Rok 2014 bude pokiaľ sa týka kozmonautiky veľmi pravdepodobne zaujímavejší než rok 2013. Ako to môžme tvrdiť? Prečo si to myslíme? Tak, pozrime sa na to spolu. Dovolíme si tvrdiť, že budúci rok bude v kozmonautike rokom, ktorý napovie akých bude nasledujúcich 10-15 rokov. Začnime vizionárom. Elonom Muskom a jeho spoločnosťou SpaceX.
Občas sa objaví človek, či spoločnosť, ktorá zmení smerovanie trhu, takpovediac zmení pravidlá hry. Na trhu kozmických technológii ovládanom štátnymi vesmírnymi agentúrami bol doteraz pri určovaní trendov vplyv súkromných spoločností minoritný. SpaceX to možno zmení.
SpaceX
Budúci rok sa ukáže či sa niekedy dočkáme revolúcie v kozmonautike, ktorú sľubuje SpaceX už od svojho vzniku (už je to viac než 10 rokov). Revolúcie, ktorá sa odvinie od výrazného zníženia cien vynášania nákladov na orbitu Zeme. So znížením cien o rád by boli možné misie na ktoré čakáme už desaťročia. Typickým príkladom je pilotovaný let na Mars.
Ako symbolický výsledok low cost modelu v kozmickom priemysle vizionár Elon Musk zakladateľ SpaceX už roky uvádza, že by chcel stráviť dôchodok na Marse. Pri jeho veku 42 rokov to stavia jasný časový horizont pre začiatok pilotovaných letov na Mars a to nie v zmysle prvej výpravy v štýle Apollo misie, ale pre začiatok kolonizácie Marsu. Pre lety dostupné mnohým, nie len pre jednu unikátnu misiu, ktorá sa síce zapíše do histórie no Mars po nej ostane na roky ci desaťročia naďalej neobývaným miestom.
Elon Musk v túto svoju víziu verí a na ceste k nej zatiaľ úspešne dosahuje míľnik za míľnikom. Ako zaujímavosť uveďme, že na svojom twitter účte stále v podpise uvádza 1AU (viď. obrázok nižšie). To je 1 astronomická jednotka (AU), udávajúca vzdialenosť od Slnka v jednotkách vzdialenosti Slnko-Zem (150 miliónov kilometrov). Podpis hovorí, že Musk je na Zemi, naznačuje, že raz tam bude iné číslo ako jednotka, možno 1,5 AU, čo je vzdialenosť Marsu od Slnka.
Prečo práve budúci rok ukáže, či má táto jeho vízia šancu na realizáciu?
Pretože budúci rok SpaceX čaká skutočný začiatok komerčnej prevádzky. Pod čím rozumieme rutinnú prevádzku, ktorá bude prinášať SpaceX zisk a ktorou si pre seba z trhu komerčných nákladov odkrojí významný koláč. Najúspešnejším komerčným (z hľadiska výšky ročných príjmov) nosičom súčasnosti je Ariane 5, ktorý si na svoje konto pripisuje každý rok 4-7 štartov (5 v roku 2011, 7 v roku 2012 , 4 v roku 2013). Falcon 9 by mohol budúci rok dosiahnuť viac štartov. Ak sa to podarí, je to prvý dôvod myslieť si, že v tomto roku sa stalo čosi čo z neho pri spätnom pohľade spraví rok, keď sa to pohlo dopredu, keď obchodný model SpaceX začal fungovať v podmienkach reálneho trhu.
Druhým pretože, dôležitejším než to prvé, je ako sa bude SpaceX dariť vývoj technológii vedúcich k znovupoužiteľnosti jej Falconu 9. V tom je zahrnutý vývoj projektu Grasshopper a postupné nasadzovanie znovupoužiteľných technológií do prevádzky Falconu 9. Nová verzia Grasshopperu by mala letieť niekedy v nasledujúcich týždňoch. Ďalší pokus riadene motorovo ubrzdiť prvý stupeň prebehne pri ďalšej zásobovacej misii Falconu s Dragonom k Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS už 22.2. 2014. Ak všetko pôjde dobre tak sa prvého pristátia prvého stupňa Falconu dočkáme budúci rok. Ak sa tak stane je to druhý argument hovoriaci výrazne v prospech výnimočnosti roku 2014 v kozmonautike.
