GTX 470 a Radeon 5870, highend v podaní Asusu

Geforce GTX 470

Dizajn chladiča vychádza z predchodcov tejto karty. Celá karta pôsobí čisto, decentne a kompaktne. Karta je obdarená nálepkou so vzhľadom karbónu, a decentným logom spoločnosti. Chladič bol však prispôsobený na potrebu vyššieho chladiaceho výkonu, vzhľadom vysoké množstvo tepla vyprodukovaného kartou súvisiaceho s prechodom na architektúru Fermi.

celkový pohľad na kartu



čelný pohľad na kartu



pohľad na hornú stranu karty



umiestnenie napájacích konektorov



na hornej strane sú dostupné dva SLI konektory



dostupné konektory, 2 krát DVI a HDMI



perforácia na zadnej strane karty slúži na odvod teplého vzduchu



"nasávací otvor" na prednej strane karty











pohľad na kartu bez horného krytu



pohľad, ktorý sa nám naskytne po odstránení chladiča







chladič samotný je vylepšenou verziou z predošlých generácii kariet Geforce



na chladiči sa nachádza päť masívnych heatpipes



pre kontakt s jadrom bola zvolená technológia DHT, základňa je spracovaná dobre



60mm ventilátor od spoločnosti Delta s masívnym odberom až do 1.8A



hliníkový "full cover" blok, ktorý sa stará o chladenie ostatných komponentov na PCB



kontakt s komponentmi je zabezpečený teplo vodivými podložkami



celkový pohľad na kartu bez chladenia



konektory 2 x 6 pin sú vhodne umiestnené hore, neobmedzujú tak prietok vzduchu cez nasávací otvor vpredu na karte



pohľad na napájacie obvody karty



pohľad na masívny heat spreader jadra GF 100 založenom na architektúre Fermi



karta má výrezy v PCB pre lepší prísun vzduchu k ventilátoru a tým aj lepšie chladenie
 

Karta má referenčný návrh PCB, nachádza sa na nej päť fáz na napájanie. GDDR5 pamäte, sú osadené v tvare písmena U, 1280MB je na karte zastúpených v podobe desiatich pamäťových modulov (každý o kapacite 128MB) od spoločnosti Samsung. Jadro GF 100, založené na architektúre Fermi, je vyrobené pre spoločnosť nVidia novým výrobným procesom 40nm. Čip GF 100 má v sebe 3200 miliónov tranzistorov. Hlavná zbernica je na karte o šírke 320bit. Tak ako je dnes trendom DX 11 tak je trendom aj postaviť tieto čipy s použitím 40nm výrobného procesu. Tento krok bol však pre spoločnosť nVidia ešte neprebádaný(ATI už mala skúsenosti so 40nm výrobným procesom s kartou 4770) no zároveň nutný pre ďalší rozvoj. Tu však pre spoločnosť nVidia nastali problémy práve pri výrobe dostatočného počtu čipov GF 100. Pôvodný počet SM jednotiek pre jadro GF 100 bol 16 čo by znamenalo 512 shader procesorov. Naša karta ich má však "len" 448(o 208 viac ako predošlý highend spoločnosti GTX 285) a to v dôsledku vypnutia dvoch SM jednotiek v čipe GF 100. Dôvody pre tento krok sú špekulatívne, s veľkou pravdepodobnosťou sa môže však jednať o problém pri získaní čipov GF 100 z wafera v TSMC so všetkými funkčnými 16 SM jednotkami, preto sa nVidia rozhodla uviesť čipy z waferov, ktorých mala dostatok a to s jednou vypnutou SM jednotkou pre GTX 480 a dvomi pre GTX 470. Táto skutočnosť spôsobila oneskorené vydanie nových kariet od nVidie, samozrejme na tom získalo ATI, ktoré už v tej dobe malo dostatočný počet DX11 kariet. Dnes už našťastie s dostupnosťou kariet na architektúre Fermi nie sú problémy tak ako pri uvedení na trh. Napriek tomu že, prechod na nový výrobný proces je výzva pre každú spoločnosť, prináša mnohé výhody, napríklad v podobe možnosti použitia viac tranzistorov v čipe samotnom, druhá je v znížení spotreby(zníženie spotreby je pri architektúre Fermi diskutabilné nakoľko TDP GTX 470 a to 215W nie je najmenšie, takmer zhodné s predchodcami).