SK
  1. Home
  3. Život krátko po Veľkom tresku

Život krátko po Veľkom tresku

Náš vesmír má 13,7 miliardy rokov. Kedy sa v ňom po prvý krát mohol objaviť život?

Abraham Loeb z Harvardovej univerzity vo svojom článku The Habitable Epoch of the Early Universe na arXiv.org prichádza s hypotézou možnosti veľmi skorej existencie života vo vesmíre. Podľa tejto hypotézy už 15 miliónov rokov po Veľkom tresku ponúkal vesmír životu vhodné podmienky na jeho zrod a existenciu.

Vesmír je v súčasnosti chladné miesto s teplotou 2,7 Kelvina (-270 stupňov Celzia). 15 miliónov rokov po Veľkom tresku to bolo 300 Kelvinov (približne 27 stupňov Celzia), teplota priateľská k životu. Podľa Loeba je možné, že v tom období existovali planéty s pevným povrchom v miestach s vyššou hustotou hmoty. Oba tieto faktory dohromady vedú k domnienke o možnej existencii života už tak krátko po Veľkom tresku.

Priemerná hustota hmoty v tomto období bola približne milión krát väčšia ako v súčasnosti. Vesmír sa však naďalej rozpínal a tak chladol a podmienky v ňom vhodné pre život neexistovali dlho, len 2 až 3 milióny rokov. Potom bol vesmír prichladný a "ostrovčeky" tepelne vhodných podmienok, ktoré existujú v relatívne blízkom okolí hviezd v súčasnosti čakali na svoj zrod stovky miliónov rokov (prvé hviezdy sa sformovali viac než 150 miliónov rokov po Veľkom tresku). Za pár miliónov rokov mohol život dospieť k určitým druhom mikróbov. Potom zanikol a nie je spôsob akým by sa mohli stopy po ňom zachovať až do súčasnosti. Čo robi Loebovu hypotézu nedokázateľnou.

Napriek tomu, podľa Loeba, prípadna existencia vhodných podmienok pre vznik života už 15 miliónov rokov po Veľkom tresku môže mať vplyv na platnosť antropického princípu. Konkrétne na argument presnosti nastavenia základných kozmologických parametrov pre existenciu života vo vesmíre. Existujú ich nastavenia, ktoré by viedli k možnosti vzniku hviezd už 15 miliónov rokov po Big Bangu.

