Predstavte si mnohogeneračnú kolonizačnú loď na ceste k najbližšej obývateľnej exoplanéte. Kolonisti sa vydávajú na cestu, ktorej doslovne patrí pomenovanie navždy a ďaleko. Aby tam začali nové životy, aby planétu kolonizovali. Predstavu podobnú tejto snívali viaceré generácie. Vieme však, ako by taká cesta naozaj vyzerala? Alebo, ako by mala vyzerať, aby cesta dopadla úspešne? Aký minimálny počet ľudí by sa mal vydať na cestu aby mohla kolónia dlhodobo prežiť? Cieľom je zachovanie geneticky zdravej posádky.
Túto otázku si položili Frédéric Marin a Camille Beluffi z Université de Strasbourg, autori výskumu, ktorého výsledky zverejnili v článku na arxiv.org s názvom Výpočet minimálnej posádky pre multigeneračnú vesmírnu cestu k Proxime Centauri b.
V Monte Carlo modeli kolonizačnej cesty nazvanom HERITAGE simulovali vplyvy ako sú neplodnosť, príbuzenské kríženie, náhle úmrtia, nehody a ďalšie náhodné vplyvy. Monte Carlo modely simulujú procesy do ktorých vchádzajú náhodné vplyvy. Každá jedna simulácia takého procesu skončí s iným výsledkom, keď ich však spravíte mnoho, dostanete ich spriemerovaním najpravdepodobnejší výsledok. Autori na získanie výsledku použili pre každú kombináciu parametrov misie sto simulácii.
Simulovali kozmickú loď cestujúcu k planéte Proxima Centauri b rýchlosťou 200 km/s. Proxima Centauri b je planéta v obývateľnej zóne hviezdy Proxima Centauri a cesta k nej touto rýchlosťou potrvá 6300 rokov. Rýchlosť 200 km/s bola vybratá preto, že naše už technológie zvládajú prevádzku pri tejto rýchlosti. Ide o rýchlosť, ktorú dosiahne sonda Parker Solar Probe v najbližších častiach jej trajektórie pri Slnku.
Výsledky výskumu ukazujú, že pri 25 plodných pároch, je pravdepodobnosť vyhynutia posádky 50 percentná. Aby ste dosiahli 100 percentnú pravdepodobnosť úspechu, potrebujete minimálne 98 člennú posádku.
Model umožňuje testovať rôzne stratégie prežitia posádky. Jedným z parametrov takejto stratégie je napríklad povolený počet detí v rodinách posádok. Ak by bol povolený príliš veľký počet, posádka by mohla príliš narásť, čo by bolo pri obmedzených zdrojoch lodí fatálne. V predchádzajúcom článku autorskej dvojice ukázali, že napríklad pri povolenom počte dvoch detí posádky vymierali a ani pri počiatočnej posádke v počte 14 tisíc ľudí sa posádke cestu nepodarilo prežiť. Model ukázal, že povolený počet detí sa musí počas letu meniť podľa potrieb prežitia. Výsledok tejto stratégie viedol k stanoveniu minimálnej posádky v počte 98 ľudí.
Model jeho autori stále vylepšujú a dopĺňajú doň nové parametre s cieľom čo najreálnejšie odhadnúť parametre potrebné pre úspech kolonizačnej misie. Ako sa autori vyjadrili pre Universe Today, kľúčovou je rýchlosť cestovania, ktorá určuje čas cesty. Ako reálne v dohľadnej budúcnosti vidia zvýšenie cestovnej rýchlosti na desaťnásobok, čo by cestu skrátilo na desatinu, na 630 rokov.
Zdroj: arxiv.org
zajko smejko
hrochy
wingo
roob
zajko smejko
jetotak
zajko smejko
Anonymous
gggy
peto166
Pjetro de
Prezývka
Pjetro de
adam102
el nino
Lalf Life 2 rulez
Pcfans
Creeson
Mirec
Ja sám som od detstva veľkým fanúšikom letectva, Kozmonautická a astrofyziky a bol by som samozrejme rád, keby sa vynašla technológia ako sa dostať na povedzme Proxima systém za krátku dobu...ale sorry, najprv skúsme naozaj preveriť, či je to miesto z kde by človek prežil, potom, vynajdime spôsob ako tam dopraviť jednu generáciu a aj naspäť a až potom publikujme takéto články. Zároveň sa prosím médiá zlučte a podávajte rovnaké informácie, lebo jedny hovoria o 1mil km/s, ďalšie o 200 km/s a stále je čas 640 rokov, Skúste si to najprv prepočítať jednoduchým vzorcom, ktorý nás učili ešte na ZŠ, dráha, rýchlosť , čas 🙂