SK
  1. Home
  3. Mnohogeneračné vesmírne lode. Reálna vízia budúcnosti alebo len zbožné prianie fanušíkov sci-fi?

Mnohogeneračné vesmírne lode. Reálna vízia budúcnosti alebo len zbožné prianie fanušíkov sci-fi?

Mohli by nás k vzdialeným hviezdam doviezť lode schopné vytvoriť dlhodobo udržateľné podmienky na život?

Dnešné technológie nám teoreticky dovoľujú doletieť na Mesiac za osem hodín. Čo keby sme museli opustiť Zem a Slnečnú sústavu? Cesta na najbližšiu hviezdu by nám trvala tisícky rokov. Odpoveďou sci-fi filmov na tento problém sú mnohogeneračné lode, ktoré by disponovali schopnosťou vytvoriť udržateľné životné podmienky pre svojich pasažierov, ktorí by sa tam narodili, mali deti aj zomreli.

Takáto loď by musela byť schopná vyprodukovať dostatok jedla, ktoré by zasýtilo jej obyvateľov. NASA momentálne skúma vplyv vesmíru na rast rastlín. V rámci experimentu VEG-01 sa podarilo prvýkrát vypestovať zeleninu, konkrétne rímsky šalát, priamo v laboratóriu na ISS, v roku 2015. Taktiež sa podarilo vypestovať kvety konkrétne cínie. Vegetačný systém produkcie ( Veggie) je rozmiestniteľná rastlinná jednotka schopná produkovať šalátové plodiny, aby posádke poskytla chutný, výživný a bezpečný zdroj čerstvých potravín a nástroj na podporu relaxácie a rekreácie. Veggie poskytuje osvetlenie a dodávanie živín. Využíva prostredie kabíny na kontrolu teploty a zdroj oxidu uhličitého na podporu rastu. NASA vkladá veľkú dôveru do ďalšieho skúmania tejto problematiky v rámci experimentu VEG-03-D, ktorý budeme s veľkým záujmom sledovať. Každopádne veľkým problémom môže byť dlhodobá udržateľnosť pestovania plodín v priestoroch vesmírnej lode.

Ďalším veľkým problémom by bola všadeprítomná radiácia. Kozmické žiarenie je škodlivé a nevieme, aký vplyv by malo na život v lodi počas dlhého letu.

Okrem toho, množstvo energie, ktoré by bolo potrebné na pohon takejto lode, je obrovské. Podľa Einsteinových teórií je najrýchlejšou vecou vo vesmíre svetlo. Nikto sa teda nikam nedostane rýchlejšie ako svetlo a aj svetlu trvá až štyri roky, kým sa dostane k najbližšej hviezde od Slnka. Vezmime do úvahy, že človekom vyrobený objekt Voyager 1 sa do medzihviezdneho priestoru mimo Slnečnej sústavy dostal za vyše 35 rokov. Voyageru by trvala cesta k najbližšej hviezde od Slnka približne 63 000 rokov. Koľko by takouto rýchlosťou trvalo preskúmanie celej galaxie?

Veľmi dobre sa k tejto téme hodí výstižny výrok Alberta Einsteina: "Keď Boh stvoril tento svet, určite sa netrápil tým aby bol jednoducho pochopiteľný ľuďmi."

"Bude to ťažké, ale nie nemožné," hovorí významný astrofyzik Hakeem Oluseyi, ktorý od roku 2016 začal pracovať pre NASA. Spolu s kolegom pracovali na technike pohonnu, ktorá napodobňuje spôsob, akým Slnko vysiela svoje častice. "Vďaka tomuto pohonu by sme mohli dosiahnuť asi 1% rýchlosti svetla," hovorí Oluseyi. K najbližšej hviezde (po Slnku) by nám to teda trvalo 400 rokov, čo je však stále oveľa dlhšie, ako trvá ľudský život. NASA však začala s výskumom tzv. warp pohonu, ktorý poznáme zo Star Treku. Warp pohon pre kozmické lode by umožňoval dosiahnuť až desaťnásobné rýchlosti svetla. Minulý mesiac sa malo konať sympózium The 100 Year Starship Project, ktoré sa nakoniec zrušilo práve kvôli hurikánu Harvey, ktorý zasiahol Houston kde sa nachádza sídlo 100 Year Starship. Už v minulosti boli na tomto podujatí prezentované aktuálne výsledky z experimentálného skúmania nadsvetelnej rýchlosti. Presný náhradný termín nebol stanovený. Agentúra však informovala, že sympózium sa bude konať budúci rok. Do tej doby si budeme musieť počkať na aktuálne informácie v tejto problematike.