Zdroj: phys.org, arxiv.org

Tagy vesmír
Komentáre (11)
passco
Tue, 01/14/2014 - 08:04
Mne sa páči akú majú istotu, že na začiatku bol velký tresk, ktorý "založil" vesmír :)
fabi8
Tue, 01/14/2014 - 09:42
Vysvetli mi niekto ako mohli existovat prve planety 15 milionoch rokov po BB a prve hviezdy sa sformovali az po 150 milionoch. Doteraz som mal predstavu ze vsetky tazsie prvky ako H a HE vznikli v hviezdach.
m2fizy
Tue, 01/14/2014 - 12:14
no ... pokial si dobre pamatam ... prve hviezdy obsahovali iba Vodik a Helium (niekedy aj Lithium) ... a v procese "starnutia" do seba "pritahovali" rozny "vesmirny odpad" ... a tym vznikali "primesi" tazkych kovov (a aj ine). Neskor ked hviezda umrela = explozia/implozia ... sa tieto "primesi" dostali opat "do vesmiru" kde ich "pohltila" ina "hviedza"a takto sa ten proces opakuje dookola. Takze je asi dost mozne ze "prve ciste hviezdy" (a teda iba vodik, helium a niekedy lithium) do seba postupom casu (a pri pomerne "hustom" vesmire) pritahovali tieto "prve planety" (mozno aj so zarudkami "zivota") a tym vznikali tieto "teraz zname spinave hviezdy" (a teda s primesami tazkych kovov). Taktiez je dost mozne ze prave takto vznikol zivot a prave takto sa "dostal aj do ostatnych kutov vesmiru" (a teda uz vieme odpoved na to ci je zivot na "inych planetach" ... podla mna je to dost mozne ... aj ked tie formy nebudu vzdy "take vyspele" ako mi ... resp. "viac vyspele").
pedge
Tue, 01/14/2014 - 14:57
Tak to je úplne nezmyselná odpoveď. Čisté a špinavé hviezdy to máš odkiaľ? O akom odpade a prímesiach to hovoríš? Ťažšie prvky vznikajú priamo vo hviezdach procesom nazývaným termonukleárna syntéza je to zlučovanie atómových jadier s nižšou atómovou hmotnosťou do jadra s vyššou atómovou hmotnosťou. Je to opačný proces ako jadrový rozpad. Hviezda začína ako kolabujúci mrak materiálu zložený hlavne z vodíka, hélia a stopových množstiev ťažších prvkov. Akonáhle dosiahne jadro hviezdy dostatočnú hustotu, vodík sa začne nukleárnou fúziou premieňať na hélium a vyžarovať energiu. Vnútro hviezdy prenáša energiu smerom od jadra kombináciou procesov žiarenia a konvekcie. Tento vnútorný tlak zabraňuje tomu, aby hviezda skolabovala pod vlastnou gravitáciou. Hviezdy s hmotnosťou väčšou ako 0,4 hmotnosti Slnka po vyčerpaní vodíka v jadre expandujú a stávajú sa červeným obrom. V niektorých prípadoch vznikajú fúziou ťažšie prvky. Potom sa hviezda vyvinie do degenerovaného stavu, keď je časť jej hmoty rozptýlená do medzihviezdneho média, z ktorého neskôr vznikne nová generácia hviezd s vyšším podielom ťažších prvkov. Jadro hviezdy sa zmení na bieleho trpaslíka, neutrónovú hviezdu alebo čiernu dieru.
m2fizy
Thu, 01/16/2014 - 12:14
no konkretne tento fakt som zachytil v relacii "pod lampou / lampa" (Stefana Hriba) a hovorili o tom podla mna dost renomovany astrofyzici v teme zrodenia vesmiru (taktiez tam rozoberali ine zaujimavosti, ako napr. preco nevidime "starsi" vesmir ako 13 miliard rokov (resp. 13.1) a ano hovorili tak aj o vzniku hviezd, preco nevieme "pokorit" Plankovu konstatnu, taktiez o tom ze "BIG BANG" je len nazov a nie realna situacia z ktorej "mohol" vzniknut vesmir, ... a dokonca aj to ze ani "nic" nieje "prazdne" a ze sa tam vzdy minimalne daju "zmerat" neake ruchy / vzruchy ... energie (alebo nieco v tomto principe), ... atd.) ... aby to "ako tvrdite" podla Vas bol nezmysel. PS: ano mate pravdu takto vznikaju "ine ako prvotne" hviezdy (ktore sa zrodili "ihned" po BigBangu) ... hovorite o "terajsich" hviezdach a nie hviezdach z pociatku formovania vesmiru. citujem "Veľmi ranný vesmír bol tak horúci a energetický, že v ňom nemohli existovať žiadne častice, a sily, ktoré dnes existujú, boli zjednotené v jednej sile" "V tretej fáze už existoval vesmír s fundamentálnymi časticami a silami, tak ako ich poznáme dnes. Začala tvorba všetkých stabilných štruktúr, tzn. hviezd, kvazarov, galaxií, kôp a superkôp galaxií. Ich vznik vytvoril vesmír, ktorý vidíme dnes." ... tzn ze "hviezdy" ako ich pozname dnes ... zacali vznikat az v tretej faze vzniku vesmiru (a ano tu mate pravdu ze su aj "s primesami"). A tu je to co som hladal ... "Vznikom prvých hviezd začal proces premeny ľahkých prvkov, ktoré vznikli vo Veľkom tresku (vodík. hélium, lítium), na ťažšie prvky" ... moze byt ??? PS2: mi sme si niekedy potykali ... ked mi tykate ?
