Mnohogeneračné vesmírne lode. Reálna vízia budúcnosti alebo len zbožné prianie fanušíkov sci-fi?

Mohli by nás k vzdialeným hviezdam doviezť lode schopné vytvoriť dlhodobo udržateľné podmienky na život?

Dnešné technológie nám teoreticky dovoľujú doletieť na Mesiac za osem hodín. Čo keby sme museli opustiť Zem a Slnečnú sústavu? Cesta na najbližšiu hviezdu by nám trvala tisícky rokov. Odpoveďou sci-fi filmov na tento problém sú mnohogeneračné lode, ktoré by disponovali schopnosťou vytvoriť udržateľné životné podmienky pre svojich pasažierov, ktorí by sa tam narodili, mali deti aj zomreli.

Takáto loď by musela byť schopná vyprodukovať dostatok jedla, ktoré by zasýtilo jej obyvateľov. NASA momentálne skúma vplyv vesmíru na rast rastlín. V rámci experimentu VEG-01 sa podarilo prvýkrát vypestovať zeleninu, konkrétne rímsky šalát, priamo v laboratóriu na ISS, v roku 2015. Taktiež sa podarilo vypestovať kvety konkrétne cínie. Vegetačný systém produkcie ( Veggie) je rozmiestniteľná rastlinná jednotka schopná produkovať šalátové plodiny, aby posádke poskytla chutný, výživný a bezpečný zdroj čerstvých potravín a nástroj na podporu relaxácie a rekreácie. Veggie poskytuje osvetlenie a dodávanie živín. Využíva prostredie kabíny na kontrolu teploty a zdroj oxidu uhličitého na podporu rastu. NASA vkladá veľkú dôveru do ďalšieho skúmania tejto problematiky v rámci experimentu VEG-03-D, ktorý budeme s veľkým záujmom sledovať. Každopádne veľkým problémom môže byť dlhodobá udržateľnosť pestovania plodín v priestoroch vesmírnej lode.

Ďalším veľkým problémom by bola všadeprítomná radiácia. Kozmické žiarenie je škodlivé a nevieme, aký vplyv by malo na život v lodi počas dlhého letu.

Okrem toho, množstvo energie, ktoré by bolo potrebné na pohon takejto lode, je obrovské. Podľa Einsteinových teórií je najrýchlejšou vecou vo vesmíre svetlo. Nikto sa teda nikam nedostane rýchlejšie ako svetlo a aj svetlu trvá až štyri roky, kým sa dostane k najbližšej hviezde od Slnka. Vezmime do úvahy, že človekom vyrobený objekt Voyager 1 sa do medzihviezdneho priestoru mimo Slnečnej sústavy dostal za vyše 35 rokov. Voyageru by trvala cesta k najbližšej hviezde od Slnka približne 63 000 rokov. Koľko by takouto rýchlosťou trvalo preskúmanie celej galaxie?

Veľmi dobre sa k tejto téme hodí výstižny výrok Alberta Einsteina: "Keď Boh stvoril tento svet, určite sa netrápil tým aby bol jednoducho pochopiteľný ľuďmi."

"Bude to ťažké, ale nie nemožné," hovorí významný astrofyzik Hakeem Oluseyi, ktorý od roku 2016 začal pracovať pre NASA. Spolu s kolegom pracovali na technike pohonnu, ktorá napodobňuje spôsob, akým Slnko vysiela svoje častice. "Vďaka tomuto pohonu by sme mohli dosiahnuť asi 1% rýchlosti svetla," hovorí Oluseyi. K najbližšej hviezde (po Slnku) by nám to teda trvalo 400 rokov, čo je však stále oveľa dlhšie, ako trvá ľudský život. NASA však začala s výskumom tzv. warp pohonu, ktorý poznáme zo Star Treku. Warp pohon pre kozmické lode by umožňoval dosiahnuť až desaťnásobné rýchlosti svetla. Minulý mesiac sa malo konať sympózium The 100 Year Starship Project, ktoré sa nakoniec zrušilo práve kvôli hurikánu Harvey, ktorý zasiahol Houston kde sa nachádza sídlo 100 Year Starship. Už v minulosti boli na tomto podujatí prezentované aktuálne výsledky z experimentálného skúmania nadsvetelnej rýchlosti. Presný náhradný termín nebol stanovený. Agentúra však informovala, že sympózium sa bude konať budúci rok. Do tej doby si budeme musieť počkať na aktuálne informácie v tejto problematike.

Viac informácií: The 100 Year Starship Project, Johnson Space Center