové - nebudú teda žiadne "pomalotinky", a majú 8MB buffer. V tabuľkách a grafoch som potom použil zpriemerované hodnoty z obidvoch HDD.
Po ich samostatnom otestovaní som ich otestoval obidva naraz, ale už v RAID boxe.

Ako druhé som otestoval výrobcom prednastavené diskové pole typu RAID1. Po zapnutí RAID modulu trvalo asi 70 minút, kým riadne inicializoval a verifikoval diskové pole RAID1. Potom som môhol začať testovať. Ináč počas inicializácie boli samozrejme výsledky v benchmarkoch "zlé".

Diskové pole typu RAID0 som testoval ako tretie v poradí. Tu nebolo treba podstupovať žiadnu inicializáciu a tak som mohol rovno púšťať benchmarky.

Výsledky

Poďme sa teda pozrieť ako sa v benchmarkoch vodilo najprv samostatným HDD.
Tri obrázky poniže patria disku HDD1.




Z benchmarkov HD-tach a HD-tune je jasné že priemerná prístupová doba HDD1 je cca 14,2ms, average r/w okolo 47MB/s a Burst rate v prípade read 133MB/s a v prípade write 104,6MB/s. Maximum pre Sequential r/w speed je niekde okolo 60MB/s a minimum je cca 30MB/s. Vyťaženie CPU je v prípade read 3% a pre write vyšlo 2%.


Program SiSoft Sandra Lite používa podobnú metodiku merania a tak HDD1 vyšli len o málo iné rýchlosti, no doba prístupu sa meria bez načítania dát.

HDD2




Pre HDD2 vyšli podobné hodnoty. Okolo 14,1ms je priemerná prístupová doba na disk. Priemer Sequential r/w je 50MB/s a cca 48MB/s, maximum r/w je okolo 60MB/s a 65MB/s, no a minimá sú v oboch prípadoch niečo málinko nad 30MB/s. Vyťaženosť procesora bola v prípade HDD2 v oboch benchmarkoch cca 3%.


Takisto ako pri HDD1 má v SiSoft Sandra Lite aj HDD2 veľmi podobné rýchlosti ako u predošlých dvoch benchmarkov, no nameraná je akurát iná doba prístupu.

RAID0




Vyskladaním poľa RAID0 sa zvýšili transfer rates zhruba na dvojnásobok oproti samostatným HDD. Doba prístupu ostala skoro nezmenená. Vyťaženie procesora? Ten sa spokojne usmieva niekde medzi 1% a 2%.


Taktiež tretí benchmark ukazuje predpokladateľné - zhruba dvojnásobná rýchlosť :) na úkor bezpečnosti uložených dát - však veľmi dobre vieme pre čo toto podstupujeme. O cca 2ms však narástla doba prístupu do poľa oproti samostatnému HDD - taktiež predpokladaťeľné.

RAID1




Vytvorením diskového poľa RAID1 si taktiež vydýchol ťažko skúšaný procesor. Ten je podobne ako v predchádzajúcom prípade vyťažený na cca 1% až 2%. Transfer rates sú zhruba na rovnakých úrovniach ako pri použití jedného HDD. Horšie je to v prípadoch burst rate, kde rýchlosti oproti samostatnému HDD citeľne poklesli. Taktiež si o málinko ( cca 0,3 ms ) pohoršili aj doby prístupov. Kapacita vyskladaného poľa RAID1 na úrovni jedného HDD...hm. Ale radujeme sa predsa z redundancie nie? Dáta sú dvojnásobne zálohované a tak nejaký ten pokles rýchlosti a nárast doby prístupu na pole oželieme.



Tretí benchmark v poradí potvrdil predpokladané vlastnosti poľa RAID1, ktoré sú už popísané.

Kapitola hádam stručne a jasne poukázala na výhody a neduhy diskových polí a aj samostatných nosných prvkov - použitých HDD. Poďme na ďaľšiu.