Pjetro_de
Tue, 01/14/2014 - 18:19
Zakladna otazka je, ci 15 milionov rokov po Velkom Tresku bolo vo vesmire nieco ine ako H, He a Li. To si je treba uvedomit. Ak je odpoved kladna, potom sa ma zmysel pytat sa na nieco dalsie. Ako je zname celkom prve hviezdy (prvej generacie) boli extremne hmotne (aj stovky nasich Slnk, dnes hmotnejsie hviezdy ako radovo cca sto Slnk existuju veeeelmi zriedkaa je ich ako safranu). Dalej ako je zname, cim hmotnejsia hviezda, tym rychlejsi koniec, takze zivotnost tychto hviezd bola radovo len par milionov rokov, co je v kozmickom meritku extremne malo. Az hviezdy druhej generacie obsahovali aj nieco ine ako H, He, Li a zili niekolko stomilionov rokov (cca 100x dlhsie), kedze boli v priemere lahsie. Nasledne hviezdy tretej generacie (ako nase Slnko) obsahuju smeti z hviezd druheje generacie (a teda opat viac primesi) a svietia cele miliardy rokov (opat 100x dlhsie ako hviezdy druhej generacie). Zakladny zadrhel je ale jaksik v tom, ze sa pise, ze tie prve hviezdy prvej generacie vznikali az cca 150 milionov rokov po Velkom Tresku. Takze tiez netusim odkial by bolo 15 milionov rokov po Velkom Tresku vo vesmire nieco ine okrem H, He a Li ... Takze netusim odkial by sa zobrali 15 milionov rokov po BB nejake male kamenne planety a z coho by boli zlozene a uz vooooooobec netusim z coho by mali byt 15 milionov rokov po BB zlozene tie mikroby, ktore by akoze existovali len preto, ze "teplota" reliktneho ziarenia bola chvilu okolo 300 K a existovali hustotne nehomogenity. Asi pan autor narazal na zivot na baze H, He a Li, kedze aj ten C vznikal az vo hviezdach a aj to len kvoli existencii specialneho energetickeho stavu jadra uhlika. Inak by ziadne atomove jadro zlozitejsie jak Be ci B neexistovalo.
m2fizy
Thu, 01/16/2014 - 12:32
S tou velkostou, poctom a tym "rychlym" znicenim (prvych hviezd) plne suhlasim ... ... No mam pocit ze sa trochu mylite v tom ze prve hviezdy obsahovali H, a He (no Li len zriedkavo) ... o "druhej generacii" sa to da uz povedat skor (a teda obsah H, He a ("uz viac") Li) ... a myslim ze az tieto "druhe generacie" maju za nasledom nasledne "spinenie" hviezd ... a ich postupnu "mutaciu" (degradaciu, obahatenie, ...) k dnesnej podobe ... a teda ze hviezdy "3tej generacie" (nie je to iste ako tretie stadium vyvoja vesmiru, o ktorom pisem vyssie) ... uz obsahovali rozme primesi (samozrejme nie v takom pomere ako dnes, ale urcite to uz z pohladu "cistych hviezd" nebolo zanedbatelne = teda jednalo sa asi o stopove prvky ... no meratelne) PS: neviem ako to je presne s tymi generaciami ... ale proste mi tam chyba neaky "medzistupen" ... ak je ako tvrdite "nase slnko" hviezdou tretej generacie (resp. je to hviezda, ktora vznikla v tretom stadiu (stupni) tvorby vesmiru, no a potom by to logiku davalo). PS2: taktiez sa mi to zda divne ... kedze tvrdia (vedci) ze vsetko "okolo nas" vzniklo z hviezd (a teda tych spinavych a ich primesi ...ktore ale povodne pochadzaju z cistych hviezd), takze je divne co tvrdia ... ze 15 mil. rokov (ked prve hviezdy vznikli az za 150mil. rokov) tu uz bol zivot ... na druhej strane ... skuste brat aj fakt ze zivot nemusi byt iba na bazi uhlika (ale ak to tak aj je ... musi byt na bazi ineho "kovu/plazmy/energie" a kedze predtym (ako vznikli hviezdy) by tu nemali byt ine prvky (teoreticky ako H a He, a aj tieto pravdepodobne vznikali az vo hviezdach ... z termonuklearnych reakcii) resp. ziadne prvky) z coho potom ten zivot vznikol ? ... zeby to bola skutocne iba neaka forma "energie / plazmy".
Pjetro_de
Fri, 01/17/2014 - 08:37
Tych 15 mil rokov po BB, asi mysleli zivot na baze plazmoveho helioveho mraku :), alebo "kamennej" heliovej planety. To je teda riadna chujina ta kamenna heliova planeta. To by musela mat teplotu zlomky Kelvina. Bud je planeta kamenna a obsahuje prvky tazsie ako He, teda C, O, N, P, S, Si, Fe ... alebo je to plynny obor ako Jupiter. To ze obsahuje tazke jadro z tazsich prvkov by sme si ale odmysliet nemali. Takisto by sme si nemali odmysliet, ze taká "guča" helia nemoze byt lubovolne velka. Uz cca 80-nasobok hmotnosti Jupitera staci na uplne najlahsie hviezdy. Teda taka gravitacne udrziavaná "guča" helia nemoze byt lubovolne velka. Ked prektroci istu hmotnost, vznikne najlahsia mozna hviezda = zapali sa termojadrova fuzia a vtedy tazko hovorime o planete. Taketo hovadske plynne monstra vacsie ako Jupiter, ale stale malo hmotne na hviezdu (nezacala sa termojadrova fuzia) sa volaju hnedi trpaslici. Boli objaveni aj s hmotnostami 15-20 Jupiterov. Najlahsie hviezdy maju hmotnosti okolo 8% hmotnosti Slnka. Jednoducho prve hviezdy prvej generacie 150 mil. rokov po BB nemali okolo seba ziadny "spinavy" odpad, neexistovali ziadne tazsie prvky, ktorymi by sa mohli znecistit. Znecistene tazsimi prvkami mohli byt az hviezdy druhej generacie odpadom, vzniknutym pri vybuchoch hviezd prvej generacie.
