Prvá misia ku hviezde sa zapíše do histórie nezmazateľným písmom. Stephen Hawking a Jurij Milner prípravu misie k najbližšej hviezde práve ohlásili.
O podobnej misii ľudia snívajú už dávno. Realistické koncepty sa snažíme rozpracovávať už dlho. Napríklad Projekt Daidalos spred 40 rokov je koncept, ktorého kozmická loď by k Barnardovej hviezde vzdialenej 5,9 svetelného roka letela 50 rokov. Všetky tieto koncepty však vyžadovali ohromné finančné prostriedky. Boli možné, no boli to gotické katedrály súčasnosti, vyžadujúce si desaťročia sústredeného úsilia a financií celých národov. Slovo realistické pri týchto konceptoch bolo na samej hranici tohto pojmu. Misia Prelomový Hviezdný výstrel (Breaktrough starshot) je iná. Naozaj umožňuje cestu ku hviezdam za cenu, ktorá sa podobá cenám vesmírnych misií, aké sme v posledných desaťročiach už uskutočnili. Ako je to možné?
Kľúčom misie Hviezdný výstrel k nízkej cene a realizovateľnosti je veľkosť medzihviezdnej sondy a spôsob jej pohonu. Sonda bude veľmi malá, bude mať hmotnosť len stoviek gramov a možno ešte menej, len pár gramov. Takúto malú sondu umožňuje trend miniaturizácie v elektronike. Sondy, ktoré kedysi mali stovky kilogramov sa dnes dajú postaviť omnoho menšie a ľahšie. Pohon sondy nebude vyžadovať, aby si niesla palivo na svoje urýchlenie so sebou. Prelomový Hviezdný výstrel pošle k Alfe Centauri solárnu plachetnicu poháňanú laserom zo Zeme. Koncept v sebe spája pokroky v elektronike, ilustrované Moorovým zákonom, pokroky v laserovej technológii a v nanotechnológiách umožňujúce postaviť ultraľahkú a zároveň dostatočne pevnú a odolnú plachtu plachetnice.
Koncept ilustruje nasledujúce video.
Solárna plachetnica dosiahne 20 percent rýchlosti svetla a za 20 rokov doletí k Alfe Cantauri. O štyri roky na to doletí jej signál späť k Zemi. Nepoletí jediná, bude ich približne tisíc. To zvýši šancu misie na úspech. Misia nebude závislá na úspechu jedinej sondy. Plachetnice bude urýchľovať sústava laserov s celkovým výkonom 100 Gigawattov. Jednotlivé lasery budú dosahovať približne gigawattový výkon.
Stephen Hawking a Jurij Milner včera, v deň výročia letu Jurija Gagarina do vesmíru ohlásili iniciatívu Prelomový Hviezdný výstrel s rozpočtom 100 miliónov dolárov financujúcu výskum realizovateľnosti projektu letu k najbližšej hviezde. Takáto suma je vyššia než mali k dispozícii doterajšie iniciatívy a tímy pracujúce na podobných konceptoch. Celá misia by mohla stáť 5 až 10 miliárd dolárov. Podľa vyjadrenia Stephena Hawkinga misia môžeme túto misiu k Alfe Centauri vypustiť v priebehu života jedinej generácie. Ďalší v projekte odhadujú dobu prípravy misie približne na 20 rokov.
Ak Alfu Centauri obieha planéta, plachetnice misie by sa k nej mali dostať do vzdialenosti menšej než jedna astronomická jednotka (150 miliónov kilometrov). Z takej vzdialenosti by kamery sond mali dokázať rozlíšiť základné prvky na jej povrchu. Laserový komunikačný systém každej plachetnice bude posielať údaje domov (očakávaná rýchlosť komunikácie by mohla dosiahnúť kb/s).
Tisícka lodi je zaujímavá aj z ďalšieho hľadiska. Nejde len o spoľahlivosť systémov lodí, ide aj o vplyv medzihviezdného prostredia na letiacu sondu. Takéto množstvo lodí môže byť odpoveďou na výhradu voči možnosti medzihviezdného cestovania s ktorou prišiel Frank Drake, autor známej rovnice na odhad počtu mimozemských civilizácii. Ten argumentuje, že pri rýchlostiach potrebných na dosiahnutie hviezd v škále desaťročí je akákoľvek kolízia s časticami medzihviezdného prachu veľmi nebezpečná. Keď bude lodí tisíc, je šanca, že časť z nich takúto cestu prežije omnoho väčšia.
Misia Hviezdný výstrel je súčasťou výskumov organizácie Prelomových Iniciatív. Tú založili Hawking s Milnerom minulý rok. Obsahuje tri výskumy. Prvou je iniciatívu pre hľadanie signálu od mimozemských civilizácii s rozpočtom 100 miliónov dolárov. Druhou je štúdia s rozpočtom jeden milión dolárov na výskum etických otázok spojených so správou pre mimozemské civilizácie. Poslednou je odvčera misia letu k najbližšej hviezde. Výskum Prelomových iniciatív vedie bývalý riaditeľ Amesovho výskumného centra NASA Pete Worden.
S projektom sú spojené ďalšie známe mená. Napríklad vynikajúci teoretický fyzik Freeman Dyson, autor astroinžinierského konceptu Dysonovej sféry či vedúci projektu kozmickej lode s nukleárnym pohonom Orion. Členom trojčlennej správnej rady projektu je spolu s Hawkingom a Milnerom aj Mark Zuckerberg.
Záznam z tlačovej konferencie ohlasujúcej projekt Hviezdný výstrel.
Zdroj: Breakthrough Initiative web a tlačová správa o misii Hviezdný výstrel
Mgo
mano8
CGI