Supermasívna čierna diera v centre našej Galaxie (označovaná aj ako rádiový zdroj Sagittarius A, v skratke Sgr A) je najhorúcejším kandidátom na štúdium fyzikálnych fenoménov spojených s akréciou supermasívnych čiernych dier, pričom akrécia Sgr A je považovaná za extrémne pomalú.
Akrécia je postupné padanie látky na čiernu dieru spôsobené jej gravitáciou. Sgr A je čierna diera s hmotnosťou 4 miliónov hmotností nášho Slnka. Je najbližšou čiernou dierou od Zeme a tak je ideálnym kandidátom na pozorovanie týchto objektov. Aký je tvar jej horizontu udalostí je vďaka tomu, že je vzdialená od Zeme až 26 tisíc svetelných rokov, nemožné optickými teleskopmi pozorovať. Napriek tomu, že ide o gigantický objekt s priemerom pravdepodobne blízkym 44 miliónom kilometrov, je tak ďaleko, že je jeho tvar optickými teleskopmi nerozoznateľný. Keď hovoríme o tvare čiernej diery, tak nezabudnime, že ide o objekt, ktorý nevydáva žiadne žiarenie. To čo by sme mohli pozorovať je jej silueta, jej tieň či inými slovami absenciu elektromagnetických vĺn z objektov za čiernou dierou.
Shep Doeleman z 22 členného tímu autorov článku v magazíne Monthly Notices of the Royal Astronomical Society, použil Very Long Baseline Array, Robert C. Byrd Green Bank Telescope a Large Millimeter Telescope Alfonso Serrano, aby sa pokúsil načrtnúť obrázok tieňa Sgr A. Vedci našli dôkazy o jeho asymetrickom tvare, ktorý je nepatrnej veľkosti a, ako sa zdá, vytŕča len pár AU z centrálneho zdroja. Tento predbežný výsledok môže byť spôsobený rozptylom radiácie medzihviezdnym materiálom, ale taktiež môže byť spájaný s čiernou dierou.
Ostatné pozorovania oznámili podobné asymetrie, ale obrázok zostáva nejasný.
Umelecká predstava plynného mračna G2 padajúceho na Sag A*. Credit: ESO
Zdroj: phys.org
juribald
anonym
ok
Hrochy
Pjetro de
Okolosediaci