m2fizy
Fri, 01/17/2014 - 11:35
a to je presne to co som sa snazil povedat ... a teda prve hviezdy boli "ciste" a az po ich explozii / implozii zacali vznikat hviezdy s primesami (no este stale to neboli dnesne primesi a ani zdaleka sa nejednalo o rovnake hmotnosti (percenta) ako v dnesnej dobe). Stale ma ale zaraza ako tam mohol byt zivot ... jedine vysvetlenie je ze to bol zivot na bazi cistej energie (hekto-plazma) co je teda skor oznacenie pre "dusu" ako taku ... takze jedine ma potom napada ze sa jednalo prave o takyto druh zivota ... a "hekto-plazma" sa neskor premiestnila "do ludskych schranok" ake pozname dnes (resp. ine rasy).
Pjetro_de
Mon, 01/20/2014 - 08:55
Esencia zivota ci zivotna sila/energia (Elan Vital) ci Dusa ci nieco zahadne, co odlisuje zive od neziveho, neexistuje. Esencia zivota bola dlhu dobu povazovana za zrejmu vec, ale az v 19. storoci si ludia uvedomili, ze nic take nie je, hlavne potom co sa zistilo, ze zabacie stehnienka davno mrtvej zaby sa zacali stahovat pri podrazdeni el. prudom, po objave bunky, po Mendelovych pokusoch, po Darwinovej teorii ...... Zivot je specificky sposob organizacie/interakcie (t.j. usporiadania) kvadrilionov atomov do "zivej" entity. To nie su nejake ine/divne/specialne atomy. Zivot na baze cistej energie je divny pojem, nakolko divny pojem je uz cista energia. Energia je vzdy spata s hmotou, aj nejake hypoteticke preskakujuce iskricky v heliovom mraku plazmy su spojene s hmotou: totiz s tym helion, pretoze keby nebolo tej He plazmy, nebolo by preskakujucich iskriciek. Z tohoto nespravneho uhla pohladu aj my existujeme na baze energie, kedze mozog funguje na principe prenosu el. signalov. Len na ten prenos treba hmotovy "bordel" naokolo, lebo inak nema co tie el. signaly produkovat ci vyhodnocovat.
m2fizy
Wed, 01/22/2014 - 19:53
Ano v poriadku ... to je celkom dobra hypoteza ... ale ... nedavno som opat pozeral LAMPU a tam to akurat riesili ... a ze prisli na to ze BIG BANG nebol vlastne velky tresk (a tiez podotkol ze ak si to niekto predstavyje ako "vybuch" tak je to maximalne zla "predstava") pretoze "to vsetko zacalo" iba neakymi neurcitymi (povedzme ze to nazvem) "vzruchmi energie", ktora sa ale nachadzala prave "v nicom" (preto v uvodzovkach pretoze aj to nic bolo nieco ... ak uz nic ine tak minimalne tie "energericke vzruchy) a ano boli to aj + aj - (a teda kladne aj zaporne ... a teda raz "nad hladinou" inokedy "pod") ... ale fakt (clanok, domienka?) ktory tu napisal autor ... by potom dokazoval ze prave z tychto vzruchol mohol vzniknut zivot "prave na baze "cistej" enegrie". ... a teraz zacnem hypotezu zase ja ... A ze neexistuje zivot na baze energie ? ... a co tak nieco ako meduza ? len v pokrocilejsom stadiu vyvoja ... vsak je to priesvitne a "plne energie" hlavne tej elektrickej. Akoze jasne nedokazem tu teraz uviest stopercentny "dokaz" o existencii (resp. o rase) ktore je "postavena" na baze cistej (spinavej, akejkolvek) energie. Ale nieco ako "ochrance" v ST Voyager ... by to podla mna mohlo byt. Preco je take takze pre ludi si predstavit aj "alternativne vyvoje" a ze nie vsetko musi byt z "uhlika" (resp. na jeho baze) ... co ak existuju rasy ktore su prave "na baze" energie, resp. plazmy, resp. kamena (kamen je asi na baze uhlika, no zial viac ma toho zrovna nenapadne). PS: predtym si clovek taktiez nedokazal pripustit fakt "ze moze pochadzat z opice" ... teraz je to jedna "z hypotez" (prave vdaka Vami spomenutemu Darwin-ovi a jeho evolucnej teorii). Takze sme sa znova k nicomu nedopracovali ... pretoze nech "filozofujeme ako chceme" ... aj tak to mohlo byt uplne ale uplne inac ...
Add new comment
About text formats
TOPlist