Tretím pretože, je prvý let Falconu Heavy. To je ťažký nosič vyvíjaný SpaceX s prvým štartom naplánovaným na rok 2014. Falcon Heavy by mal na nízku orbitu vynášať až 53 tonový náklad. Teda približne dvojnásobok voči tomu čo dokážu súčasné najvýkonnejšie nosiče ako Delta IV Heavy či Ariane 5. Ak to dokáže lacno, či v budúcnosti znovupoužiteľne, čo naznačí realizácia a úspešnosť jeho štartu v roku 2014, tak máme tretie zdvôvodnenie výnimočnosti roku 2014.
Skeptici na margo roku 2014 a SpaceX namietnu, že SpaceX často mešká s plánovanými štartmi a jej technológie niekedy nedosahujú predpovedané parametre. Navyše, čo sa týka znovupoužiteľnosti, mantry lacnejšej kozmonautiky, v SpaceX sa práve dostávajú ku kľúčovým momentom v jej vývoji. Teraz sa ukáže či dokážu to čo nik doteraz nedokázal, či prekonajú prekážky, ktoré nezvládli napríklad raketoplány. Tie síce znovupoužiteľné boli, no za cenu neúnosne vysokých nákladov, kde znovupoužiteľný nosič fungoval, no bol drahší než jednorazové klasické nosiče.
O to zaujímavejšie bude sledovať SpaceX počas nasledujúceho roku.
Orion
Orion, prvá kozmická loď pre lety do hlbokého vesmíru sa dočká svojho prvého letu budúci rok.
Ide o kozmickú loď pre posádku dvoch až šiestich astronautov na výpravy za orbitu Zeme, akou je napríklad pilotovaná misia k asteroidu. Nosičom Orionu má byť superťažký nosič Space launch systému. Na prvý let však Orion vynesie Delta IV Heavy. Bude to let bez posádky, pri ktorom Orion dva krát obehne Zem po vysoko excentrickej orbite z ktorej sa bude vracať vyššou rýchlosťou než je bežná pri pristávaní z takzvanej nízkej orbity na ktorej obieha napríklad Medzinárodná vesmírna stanica ISS. Bude sa tak vracať do Zemskej atmosféry rýchlosťou podobnou rýchlosti pri návrate z medziplanetárnych misií, pri čom sa otestuje funkčnosť tepelného štítu, ktorý musí zniesť vyššie teploty ako tepelné štíty Sojuzov. Štart je naplánovaný na 18. september 2014.
Úspešnosť budúcoročného štartu Orionu bude dôležitou pre celý program Space launch systému. Pri jeho superťažkom nosiči sa z času na čas objavujú úvahy o jeho zrušení, kvôli vysokej finančnej náročnosti jeho vývoja.
Ak SLS prežije rok 2014, tak má celkom dobre šance, že sa dočká svojej realizácie. SLS je pritom jediný vyvíjaný systém s kapacitou pre realizáciu medziplanetárnych pilotovaných výprav.
Zaujímavé kozmo-momenty roku 2014:
ESA bude v októbri testovať svoj miniraketoplán Intermediate Experimental Vehicle (IXV). Ľahký nosič Vega vypustí IXV na suborbitálny testovací let.
Pristátie X37-B. Miniraketoplán je vo vesmíre už viac než rok (od 11. decembra 2012) a v roku 2014 sa dočkáme jeho pristátia. Ak pristane v máji či neskôr, tak prekoná rekord svojho predchodcu, korého let trval 15 mesiacov.
Tak ako každý rok, ani v tomto prehľade budúceho roka nesmie chýbať začiatok kozmickej turistiky. V roku 2014 sa už hádam dočkáme. Doteraz sa začiatok pravidelných letov stále posúval. Najďalej je v tejto oblasti spoločnosť Virgin Galactic. Jej posledným ohlasovaným termínom začatia suborbitálnych letov bol 25. december 2013. Zakladateľ spoločnosti Virgin Richard Branson sa mal zúčastniť tohto prvého letu, no opäť z toho nič nebolo. Uvidíme v roku 2014.
Vedecké misie vo vesmíre, predpokladané významné momenty v roku 2014
Daľšie misie ako Kepler, Fermi, Curiosity, IBEX, a mnoho ďalších budú pokračovať vo svojich pozorovaniach. V zozname vyššie sme uviedli tie, ktoré začnú svoju činnosť či dospejú k vyvrcholeniu či unikátnemu momentu v roku 2014.
Záverom zhňme náš pocit z budúceho roka. Rok 2014 môže byť zlomový v histórii kozmických technológií. Či bude historický uvidíme, určite však rozpovie zaujímavý príbeh. Môžme sa naň tešiť.
Add new comment