Viac informácií: The 100 Year Starship Project, Johnson Space Center

Tagy Voyager 1
Komentáre (14)
elementar
Wed, 10/25/2017 - 21:36
No jasne :D nemoze byt nic lepsie len sa narodit kdesi v riti na lodi. pocuvat cely zivot o tom aka je Zem uzasna a len umriet no predtym splodit potomkov aby mohli mat potomkov ktori sa nakoniec niekam dostanu. oh ano
Seraphim
Thu, 10/26/2017 - 12:10
šiel by som kedykoľvek, aj hneď zajtra.Bez mihnutia oka by som vymenil život na generačnej lodi za život na Zemi, ktorú ľudstvo ničí stále viac a viac. Sme na rade na vyhynutie a ak sa nevydáme ku hviezdam osídľovať iné planéty, zmizneme ako dinosaury.
GrandTour
Thu, 10/26/2017 - 14:44
...ale takto sa nikam nedostaneme,to je vylúčené. Budeme ako slimák plaziaci sa po strome a v polovici cesty smerom nahor ked spadol na zem,len sucho skonštatoval: rýchla robota nie je dobrá! V celom vesmíre sa určite používajú daleko účinnejšie spôsoby na prekonávanie vzdialeností a mi stále vychádzame z toho že sme tu sami a pokúšame sa vymysliet koleso....strašné.Ak sa budeme správať nadalej ako rakovina a požierať vlastného hostitela(planétu),v prípade že tu nie sme sami,nikam nás nepustia,prečo by to pre pána mali robit?
Milan Weis
Thu, 10/26/2017 - 12:54
Treba urobiť poriadok na našej zemi.!!!!!
I1ilan
Thu, 10/26/2017 - 14:48
Je to buducnost a jeden zo zmyslov existencie rozumnych bytosti, Osidlenie vesmiru, a znizovanie jeho entropie.
Pjetro de
Thu, 10/26/2017 - 20:48
Nielen rozumnych bytosti, aj obycajnej bunky. Cely zivot (aj akakolvek zmena) ako taky je zalozeny na tom, ze organizmus je v aktivnej a riadiaco-udrziavanej termodynamickej NErovnovahe s okolim a na to treba organizaciu a energiu. Do termodynamickej rovnovahy s okolim sa postupne dostava napr. hnijuca zdochlina. Entropiu pritom fonomen "zivot" ozaj znizuje. Je to jedna z nutnych komplexnych podmienok fenomenu "zivot". Samozrejme o to viac sa musi entropia v okoli zvysit. Entropia vesmiru ako celku sa ale zrejme neznizuje, iba zvysuje, takze schopnost zmeny a vobec schopnost vesmiru prevadzkovat fenomen "zivot" casom z dlhodobeho hladiska klesa. Viac v tepelnej (termodynamickej) smrti vesmiru.
mino6
Thu, 10/26/2017 - 15:37
Otázka znie, kto, kde a za akú cenu je schopný postaviť niečo tak veľké? Veď pomaly nedokážeme vyrobiť bezporuchové auto, o tomto naozaj môžeme len snívať...
Pjetro de
Thu, 10/26/2017 - 20:53
Tak ta lod na obrazku je dlha podla okienok tipujem tak 2-3 km a priemer 1/2 km. Objem az niekolko km^3. Pojme mozno niekolko desiatok (mozno az stoviek) tisic ludi, samozrejme aj so stovkami hektarov poli a statisicami ton vseliakeho stuffu. Nieco take iste nebudeme vediet postavit ani za sto rokov.
Pavol Filek
Thu, 10/26/2017 - 21:08
A načo sa niekde trepať s celým telom, keď to čo váži veľa, kvarky a gluóny, čo je 2000 x viac ako elektrónový obal, nemusím mať, a el. obal tvorí len 1/2000 človeka a to určuje chem. reakcie a dáva človeku jeho "dušu". Takže keď už niekde chcem ísť, stačí poslať bozónmi "odtlačok" celého mojho stroja = HW, na danom mieste vo vesmíre je dostatok kvarkov aj gluónov aj elektrónov, takže tu sa odošlem a tam sa znovunarodím. Ale to je tiež postavené na hlavu, lebo načo by som sa niekde trepal, keď si danú realitu možem vytvoriť tu v okoli Slnka. A keby som sa s niekým dopredu dohodol, tak možem použiť entanglované častice, ktoré majú tú vlastnosť, že keď je tu napr. spin toho elektonu "hore", tak tam na druhej strane Galaxie to bude "dole". Takže mi na prenos netreba žiadne bozóny, len sa musím dopredu dohodnúť, čo sa dá svetelnou rýchlosťou. A keď už človek zvládne opravu svojeho stroja = tela na úrovni femmto metrov, tak už je to šumafuk, či bude ísť rýchlosťou x alebo y, lebo bude mať možnosť znovu postaviť svoje telo v ktoromkoľvek bode v čase a čas nebude preň existova´t, lebo čas vymysleli hlúpi ľudia, aby mohli stresovať tých okolo seba, múdri ľudia hodinky nemajú, nepoznajú časový stres a tým si trošku svoju existenciu predĺžia, lebo stres životnosť každého stroja skracuje. Odporúčam p. Penrosa či K. Thorna, príp. Wheelera, Weinberga, Pratta, Verlindeho, Tegmarka, Lyoda.
I1ilan
Fri, 10/27/2017 - 10:33
Cas neexistuje, podla vsetkeho sa to javi iba ako vymisel nasho mozgu(vsetko sa odohrava teraz). Rychlost svetla ohranicuje nasu realitu(sandbox) v ktorom moze hmota existovat, preto ju neni mozne prekrocit.Telo je jedinecne, robi ho nim kvantove zlozenie. Takze "teleportacia" je dost otazna. Aj keby sa podarilo preniest len "dusu" telo by uz nebolo tvoje. A co by z toho plynulo netusim.
Pjetro de
Sat, 10/28/2017 - 13:33
Aj keby sa podarilo preniest len "dusu" telo by uz nebolo tvoje. Heeeeeeeeeeeeee? Ten manik hore definoval "dusu" defacto ako kompletny kvantovy stav a 3D usporiadenie vsetkych radovo cca 10^28 atomov roznych prvkov (najme C,O, H, N, P, S ... a inych) na urovni zlomokv nanometrov, co moze mat asi tak googol-plex moznosti a ty tu bluznis o tom ze "telo nebude tvoje". Atom uhlika je utom uhlika ... Neexituje atom uhlika "jozko" a atom uhlika "ferko" ... je uplne suma suma fuk jaky atom uhlika v tele budes mat. To iste pozmo povedat o dalsich 10^28 atomoch, takze aj keby si ich vsetky vymenil, ale absolutne kompletne dodrzal 3D uporiadanie a kvantovy stav celej sustavy, stale to budes ty, so spominekami, skusenosstami, so vsetkym ....
Pavol Filek
Thu, 11/02/2017 - 20:25
Energia = hmotnosť = gluóny. Up a down majú do 5 MeV, e- do 0.5 MeV. Vobec ma nezaujíma 10na28 častíc. Zaujíma ma 1400 g mozgu, kde je 1400/1895 hmoty, ktorej stav určuje moje "ja". Či budem mať 2 alebo 4 oči a 2 alebo 4 srdcia ma nezaujíma. :) Existuje stratová kompresia a mnohé veci sa dajú dopočítať fuzzy logikou, nemusím mať eňo-ňuňo presnú kópiu svojho mozgu.
I1ilan
Fri, 11/03/2017 - 13:02
To zatial nie je iste ze nase "ja" tvori iba "hmotna stranka" naseho tela. A dovolim si povedat, ze to tak aj bude. Takze to s tym "klonovanim" nebude takze jednoduche.
Pjetro de
Sat, 10/28/2017 - 13:26
V ludskom tele s hmotnostou 75 kg je asi 20g elektronov a kvarkov tam nie je extra viac, ziadne desiatky kg. Ake su hmotnosti jednotlivych kvarkov z ktorych sa skladaju protony a neutrtony? Samotne kvarky vazia titerne stotiny/tisiciny toho, co cely proton ci neutron. Akoto ze proton ci neutron je stovky-nasobne tazsi ako sucet hmotnosti jednotlivych kvarkov ktore ho tvoria? ENERGIA. ESTE RAZ: ENERGIA SILNEJ INTERAKCIE. 99,9% "hmotnosti" beznej baryonovej hmoty je vlastne iba ENERGIA !!!!!!!!!!!!!!!!!!!! A co je to ta "hmotnost" vlastne nevieme, jedna z teorii je ze to je predieranie sa castic cez akesi higgsovo pole ktore istym casticiam kladie "odpor" cim vlastne vznika "hmotnost".
Add new comment
About text formats
TOPlist